V Košiciach blahorečili Annu Kolesárovú

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
V Košiciach blahorečili Annu Kolesárovú

Foto: Andrej Lojan

Podľa organizátorov prišlo na slávnosť blahorečenia okolo tridsaťtisíc ľudí.

Takmer rok po beatifikácii saleziánskeho kňaza Titusa Zemana má Slovensko ďalšiu blahoslavenú osobu. Na štadióne TJ Lokomotíva v Košiciach vykonal akt blahorečenia Anny Kolesárovej legát pápeža Františka, kardinál Angelo Becciu, nový prefekt Kongregácie pre kauzy svätých. 

Anna Kolesárová je prvá blahorečená laička zo Slovenska. Od tejto chvíle sa jej môže preukazovať verejný cirkevný kult. Dátum liturgického slávenia sviatku novej blahoslavenej stanovil pápež František na 20. novembra.

Mladé dievča z Vysokej nad Uhom pri Michalovciach zomrelo počas druhej svetovej vojny. Zastrelil ju sovietsky vojak, keď bránila svoju nevinnosť. Proces jej beatifikácie sa začal v roku 2004. Dekrét o mučeníctve Božej služobníčky Anny Kolesárovej schválil pápež František v marci tohto roka.

Na slávnostnú omšu do Košíc prišlo podľa organizátorov okolo tridsaťtisíc ľudí vrátane viac ako 450 kňazov a viac ako 530 rehoľníkov.

V rámci slávnostného aktu blahorečenia odhalili nad oltárom novú vyše dvojmetrovú podobizeň blahoslavenej dievčiny. 


Nový obraz s podobou blahoslavenej Anny Kolesárovej. Foto – Andrej Lojan

Na začiatku slávnosti priniesli k oltáru hlavný relikviár v tvare srdca s pozostatkami tela Anny Kolesárovej.

Prečítajte si tiež:
Anna dospela k mučeníctvu vďaka silnému duchovnému životu (homília) Zdieľať

„Cirkev na Slovensku môže byť hrdá na túto svoju dcéru, ktorá sa dnes ponúka ako model života veriacim, a zvlášť mladým, aby objavili krásu autentickej lásky, ako aj hodnotu čistoty,“ zaznelo v homílii kardinála Becciu, ktorú prečítal košický pomocný biskup Marek Forgáč. „Týmto blahorečením Cirkev vyhlasuje, že čistota si aj v tejto dobe zachováva svoju príťažlivosť. Vy ste toho svedkami! Bola to práve skupina vašich študentov, ktorí po tom, čo sa oboznámili s príbehom Anny, sa v roku 1999 rozhodli putovať na miesto, kde žila.“

Kardinál Becciu je od septembra novým prefektom Kongregácie pre kauzy svätých. „Som rád, že som svoju službu v úrade začal touto nádhernou slávnosťou,“ povedal po skončení omše novinárom. „Dojali ma veľké zástupy ľudí, ktorí sú pohnutí vierou. Zaujalo ma, že Ankin príbeh vlastne objavili mladí ľudia. Jej posolstvo ide proti prúdu. Odkazujem mladým cez ňu, že najprv treba objaviť Boha a ostatné, aj život v čistote, príde potom.“


Pohľad na plochu pred oltárom na štadióne v Košiciach počas slávnostnej omše blahorečenia. Foto – Andrej Lojan

Slávnosť pozitívne zhodnotil aj košický arcibiskup Bernard Bober. „Anka už nepatrí len východu, ale celému Slovensku a svetu,“ zdôraznil arcibiskup. 

„Teším sa, že aj toto blahorečenie nám môže pomôcť vybudovať zdravé manželstvá,“  vraví kňaz Pavol Hudák. „Anka nám ukazuje, že žene má patriť úcta, nie je len vecou na použitie.“

Program slávnosti blahorečenia pokračoval po omši Koncertom radosti a Modlitbou korunky Božieho milosrdenstva. 

Časť relikvií novej slovenskej blahoslavenej uložia v nedeľu pri ďakovnej omši v Dóme sv. Alžbety v Košiciach.
 

Kto je Anna Kolesárová


Narodila sa 14. júla 1928 vo Vysokej nad Uhom ako dcéra Jána Kolesára, prezývaného po mame Hruška, a Anny, rodenej Kušnírovej. Pokrstená bola hneď na druhý deň 15. júla.

O desať rokov neskôr stratila mamu, ktorá zomrela na zápal pľúc. Anka ako jediná žena v domácnosti mala len staršieho brata, musela prevziať zodpovednosť za domácnosť a nahradiť mu matku. Mala veľa kamarátok, ale kvôli povinnostiam ich už nestačila navštevovať. Preto sa rozhodli, že sa budú schádzať u Kolesárovcov. Spolu potom chodili na sväté omše, ruženec či litánie do blízkeho kostola.

Žila veľmi skromne a jednoducho. Dbala o svoju povesť a čistotu. Pravidelne pristupovala k sviatosti zmierenia a Eucharistii. Každú sobotu sa chodili modliť ruženec k susedom Podhorínovcom.

Prišla však druhá svetová vojna a na jej konci v roku 1944 prechádzal cez Vysokú nad Uhom aj front. Boje trvali niekoľko týždňov a vystrašení dedinčania sa skrývali v pivniciach. Ján Kolesár-Hruška, Anka a Miško sa spolu so susedmi ukrývali v pivnici pod kuchyňou.

Pri prehliadke domu jeden opitý ruský vojak našiel pivnicu a ľudí, ktorí sa v nej skrývali. „Haňka, daj mu niečo zjesť, iste je hladný,” povedal Ján Kolesár svojej šestnásťročnej dcére. Anka počúvla a išla do kuchyne pripraviť niečo vojakovi pod zub. Po chvíli si však všimol, že pod šatami dospelej ženy sa skrýva mladé dievča, a začal na ňu naliehať, aby sa mu oddala. Odmietla aj napriek hrozbám, že ju zabije.

Vytrhla sa mu z rúk a bežala k otcovi a bratovi do pivnice. Nahnevaný vojak ju nasledoval, namieril na ňu automat a zakričal: „Rozlúč sa s otcom!“ Anka vykríkla: „Apočko, zbohom! Ježiš, Mária, Jozef…” v polovici modlitby vojak vystrelil dve rany, do hrude a do tváre. 

Boje neutíchali, a tak s jej mŕtvym telom strávili celú noc v pivnici. Na druhý deň neskoro večer ju potajomky a bez kňaza narýchlo pochovali. Zbúchali jednoduchú truhlu z dosák zo stodoly a vykopali plytký hrob vedľa jej nebohej mamky.

Pohrebné obrady vykonal farár Anton Lukáč 29. novembra 1944. Hneď po pohrebe do matriky zapísal Hostia sanctae castitatis, teda obeť svätej čistoty. Takisto pripísal, že krátko pred smrťou pristúpila k sviatosti zmierenia a svätému prijímaniu. 

Jej hrob každoročne navštívia stovky mladých.

Zdroj: TKKBS

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo