Pastoračné päťročnice treba oprášiť

Pastoračné päťročnice treba oprášiť

Predseda KBS Stanislav Zvolenský. Foto – TASR/Pavel Neubauer

Konferencia biskupov Slovenska prestala pripravovať pastoračné plány, diskusii o budúcich výzvach sa však nevyhne.

Do nového milénia Katolícka cirkev na Slovensku vstúpila s rozsiahlym pastoračným a evanjelizačným plánom na roky 2001 – 2006.

Pokus definovať prístup k aktuálnym výzvam zopakovala aj pre obdobie 2007 – 2013, i keď nový dokument hovoril už len o pastoračných plánoch.

Napriek hlasom prirovnávajúcim oba dokumenty ku komunistickým päťročniciam snaha o zadefinovanie kľúčových cieľov a spôsobov ich dosahovania bola jednoznačne správna. 

Problém bol inde – ani jeden z týchto programových dokumentov nebol zmysluplne aplikovaný na úrovni diecéz (niektoré z nich stihli zorganizovať vlastné synody) a farností.

Práve presbyterské rady na diecéznej a pastoračné rady na farskej úrovni mali byť priestorom konkretizácie plánu na miestne podmienky a následnej spätnej väzby adresovanej cirkevnému vedeniu, ktorá by bolo zohľadnená pri príprave a skvalitnení dokumentu pre nasledujúce obdobie.

Legitímnym by bol aj postup zdola hore, aký sme mohli vidieť pri posledných biskupských synodách – zozbierať podnety z farností a diecéz, vyhodnotiť ich, zostaviť syntézu a navrhnúť riešenia.

Či už takým, alebo onakým spôsobom, ale o neustále nových pastoračných výzvach treba systematicky diskutovať. Samozrejme, nemožno ostať len pri tom.

V rokoch 2015 – 2018 sa napríklad v Banskej Bystrici-Badíne a v Ružomberku uskutočnili tri stretnutia biskupov so zástupcami kňazov, rehoľníkov a laikov, na ktorých sa debatovalo o rôznych aktuálnych témach, ani jedno zo stretnutí však nemalo svoju praktickú koncovku. (Z prvého stretnutia je možné prečítať si aspoň príspevky, ktoré tam odzneli.)

Aby tento komentár nebol len rozprávaním o tom, že sa treba rozprávať, tu sú tri konkrétne podnety do diskusie.

Prečítajte si aj
Spojili hospic s tvorivými dielňami, starých s mladými Zdieľať

Starostlivosť o seniorov. Z demografického, geografického a sociologického hľadiska sa postupne mení spôsob pastorácie na Slovensku. Detí a mladých ubúda, pribúdajú ľudia v dôchodkovom veku. Popri detských omšiach a mládežníckych „stretkách“ je potrebné intenzívnejšie uprieť svoj pohľad na domovy dôchodcov, nemocnice a hospice.

Ako však v rozhovore pre Postoj povedal nemocničný kaplán Gerhard Glazer-Opitz, pastoráciu chorých, starých a umierajúcich nemožno vykonávať popri množstve ďalších aktivít. Títo ľudia potrebujú hodiny času, starostlivosti a pozornosti. Nemožno ich vybaviť len tak – na počkanie.   

Migrácia za prácou. O fenoméne migrácie sa dnes hovorí najmä v súvislosti s utečencami. Pritom migráciou – za prácou – je poznačených množstvo slovenských miest a obcí, najmä z východného a severného Slovenska. Kamionisti vo Francúzsku, opatrovateľky v Rakúsku, klampiari v Nemecku...

Ako uchopiť pastoráciu nielen týchto ľudí, ale aj ich rodín, ktoré v dôsledku dlhodobého dochádzania za prácou fungujú rozdelene, dôsledkom čoho neraz býva ich rozpad či problémy pri výchove detí?

Iným rozmerom odchodu za prácou je presun obyvateľov z tradičných katolíckych oblastí (Šariš, Spiš, Orava) do väčších miest. Kým počty veriacich v sídliskových farnostiach Bratislavy narastajú, dedinky na severovýchode sa vyprázdňujú. Kým na jednom konci Slovenska budú nové farnosti zrejme ešte pribúdať, na druhom konci sa budú zlučovať.

Ako dobre spravovať rozlohou malé, ale početné farnosti a ako, naopak, zveľaďovať duchovný život v málopočetných farnostiach zahŕňajúcich niekoľko obcí?

Pastorácia rozvedených. Popri pastorácii mladých, seniorov či Rómov, o ktorej na októbrovej biskupskej synode vo Vatikáne hovoril prešovský arcibiskup Ján Babjak, je pretrvávajúcou výzvou pastorácia nefunkčných či rozpadnutých rodín.

Od kresťanských rodín má síce ich okolie oprávnene vysoké očakávania, ale ani ony nie sú ochránené pred pádmi a nezdarmi. Pastoračné sprevádzanie týchto párov, nehovoriac o ich deťoch, nemožno nechávať len na rehoľu saletínov a ochotný prístup niektorých kňazov.    

Aj keď autori oboch spomínaných pastoračných plánov mali od ich realizácie omnoho väčšie očakávania, rozhodnutie skončiť s ich prípravou nie je riešením. Lepšie je mať pred očami aspoň nejaké konkretizované ciele ako žiadne.  

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo