Ruženec má zmysel aj vtedy, keď sa pri ňom nevieme sústrediť

Ruženec má zmysel aj vtedy, keď sa pri ňom nevieme sústrediť

Rozhovor s promótorom pre ruženec o tom, ako a prečo sa modliť jednu z najznámejších modlitieb.

Tajomstvá modlitby ruženca môžeme prepájať so svojím vlastným životom. Netreba však ostať iba pri jeho modlení, ale máme ho aj žiť. Bývalý promótor pre ruženec dominikán Alan Ján Dely vysvetľuje, prečo má ruženec význam aj vtedy, keď sa nám pri ňom nedarí sústrediť, aký zmysel má jeho dĺžka a či je modlitbou iba pre kostolné babičky.

Viacerí ľudia majú túžbu modlievať sa ruženec, no zdá sa im príliš dlhý alebo sa im nedarí počas modlitby sústrediť. Čo by ste im poradili?

Najhoršia modlitba je nepomodlená. Ak má niekto ťažkosti so sústredenosťou, určite ho to nemá odradiť. Môže sa začať modlievať najprv jeden desiatok a neskôr si pridávať ďalšie. Treba povedať, že ruženec je iba jednou z mnohých modlitieb, ktoré cirkev ponúka, a nie každý si ju obľúbi. Nie je povinnou pre všetkých. Z dejín však vieme, že nám ju odporúčajú mnohí učitelia duchovného života a svätci, takže niečo na tej modlitbe asi bude.

Existujú dnes dva typy názorov aj medzi kňazmi. Jedni hovoria, že je dôležité pri ruženci rozjímať nad slovami, ktoré vyslovujeme, iní tvrdia, že to nie je nevyhnutné a modliť sa ho môžeme aj pri akejkoľvek činnosti. Čo vravíte vy?

Ruženec je vo svojej podstate modlitbou rozjímavou. Nejde teda len o to, aby človek odrecitoval päťdesiat Zdravasov – i keď aj to má svoj význam –, ale má uvažovať nad jednotlivými tajomstvami ruženca. Páči sa mi prirovnanie, že ruženec je ako plavba riekou. Pri plavbe si človek nevšíma v prvom rade prúd rieky, ktorá ho unáša, ale najmä brehy rieky, na ktorých obdivuje krásy scenérie. Podobne sa človek pri modlitbe ruženca necháva unášať prúdom slov, ale všíma si predovšetkým, obrazne povedané, brehy, na ktorých sa nachádzajú tajomstvá ruženca, o ktorých rozjíma.

Rozjímanie je dôležité preto, lebo ak človek premýšľa nad tajomstvami, môže ich prepájať so svojím vlastným životom. Ruženec sa totiž nemáme iba modliť, ale ho aj žiť.

No i keď sa niekomu rozjímať nedarí, aj vtedy to má význam. Modliť sa totiž znamená darovať Bohu čas. A to človek robí, aj keď nerozjíma. Napokon, základným cieľom každej modlitby je byť v Božej prítomnosti. Modlitbou sa buduje vernosť človeka k Bohu. A o to ide aj pri modlitbe ruženca.

Môžeme počas modlenia ruženca premýšľať nad úmyslom, za ktorý ho obetujeme? Napríklad za ťažkosť, ktorú prežívame?

Samozrejme. Môžeme ho prepájať s jednotlivými tajomstvami ruženca. Keď ma trebárs niečo trápi, pomodlím sa bolestný ruženec a uvažujem nad svojou ťažkosťou v spojení s tajomstvami bolestného ruženca.

Najhoršia modlitba je nepomodlená. Ak má niekto ťažkosti so sústredenosťou, určite ho to nemá odradiť. Môže sa začať modlievať jeden desiatok a neskôr si pridávať ďalšie.  Zdieľať

Je dôležité, aby sa človek snažil vtiahnuť tajomstvá do svojho každodenného života. Svätý Ján Pavol II. hovoril, že modlitba ruženca je vlastne spomínaním s Pannou Máriou na to, čo Boh urobil v jej živote a v živote jej Syna. Zdôraznil pritom, aby tieto spomienky neboli mŕtve, ale aby ožívali v našich životoch.

Skúste povedať nejaký príklad, ako to môže vyzerať.

Mojím obľúbeným je druhé tajomstvo radostného ruženca – ktorého si Panna pri návšteve Alžbety v živote nosila. Hovorí nám okrem iného o tom, ako si Panna Mária našla čas, aby pomohla svojej príbuznej. Môžem sa teda cez tento príklad pýtať samého seba, ako je to so mnou, či si dokážem nájsť čas na ľudí okolo seba, ktorí potrebujú pomoc. Ak áno, tak potom dovoľujem, aby táto spomienka Panny Márie v mojom živote ožívala. A takéto prepojenia sa dajú nájsť v každom z ružencových tajomstiev.

Pre niektorých je to však náročnejšie.

V rámci Dominikánskeho mariánskeho centra vydávame časopis Ruženec, kde sme už viackrát biblicky rozoberali jednotlivé tajomstvá. Robili sme to preto, aby ľudia pri modlení ruženca vedeli, čo je ich obsahom. Každé ružencové tajomstvo je vlastne výňatkom zo Svätého písma. Modliť sa ruženec znamená v podstate rozjímať nad Svätým písmom. Často však ostávame na povrchu a nechce sa nám ísť viac do hĺbky, naštudovať si niečo alebo vyhľadať to v Biblii.

Uznávam, že rozjímať nad tajomstvami môže byť náročné. No omnoho náročnejšie je ruženec žiť. Uvádzať jeho tajomstvá do svojho života.

Ako sa dá vysvetliť, že ruženec je dlhou modlitbou, keď aj v Písme Ježiš hovorí, že pri modlitbe nemáme hovoriť veľa ako farizeji. Aký to má teda zmysel? Nestačí sa radšej pomodliť kratšie, ale poriadne?

Koho človek miluje, tomu daruje čas. Modlitba je prejavom lásky, ktorá si čas vyžaduje. A ak ho nie sme ochotní darovať, ktovie či ide o skutočnú lásku. Samozrejme, keď sa niekto úprimne, v hĺbke, pomodlí jeden desiatok, môže to byť omnoho viac, ako keby povrchne odrecitoval celý ruženec.

Niektorí sa pýtajú, prečo sa vlastne máme vôbec modliť a prosiť o niečo Boha, keď i tak sa stane jeho vôľa?

Ak niekoho spoznám a chcem s ním rozvíjať vzťah, tak sa s ním stretávam a zhováram. Modlitbou v prvom rade rozvíjame vzťah s Bohom. Samozrejme, on nepotrebuje naše modlitby. My potrebujeme s Bohom tráviť čas, ak to s ním myslíme vážne. 

Keď sa niekto úprimne, v hĺbke, pomodlí jeden desiatok, môže to byť omnoho viac, ako keby povrchne odrecitoval celý ruženec Zdieľať

A v modlitbe môžeme a mali by sme prosiť. Za seba, známych, neznámych. Veď sám Ježiš nás k tomu vyzýva. Boh teda berie vážne naše prosby. Samozrejme, nie každú prosbu Boh vypočuje. Našťastie. Modlitbou sa skôr učíme prosiť tak, ako to chce Boh, prosiť o to, čo v konečnom dôsledku chce Boh. A veríme, že je to to, čo je pre nás najlepšie.

Je pravda, že našimi modlitbami Boh nemení svoju vôľu, tá je nemenná, ale to vôbec neznamená, že vo svojej vôli nezhrnul aj naše prosby. Boh totiž neregistruje naše modlitby v čase, keď sa ich modlíme. My ich registrujeme v čase, ale on nie. Boh je mimo času. On už na počiatku sveta vedel, kto, kedy, ako, za čo sa bude modliť a prosiť. A tieto modlitby, alebo lepšie povedané, tie, ktoré chcel, zahrnul do svojej vôle. Boh naše modlitby zobral vážne už na počiatku vekov. A zobral ich vážne nie preto, že by musel, ale preto, lebo chcel.

Na celom svete existujú tzv. ružencové bratstvá. Čo si pod tým máme predstaviť?

Sú to spoločenstvá ľudí, ktorí sa modlia spoločne alebo jednotlivo ruženec a nechávajú sa ním inšpirovať vo svojom každodennom živote. 

Kedy vznikli prvé takéto spoločenstvá?

Prvé ružencové bratstvo vzniklo v dnešnom Belgicku. Založil ho blahoslavený dominikán Alan de la Roche v roku 1468. O niečo významnejšie však bolo bratstvo, ktoré o sedem rokov neskôr založil iný dominikán, Jakub Sprenger z Kolína nad Rýnom.  Toto spoločenstvo tzv. ruženčiarov schválil o tri roky pápež Sixtus IV. Bola to vtedy novinka, ktorá si rýchlo získala popularitu. Už o pár rokov malo toto bratstvo viac ako stotisíc členov a rýchlo sa šírilo po Európe.

Kto je to ruženčiar?

Väčšinou toto pomenovanie používame pre členov ružencových bratstiev. V širšom zmysle slova ho môžeme použiť pre každého človeka, ktorý sa modlieva ruženec, nemusí byť členom spoločenstva.

Tým, že človek vstúpi do ružencového bratstva, stáva sa zároveň členom dominikánskej rodiny a má účasť na požehnaniach našej rehole. Títo ľudia tak, obrazne povedané, putujú k Bohu nielen ako jednotlivci, ale spoločne ako spoločenstvo, ktoré sa snaží žiť v jednote a láske. Mnohí pápeži odobrili ružencové bratstvá odpustkami, čo sa zachovalo až dodnes.

Na začiatku boli negramotní mnísi (história ruženca)

Modlitba posvätného ruženca mala dlhší vývoj, vznikala skoro šesť storočí.

Počiatky tejto modlitby siahajú do 11. storočia, keď sa mnísi v kláštoroch modlili breviár, ktorého súčasťou bolo 150 žalmov. Nie všetci mnísi však vedeli čítať, preto sa ako náhradu modlili 150 otčenášov. Táto modlitba sa rozšírila z kláštorov aj medzi veriacich laikov a stala sa veľmi obľúbenou. Dokazuje to aj jedna ulica v Londýne, ktorá sa volala Pater Noster Row. Už v 12. storočí v nej bývali ľudia, ktorí vyrábali pomôcku na túto modlitbu – zrnká spojené niťou do jedného celku.

V 12. storočí sa medzi rehoľníkmi a mníchmi objavujú veľkí mariánski ctitelia, medzi nimi najmä Bernard z Clairvaux. V tom čase boli otčenáše nahradené modlitbou Zdravas, Mária. Táto modlitba sa začala nazývať žaltárom Panny Márie, keďže sa skladala zo 150 zdravasov. Treba dodať, že v tomto storočí Zdravas pozostával len z prvej, biblickej časti. Až v 16. storočí pápež Pius V. schválil aj nám známu druhú časť.

Neskôr išla táto modlitba trochu do úzadia, ľudí trápili morové epidémie a aj v cirkvi bolo viacero problémov ako trojpápežstvo, avignonské zajatie a podobne.

Ozajstný rozkvet sa začal v 15. storočí a podieľali sa na ňom najmä traja muži.

Kartuzián Henrich Kalkarský začal za prvou časťou Zdravasu dopĺňať rôzne invokácie, krátke zamyslenia zo života Pána Ježiša alebo Panny Márie. Vytvoril až 150 týchto zamyslení, čo bolo ťažké na zapamätanie. Ďalší kartuzián Dominik Pruský ich zredukoval na 50 a ako prvý ich aj zapísal.

Zásadnú vec vo vývoji ruženca urobil dominikán blahoslavený Alan de la Roche, ktorý 150 zdravasov rozdelil na 15 desiatkov. Každý sa začínal otčenášom, potom nasledovalo 10 x Zdravas, pričom každý Zdravas bol zakončený invokáciou.

Bl. Alan ako prvý rozdelil spomínaných 15 desiatkov na tri skupiny – prvých päť desiatkov tvorili tajomstvá vtelenia ďalších päť tajomstvá umučenia a posledných päť tajomstvá zmŕtvychvstania, čo bol akýsi zárodok ruženca radostného, bolestného a slávnostného.

Tento dominikán zomrel v roku 1475 a vieme, že už v roku 1483 existovalo ružencové bratstvo v nemeckom Ulme, ktoré používalo tajomstvá, ako ich poznáme my dnes.

Definícia modlitby ruženca prišla v 16. storočí za pontifikátu Pia V., ktorý roku 1569 vydal bulu Consueverunt Romani Pontifices, kde ako prvý pápež definoval ruženec.

Veľa ľudí si myslí, že modlitbu ruženca vymyslel svätý Dominik, ktorý žil v 13. storočí. Na mnohých obrazoch je totiž znázornená Panna Mária, ako podáva ruženec sv. Dominikovi. No nie je to tak.

Fakt, že Panna Mária dala modlitbu ruženca sv. Dominikovi, šíril skôr Alan de la Roche. V jeho dobe boli dominikáni najhorlivejší ohlasovatelia a šíritelia modlitby ruženca, preto Alan túto skutočnosť akoby projektoval na zakladateľa Rehole kazateľov (dominikánov).

Ruženec je rozjímavá modlitba, zameraná na uvažovanie nad Božím slovom. Zároveň je to modlitba, ktorou si uctievame Pannu Máriu. Ako vieme, sv. Dominik bol veľkým mariánskym ctiteľom, a tiež bol fascinovaný Božím slovom. Bol to teda muž, ktorý mal v sebe základné prvky ruženca. V tomto zmysle ho tak môžeme považovať za duchovného pôvodcu modlitby ruženca (nie však za historického).

Pravda je, že po ustálení modlitby ruženca koncom 15. storočia to boli práve dominikáni, ktorí sa túto modlitbu snažili rozšíriť medzi ľuďmi. 

Popularizátorov ruženca bolo, samozrejme, viac. Neskôr napríklad sv. Ľudovít Mária Grignion z Montfortu a bl. Bartolomej Longo, apoštol ruženca koncom 19. storočia. Neskôr aj svätý páter Pio či svätý pápež Ján Pavol II.

Od buly Pia V. sa modlitba ruženca viac-menej nemenila. Poslednú zmenu urobil práve Ján Pavol II., keď v roku 2002 zaviedol ruženec svetla, ktorý obsahuje tajomstvá z verejného pôsobenia Pána Ježiša. 

Foto: TASR/AP


Kto môže založiť ružencové bratstvo?

Skutočné ružencové bratstvo môže založiť len promótor pre ruženec, teda dominikán, ktorého tým poveril provinciál, v ktoromkoľvek kostole či kaplnke v akejkoľvek farnosti. Samozrejme, deje sa to s vedomím miestneho farára či správcu kostola. Na to, aby vzniklo, je potrebná skupina dvadsiatich ľudí – podľa počtu všetkých tajomstiev ruženca –, ktorí vytvoria tzv. ružu Živého ruženca. Každý z nich sa modlí určitý desiatok a raz za mesiac sa stretnú v kostole.

Okrem Živého ruženca poznáme ešte ďalšie dve formy členstva v ružencovom bratstve – forma Svätého a Večného ruženca. Ich výsady sú rovnaké, líšia sa len v záväzkoch. Členovia Svätého ruženca sa za týždeň pomodlia všetky štyri ružence – radostný, bolestný, slávnostný a ruženec svetla. Záväzok členov Večného ruženca je, že si vyberú konkrétny deň a hodinu v roku, keď sa pomodlia všetky štyri ružence naraz.

Koľko je na Slovensku ružencových bratstiev?

Viac ako dvetisíc. Sú to vlastne všetky ružencové spoločenstvá, ktoré existujú vo farnostiach po celom Slovensku. Zastrešuje ich naše Dominikánske mariánske centrum. Každé bratstvo má svojho tzv. horliteľa alebo horliteľku, ktorí sú zodpovední za dané spoločenstvo. Členovia si ich volia pravidelne každé tri roky.

Prečo ich majú na starosti práve dominikáni?

Boh naše modlitby zobral vážne už na počiatku vekov. A zobral ich vážne nie preto, že by musel, ale preto, lebo chcel. Zdieľať

Má to historický pôvod. Pápež Pius V. zveril našej reholi kazateľov úlohu zakladať a starať sa o ružencové bratstvá a táto kompetencia patrí dominikánom dodnes. Na Slovensku máme akúsi prvú zmienku o ružencovom bratstve z roku 1522. Ide o testament istého košického mešťana, ktorý časť svojej pozostalosti prenechal ružencovému bratstvu, ktoré existovalo pri dominikánskom kostole v Košiciach.

Čo je náplňou promótora pre ruženec?

V každej krajine, kde sú dominikáni, poveria touto úlohou jedného zo svojich bratov. Slovo promótor pochádza z latinčiny a znamená niečo ako hýbateľ, roznecovateľ. Je to človek, ktorý šíri modlitbu medzi ľuďmi, veriacimi aj neveriacimi. So svojimi spolupracovníkmi navštevujeme členov bratstiev, robíme duchovné obnovy, organizujeme duchovné cvičenia či púte a vydávame časopis Ruženec.

Október je mesiacom modlitby ruženca. Ako by ste motivovali ľudí, aby sa ho modlili ďalej?

Ako som spomínal, touto modlitbou sa buduje vernosť Bohu. Asi by bolo smutné, ak by sa to posledným októbrovým dňom skončilo. Vernosť Bohu je celoživotná záležitosť. Ježiš nás vyzýva, aby naša viera bola živá a reálna. To znamená, že musí byť každodenná. Ruženec alebo aspoň desiatok je jeden z prostriedkov, ktorý k tomu pomáha.

Môže sa zdať, že ruženec je modlitbou iba pre kostolné babičky. Modlia sa dnes ľudia ruženec?

Áno a nie sú to len starší. Poznám viacerých mladých, ktorí sú členmi ružencových bratstiev. A stretávam mnohých takých mladých, ktorí síce nie sú členmi nejakého ružencového spoločenstva, ale modlia sa ho individuálne. Dokonca pozorujem, že je dnes medzi nimi dosť rozšírená Novéna k Panne Márii z Pompejí, v rámci ktorej sa modlia 54 dní tri ružence denne. A to dá človeku zabrať.

Mladým hovorievame, že ruženec je ako facebook. Na facebooku totiž ľudia zdieľajú svoje spomienky, ktoré im ostatní lajkujú. A v modlitbe ruženca Panna Mária uverejňuje svoje spomienky na svojom profile a ak nad nimi uvažujeme, dávame jej lajk a vyjadrujeme tým, že chceme, aby jej spomienka bola súčasťou nášho života.

Ruženec je taká modlitbová sociálna sieť, v ktorej si Boha pridávam za svojho priateľa. Spája ľudí navzájom, ako aj človeka s Bohom. Reálna sociálna sieť.


Rozhovor bol pôvodne publikovaný v októbri 2018.

Foto: Pavol Rábara

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo