Príbeh dvoch žien: sv. Terézia z Lisieux a Flannery O'Connorová

Príbeh dvoch žien: sv. Terézia z Lisieux a Flannery O'Connorová

Svätá Terézia z Lisieux vo veku 15 rokov. Foto: wikimedia.org

Čo spája francúzsku mníšku s americkou spisovateľkou a ako obe vnímali svätosť?

Spomeňte meno Flannery O’Connorová a mnohí ľudia povedia, že nemajú radi jej poviedky, lebo sú veľmi bizarné, občas dokonca surové. Okamžite prichádza na um poviedka „Dobrého človeka ťažko nájdeš“ o rodine, ktorá uviazne pri ceste a postihne ju násilná smrť z rúk vraha menom Vyvrheľ.

Alebo aj nezabudnuteľný moment v poviedke „Zjavenie“, keď vysokoškoláčka zvaná Mary Graceová hodí učebnicu do hlavy pani Turpinovej, žene s hlbokými predsudkami, ktorá sa považuje za dobrú kresťanku.

O’Connorovej poviedky som čítala v poslednom ročníku bakalárskeho štúdia angličtiny a môj profesor začrel do šokujúcich momentov v jej tvorbe bez toho, aby spomenul, že táto južanská spisovateľka (zomrela v roku 1964) bola verná katolíčka, ktorá používala násilie na to, aby svoje postavy pripravila na chvíľu milosti. Jej vlastnými slovami: „Mojou témou v literatúre je pôsobenie milosti na území, ktoré prevažne okupuje diabol.“

Svätá Terézia sa nedožila toho, aby videla sväté obrázky, ktoré ju vykresľovali ako milučké pokojné dievčatko, ktoré vyzerá, akoby bolo vzdialené od svetských strastí. Asi by súhlasila s O’Connorovou, že takéto vyobrazenia sa míňajú so skutočným srdcom a dušou svätých. Zdieľať

O’Connorová denne pristupovala k Eucharistii, modlila sa liturgiu hodín, obhajovala vo svojich listoch katolicizmus a písala recenzie kníh pre diecézne noviny. A mala veľmi rada sv. Teréziu z Lisieux, známu ako „malá kvetinka“, ktorá vstúpila do kláštora v roku 1888, keď mala pätnásť rokov, a zomrela deväť rokov nato.

Napriek tomu mali táto malá francúzska mníška a výrečná južanská spisovateľka mnoho spoločného. Opisy postáv zo zapadákova v O’Connorovej poviedkach nútili čitateľov utierať si slzy od smiechu, kým Terézia zabávala sestry tým, že napodobňovala zvláštne nápadné rysy správania iných ľudí až do nesmierne komických podrobností.

Obe ženy zápasili so strašnými chorobami, ktoré ich v živote veľmi obmedzovali. O’Connorová bola tak veľmi postihnutá následkami autoimunitného ochorenia, ktoré získala v dvadsiatich piatich rokoch, že povedala: „Nemôžem si ani len kľaknúť a pomodliť sa.“ Terézia bojovala s tuberkulózou, až napokon po dlhom, intenzívnom utrpení tejto chorobe podľahla.

O’Connorová prijímala svoje fyzické obmedzenia ako Božiu vôľu a riadila sa Teréziinou malou cestou, revolučnou cestou ku Kristovi. Terézia žila ako chorá mníška za stenami kláštora a dospela k záveru, že nemôže dosiahnuť veľké duchovné výkony, a preto si vymyslela skromnú cestu založenú na Ježišových slovách: „Ak sa neobrátite a nebudete ako malé deti, nikdy nevojdete do nebeského kráľovstva.“

Malá cesta duchovného detstva znamenala prinášať práve v tejto chvíli malé obety z lásky k Bohu. Napríklad bola jedna sestra, ktorej osobnosť bola v ostrom konflikte s Teréziinou, no Terézia, miesto toho, aby jej odhalila svoje city, sa k nej správala s láskou – a robila to tak dobre, že si táto žena myslela, že je Teréziinou obľúbenkyňou.

O’Connorová prinášala svoje obete z obmedzeného priestoru svojej izby na farme Andalusia blízko mesta Milledgeville v štáte Georgia, kde pracovala na svojich poviedkach a odkiaľ chrlila stovky listov, napriek vyčerpanosti, ktorá sprevádzala jej chorobu. Jediný list, starostlivo zostavený a plný pochopenia a záujmu, občas dokázal povzbudiť niekoho, kto zápasil s pochybnosťami o svojej viere.

Americká spisovateľka Flannery O’Connorová. Foto: thecatholicthing.org

O’Connorová sa ježila pri vyobrazeniach svätých, ktoré budili zdanie, že sú neskutočne svätí a nechutne milí. Jednou z nich bola podľa nej aj sv. Terézia, ktorá bývala na obrazoch často obložená násypmi ruží a mala zbožný úsmev na perách.

V roku 1956 napísala O’Connorová pre atlantské diecézne noviny The Bulletin recenziu, v ktorej chválila knihu Dva portréty sv. Terézie z Lisieux od Etienna Roba, že sa zaobišiel bez kvetov „a ostatnej sladkej polevy“, a miesto toho vyobrazil sväticu v jej „veľmi ľudskej a strašnej veľkosti“.

Sucho konštatovala: „Tých z nás, ktorých odpudzovali populárne vyobrazenia života sv. Terézie z Lisieux a zároveň priťahovala jej železná vôľa a hrdinstvo... poteší, keď sa dozvieme, že táto reakcia... nie je úplne zvrátená.“

Teréziin heroický duch sa zvlášť ukázal na konci jej života, keď trpela tak veľmi, že úprimne priznala, že nebyť viery v Krista, spáchala by samovraždu. Nedožila sa toho, aby videla sväté obrázky, ktoré ju vykresľovali ako milučké pokojné dievčatko, ktoré vyzerá, akoby bolo vzdialené od svetských strastí. Pravdepodobne by však súhlasila s O’Connorovou, že takéto vyobrazenia sa míňajú so skutočným srdcom a dušou svätých.

Svätí (ktorí sú si takí podobní, a zároveň takí rozliční) sú utvorení z veľmi skromného materiálu, čo by malo byť pre nás všetkých útechou i návodom. Zdieľať

Napokon aj Terézia raz vyjadrila smútok z kázní, ktoré vytvárajú dojem, že Preblahoslavená Panna Mária je taká veľmi odlišná od obyčajných ľudských bytostí, „lebo ju dvíhajú tak vysoko, že ju nemôžeme milovať ani napodobňovať“.

Teréziinu pozoruhodnú vôľu ukazuje pasáž z jej autobiografie, Príbeh mojej duše, kde píše o sestre, ktorá vážne narušila ticho v kaplnke, čím Teréziu takmer priviedla do roztržitosti, keď spravila „smiešny tichý zvuk“ (asi zubami), ktorý znel, akoby sa o seba treli dve mušle.

Miesto toho, aby Terézia vyletela z miestnosti, so sústredením počúvala tento hluk, akoby to bola hudba: „Celú moju meditáciu zabralo to, že som obetovala tento koncert Ježišovi.“

Niektorí katolíci dúfajú, že O’Connorová pôjde v Teréziiných stopách a bude vyhlásená za svätú. Samotná O’Connorová však mala málo strpenia, keď ju niekto chválil ako sväticu. „Ja nevediem svätý život,“ vyhlásila priamo.

Toto pokorné zhodnotenie svojho života je ďalšia spoločná vec s Teréziou, ktorá pochybovala, že ju niekedy vyhlásia za svätú. Terézia sa priznala, že medzi sebou a svätými vidí rovnaký rozdiel, ako je „medzi horou, ktorej vrchol sa stráca v oblakoch, a skromným zrnkom piesku, na ktoré stúpajú okoloidúci.“

Faktom však je, že svätí (ktorí sú si takí podobní, a zároveň takí rozliční) sú utvorení z veľmi skromného materiálu, čo by malo byť pre nás všetkých útechou i návodom.

Lorraine Murrayová
Autorka píše náboženské stĺpčeky do atlantských arcidiecéznych novín The Georgia Bulletin a do Atlanta Journal-Constitution. Pani Murrayová žije v meste Decatur v štáte Georgia a je autorkou kníh Confessions of an Ex-Feminist (Vyznania bývalej feministky) a The Abbess of Andalusia: Flannery O’Connor’s Spiritual Journey (Abatiša z Andalusie: Duchovná cesta Flannery O’Connorovej).

Pôvodný text: A Tale of Two Women.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo