František prišiel do Estónska, stretol sa s mladými

text aktualizujeme

Hlava Katolíckej cirkvi pápež František začala v sobotu svoju 25. apoštolskú cestu. Počas štyroch dní zavíta do troch pobaltských krajín – Litvy, Lotyšska a Estónska.

Ako uviedol hovorca Svätej stolice Greg Burke, najbližšia zahraničná cesta pápeža je príležitosťou vzdať poctu všetkým, ktorí trpeli pre vieru, a koná sa zároveň pri 25. výročí navštívenia pobaltských krajín sv. Jánom Pavlom II.

Informuje o tom Vatican News.

Tri „sesterské krajiny“ sú podľa vatikánskeho hovorcu dosť odlišné, najmä z hľadiska vierovyznania. Zatiaľ čo v Litve dominujú katolíci (78 percent), Lotyšsko je prevažne Luteránskeho vyznania (katolíkov tu je 20 percent) a v Estónsku je až 75 % obyvateľov bez vierovyznania (Katolíci tu tvoria len 0,5 %, t. j. približne 5-tisíc obyvateľov).

Pápež sa v Estónsku stretol s mladými na ekumenickom stretnutí

V posledný deň svojej apoštolskej cesty prišiel pápež František do Tallinu, hlavného mesta Estónska. 

"Váš ľud musel v rôznych historických obdobiach znášať ťažké chvíle utrpenia a strastí. Zápasiť o slobodu a nezávislosť, ktoré boli neustále spochybňované alebo ohrozované. Ale počas uplynulých niečo vyše 25 rokov, kedy ste naplno zaujali svoje miesto v rodine národov, estónska spoločnosť urobila kroky vpred „hodné obra“ a vaša krajina – hoci je malá – sa nachádza na popredných miestach indexu ľudského rozvoja, vďaka svojej schopnosti inovovať a vysokej úrovni slobody tlače, demokracie a politickej slobody," prihovoril sa pápež na stretnutí predstaviteľom Estónska pri prezidentskom paláci v Talline. 

Neskôr absolvoval ekumenické stretnutie s mládežou v Luteránskom kostole Kaarli. 

"Naozaj sa potrebujeme obrátiť, uvedomiť si, že ak máme byť po vašom boku, musíme kompletne prehodnotiť mnohé situácie, ktoré sú v končenom dôsledku tými, čo vás odďaľujú. Vieme – ako ste nám to povedali – že mnoho mladých ľudí sa nás na nič nepýta, lebo nás nepovažujú za takých, čo im môžu povedať niečo dôležité pre ich život, " vyjadril František v príhovore.

Tretí deň: František pricestoval do Lotyšska

Pápež František pricestoval v pondelok do Lotyšska, aby obyvateľov tejto pobaltskej krajiny, ktorí znášali sovietsku a nacistickú okupáciu, povzbudil v kresťanskej viere, ktorá tam zotrvala. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

V rámci tretieho dňa cesty po pobaltských krajinách sa František zúčastnil na ekumenickej modlitbe v evanjelickej katedrále v hlavnom meste Riga.

"Niektorí by mohli povedať: žijeme v ťažkých a komplikovaných časoch. Iní si môžu myslieť, že v našej spoločnosti majú kresťania stále menej možností konať a pôsobiť, z dôvodu nespočetných faktorov ako sú napr. sekularizmus alebo logika individualizmu. Toto nemôže viesť k postoju uzavretia sa, defenzívy, a už vôbec nie k rezignácii. Nemôžeme iné ako priznať fakt, že istotne žijeme v neľahkých časoch, najmä pre mnoho našich bratov, ktorí dnes na vlastnej koži zažívajú vyhnanstvo, ba až mučeníctvo pre vieru. Ale ich svedectvo nás vedie k tomu, aby sme vedeli, že Pán nás naďalej volá a pozýva nás žiť Evanjelium s radosťou," povedal pápež v príhovore pri ekumenickej modlitbe v Evanjelickej luteránskej katedrále Rigas Doms. 

Popoludní bude pápež sláviť svätú omšu v bazilike v Aglone, neďaleko východnej hranice Lotyšska s Ruskom.

Po príchode do krajiny František pochválil kresťanského ducha, ktorý umožnil Lotyšsku zniesť dve sovietske okupácie a tiež okupáciu nemeckých nacistov počas druhej svetovej vojny. V súvislosti s tým povedal: "Poznáte veľmi dobre cenu za slobodu, ktorú ste si museli znova a znova vybojovať."

V Lotyšsku žije 25 percent evanjelikov, 19 percent pravoslávnych a 16 percent katolíkov.

Pápež František počas ekumenickej modlitby v Luteránskej katedrále v Rige. Foto - TASR/AP

Pápežov druhý deň v Pobaltí bol v znamení litovského Dňa pamiatky holokaustu

Svoj druhý deň návštevy Pobaltia začal najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi cestou do Kaunasu, druhého najväčšieho litovského mesta. Z 37 000 členov židovskej komunity ich v ňom po nacistickej okupácii z rokov 1941-44 prežilo len približne 3000.

Pred znovuzrodením "zhubného" antisemitského zmýšľania, ktoré bolo hnacím motorom holokaustu, varoval pápež František na nedeľnej omši v litovskom meste Kaunas. 

Litva si každý rok 23. septembra v rámci tamojšieho Dňa pamiatky obetí holokaustu pripomína židovskú komunitu, ktorá po stáročiach  súžitia s litovským obyvateľstvom bola v období druhej svetovej vojny takmer úplne vyhladená.

František celebroval omšu pri príležitosti spomienky na 75. výročie konečnej likvidácie geta vo Vilniuse. Litovské hlavné mesto bolo stovky rokov centrom bohatého židovského kultúrneho a náboženského života, a preto sa nazývalo aj "Jeruzalemom severu".

František varoval pred pokušením túžiť po nadradenosti a dominancii nad inými. Pomodlil sa za dar "schopnosti včas rozoznať zhubné zmýšľanie - akýkoľvek jeho náznak, ktorý by mohol poškvrniť srdce a dušu celej generácie".

"Veľakrát sa stalo, že sa nejaký národ považoval za nadradený, osobujúc si viac práv, väčšie privilégiá, ktoré si chcel brániť či vydobyť. Aký liek navrhuje Ježiš, keď sa taká túžba objaví v našom srdci a v myslení nejakej spoločnosti alebo krajiny? Stať sa posledným zo všetkých a služobníkom všetkých; byť tam, kam nikto nechce ísť, kam nič nedorazí, na tej najvzdialenejšej periférii," zdôraznil pápež v príhovore pred modlitbou Anjel Pána.

V Litve, kde bežní Litovčania počas vojny popravovali Židov rovnako ako ich nacistickí okupanti a v hlavnom meste Vilnius židovskú populáciu takmer vyhladili, je v súčasnosti prehodnocovanie dejín živou a horúcou témou.

Popoludní sa hlava Katolíckej cirkvi stretla s kňazmi a diakonmi, zasvätenými osobami a seminaristami v Katedrále sv. Petra a Pavla v Kaunase. 

Po ňom sa vrátil do hlavného mesta Vilnius, kde sa zastavil pri Pamätníku obetí geta, potom v Múzeu okupácií a boja za slobodu navštívil podzemné cely, kde boli umučené stovky osôb. V tichu sa pomodlil pred relikviárom a obrazom blahoslaveného mučeníka, arcibiskupa Teofiliusa Matulionisa. Zapálil sviecu a napísal niekoľko riadkov do pamätnej knihy. 

"Pane, nech je Litva majákom nádeje. Nech je zemou činorodej pamäte, ktorá obnovuje úsilie proti každej nespravodlivosti. Nech podporuje kreatívne snaženia na ochranu práv každej ľudskej osoby, zvlášť tých najmenej chránených a zraniteľných. A nech je učiteľkou v zmierovaní a harmonizovaní rozdielností," predniesol František v modlitbe.

František počas letu pozdravil slovenského prezidenta aj zažartoval s novinármi

Pápež počas sobotňajšieho letu z Ríma na palube svojho lietadla pred novinármi povedal, že tieto tri pobaltské štáty majú mnoho podobného, ale v mnohom sa aj líšia, časť dejín majú spoločnú, ale žili aj vlastné dejiny. 

Pri prelete nad územím Slovenska pozdravil telegramom prezidenta Slovenskej republiky, podobne ako hlavy ostatných štátov na trase letu.

„Zasielam vám najsrdečnejšie žičenia a uistenie o svojich modlitbách vo chvíli, keď ma moja cesta do Litvy, Lotyšska a Estónska vedie ponad Slovenskú republiku. Zverujem Vašu Excelenciu a ľud Slovenska do Božej prozreteľnej ochrany a veľmi ochotne vám všetkým vyprosujem požehnanie radosti a pokoja,“ napísal pápež František v telegrame.

Františka prijala po príchode na letisko litovská prezidentka a bývalá európska komisárka Dalia Grybauskaite. Vyjadrila mu vďačnosť za to, že si uctí obete holokaustu v tejto pobaltskej krajine. František totiž v nedeľu navštívi pamätné miesto v židovskom gete vo Vilniuse, na 75. výročie jeho konečnej likvidácie.

Prezidentka Grybauskaite povedala: „V krajine, mučenej nacistickými a stalinistickými zločinmi, sa mnoho ľudí vzoprelo a zachraňovalo Židov, pretože ľudskosť pokladali za základné a hlavné dobro."

Práve 23. septembra 1943 zvyšných obyvateľov židovského geta vo Vilniuse popravili alebo poslali do existujúcich koncentračných táborov v krajinách okupovaných armádou nacistického Nemecka.

Pápeža Františka víta litovská prezidentka Dalia Grybauskaite na letisku vo Vilniuse. Foto – TASR/AP

Pápež ešte počas letu do Litvy novinárom povedal, že jeho meno a povesť trocha „blednú“ v porovnaní s Jánom Pavlom II., aspoň u Poliakov.

František dostal knihu o tomto bývalom pápežovi, ktorej autorom je poľský fotograf Grzegorz Galazka. Pri preberaní veľkej publikácie s Jánom Pavlom II. na obale František zažartoval: „(Pápež Ján Pavol II.) bol svätec, ja som diabol.“

Galazka ho so smiechom okamžite opravil: „Nie, obaja ste svätci! Obaja ste svätci!“

Z letiska sa František presunul na priestranstvo pred Prezidentským palácom v hlavnom meste Litvy Vilnius, kde absolvoval stretnutie s úradnými predstaviteľmi krajiny, predstaviteľmi občianskej spoločnosti a členmi diplomatického zboru.

„Táto návšteva sa uskutočňuje v obzvlášť významnom okamihu života vášho národa, lebo oslavujete sto rokov od vyhlásenia svojej nezávislosti. Bolo to storočie poznačené mnohonásobnými skúškami a utrpením, ktoré ste museli podstúpiť (väznenie, deportácie, nakoniec i mučeníctvo),“ povedal František v príhovore na stretnutí.

„Vo svojej histórii Litva vždy vedela uhostiť, uvítať a ujať sa ľudí z rôznych etník a náboženstiev. Všetci si našli v tejto krajine svoje miesto na život: Litovci, Tatári, Poliaci, Rusi, Bielorusi, Ukrajinci, Arméni, Nemci...; pravoslávni, katolíci, protestanti, starokatolíci, moslimovia, židia...; títo všetci spoločne žili v pokoji až do príchodu totalitných ideológií, ktoré rozsievaním násilia a nedôvery naštrbili túto schopnosť byť otvorenými voči rozdielom a uvádzať ich do súladu. Čerpať silu z minulosti znamená prinavrátiť sa ku koreňom a udržiavať stále živým všetko to, čo je vo vás autentické a originálne a čo vám ako národu umožnilo rásť a nepodľahnúť: tolerancia, pohostinnosť, úcta a solidárnosť.“
V sobotu popoludní sa pápež presunul do mariánskej svätyne Matky milosrdenstva, kde sa pomodlil desiatok radostného ruženca o tajomstve Ježišovho narodenia. 

„Každý deň na tomto mieste navštevuje Matku milosrdenstva množstvo ľudí pochádzajúcich z mnohých krajín: Litovčania, Poliaci, Bielorusi, Rusi – katolíci aj pravoslávni. Dnes to umožňuje ľahkosť komunikácie, sloboda pohybu medzi našimi krajinami. Aké by to bolo pekné, keby sa k tejto ľahkosti pohybu z jedného miesta na druhé pridala aj ľahkosť vytvárať miesta stretnutia a solidarity medzi všetkými, dávať do obehu dary, ktoré sme zadarmo dostali, vychádzať zo seba a rozdávať sa pre druhých, prijímajúc z našej strany prítomnosť a rozmanitosť iných ako dar a obohatenie nášho života,“ vyjadril v príhovore veriacim zhromaždeným pred obrazom „Panny milosrdenstva“ umiestneným v „Bráne rannej zorničky.“

Večer sa František stretol s mládežou pred Katedrálou sv. Stanislava a Ladislava a vypočul si svedectvá dievčiny Moniky a mladého muža Jonasa.

Vo Vilniuse pápež František pozdravil aj skupinu starých a chorých ľudí