Dom, v ktorom dožila Panna Mária, navštevuje čoraz viac ľudí

Dom, v ktorom dožila Panna Mária, navštevuje čoraz viac ľudí

Dom Panny Márie v meste Selçuk (Foto: Flickr.com/Ceigersmidts)

Na miesto v malom tureckom mestečku, kde Panna Mária údajne prežila zvyšok života, zavíta ročne asi dva a pol milióna pútnikov.

Turecké mesto Selçuk sa nachádza na juhozápade krajiny, neďaleko historického Efezu. Práve sem mali odísť žiť apoštol Ján s Pannou Máriou po Ježišovom ukrižovaní.

V Selçuku sa nachádza bazilika s hrobkou sv. Jána, ktoré sú pre kresťanov významným pútnickým miestom. Čoraz známejším sa však stáva aj malý dom na kopci, kde podľa nemeckej vizionárky strávila Panna Mária posledné roky svojho života a napokon bola odtiaľ aj vzatá do neba. Hoci to cirkev oficiálne nepotvrdila, v minulosti sem už zavítali aj pápeži Ján Pavol II. a Benedikt XVI.

Kolega Jaroslav Daniška, ktorý v minulosti toto výnimočné miesto navštívil, o ňom pred pár rokmi napísal zaujímavý text.

Domček bol objavený až v 19. storočí, a to vďaka zjaveniam a mystickým zážitkom mníšky a stigmatičky blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej (1774-1824).

Prečítajte si tiež:
Miesto, kde zomrela Panna Mária Zdieľať

Jej videnia vyvolali veľkú pozornosť a zmienka o Máriinom dome niekedy okolo roku 1880 zaujala aj francúzskeho kňaza Juliena Gouyeta. Rozhodol sa toto miesto hľadať. Mal šťastie: ruiny po malom domčeku našiel rýchlo, v kopci nad Efezom. A prekvapivo veľa vecí sa zhodovalo s tým, ako to opisovala Anna Katarína Emmerichová.

Boli tu napríklad kamene, ktoré spolu vytvárali niečo ako prvú krížovú cestu, domček bol maličký, situovaný tak, ako ho nemecká mystička opísala.

Rím bol však opatrný a nedôverčivý. Po dlhých desiatich rokoch prišli miesto preskúmať katolícki kňazi Eugéne Poulin a M. H. Jung, ktorí sa na Emmerichovej videnia pozerali skepticky. Pápež Lev XIII. napokon do Osmanskej ríše vyslal špeciálny tím a na základe jeho zistení uznal Máriin domček za pútnické miesto.

K narastajúcemu záujmu, najmä veriacich pútnikov, chce pomôcť aj tamojšia samospráva. Už pred dvomi rokmi starosta Selçuku avizoval, že chce, aby neďaleko miesta vyrástla obrovská socha Panny Márie, ktorá by sa svojou majestátnosťou približovala k soche Krista Spasiteľa v brazílskom Riu de Janeiro alebo Soche slobody v americkom New Yorku.

„Musíme lepšie predať naše mesto,“ tvrdil starosta Zeynel Bakıcı s tým, že s odborníkmi hľadajú vhodnú štruktúru a umiestnenie sochy. „Selçuk navštívi za rok dva a pol milióna ľudí, hoci to, že tu žila Panna Mária, nie je oficiálne potvrdené.“

Na ceste smerujúcej k domčeku už jedna socha stojí, rovnako ďalšie dve môžu návštevníci vidieť pred a vnútri domu. Jednu z nich daroval v roku 1967 pápež Pavol VI., ktorý tam prišiel vôbec ako prvý pápež. Ján Pavol II. na miesto zavítal v roku 1979 a Benedikt XVI. v roku 2006.

Ako písal Jaroslav Daniška, s určitosťou sa asi nikdy nedozvieme, či tu Panna Mária skutočne žila a zosnula. Jej prázdny hrob sa nachádza aj v Jeruzaleme a Betleheme a jej smrť je v rôznych podobách témou desiatok apokryfných textov a stoviek obrazov.

Dôležité je však podľa neho niečo iné. „To miesto je v niečom krajšie ako Hagia Sofia, San Pietro, Notre Dame či iné krásne kresťanské chrámy na svete. Ale treba ho navštíviť skoro ráno, predtým, než sem príde prvý turistický autobus. Napokon aj Mária sa sem utiahla do samoty, pre pokoj tohto miesta. A bez toho pokoja to nie je celkom ono... Vždy uprostred augusta, na sviatok Nanebovzatia Panny Márie, si na to spomeniem. Nikde na svete nebude dnes krajšia omša ako práve tu.“

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo