Vyprážaný syr alebo ruženec? Ako je to s piatkovým pôstom

Vyprážaný syr alebo ruženec? Ako je to s piatkovým pôstom

Ilustračné foto: Flickr.com/Victor Bezrukov

Katolíci sa majú každý piatok postiť. Hrešia tí, čo jedia mäso? 

Možno to poznáte: Piatkový obed s veriacimi kolegami. „Ja si dám vyprážaný syr. Ja tiež. Trikrát. A vy? Ja poprosím to kuracie s ryžou.“ Všetky pohľady sa upriamia na štvrtého člena kolektívu, ktorý to zjavne vzal za horší koniec. Naozaj? 

Najprv malý prieskum pôstnej mienky. Oslovili sme niekoľko katolíkov s otázkou, či sa v piatok postia a ako? 

Ideálne bez mäsa

„V piatky sa postím od mäsa. Neberiem to však úplne striktne, pretože ak som napríklad v reštaurácii na obede, kde si neviem vybrať z iných jedál, dám si aj mäso,“ hovorí 29-ročná psychologička Lucia. „Snažím sa však potom buď pomodliť ruženec, alebo sa postiť od niečoho iného, napríklad sladkého, alebo urobiť dobrý skutok,“ dodáva. 

Študentka farmácie Veronika priznáva, že niekedy sa skončí piatok a uvedomí si, že úplne zabudla na povinnosť pôstu. „Keďže je u mňa viacej bezmäsitých dní ako tých s mäsom, pre mňa pôst znamená dovoliť si kúsok mäsa, ale zdržať sa obľúbenej kávy, čokoládky, o modlitbu navyše. A to znamená väčšie odrieknutie a prekonanie sa,“ vraví Veronika. 

K téme: 
Ach, to zase bola kázeň! Prečo radi kritizujeme homílie Zdieľať

„Prevažne sa postím, ale nie každý piatok. Zdržiavam sa od mäsových výrobkov a iných zlozvykov,“ vraví pre Postoj 50-ročný policajt Cyril. Aj učiteľka Mária sa snaží v piatky nejesť mäso a ak môže, pracovný týždeň zavŕši svätou omšou. „Pred piatkom si dám úmysel, na ktorý pôst obetujem. K modlitbe prosieb pridávam trochu sebazáporu,“ dodáva Mária. 

Zopár ľudí a hneď vidno niekoľko odlišností. Čo hovorí na praktické skúsenosti a zvyky veriacich oficiálne učenie Cirkvi? 

Nebudeš mäso v tento deň jesť!

Kódex kánonického práva ustanovuje, že sa „predpisujú dni pokánia, v ktorých sa veriaci majú zvláštnym spôsobom venovať modlitbe, konať skutky nábožnosti a dobročinnej lásky, majú sa zapierať vernejším plnením svojich povinností a najmä zachovávaním pôstu a zdržiavania sa mäsa.“ (kánon 1249)

Dňami pôstu sa rozumejú Popolcová streda a Veľký piatok. Vtedy je okrem zaužívaného zdržiavania sa mäsa dovolené najesť sa dosýta len raz počas dňa. Ostatné piatky v roku sú dňami pokánia, kde nie je podmienkou prísny pôst v rozsahu, ako je určené na Popolcovú stredu a Veľký piatok; rovnako dňami pokánia je i celé pôstne obdobie.

Nechajme ale teraz Popolcovú stredu a Veľký piatok s ich špecifickými pravidlami bokom a venujme sa bežným piatkom. (V piatok sa nepostí, ak naň pripadne slávnosť, napríklad svätých Petra a Pavla alebo iný prikázaný sviatok.) Čo teda cirkevné predpisy hovoria o pôste v „obyčajné“ piatky? 

Hoci zo spomínaného kánonu 1249 vyplýva príkaz zdržiavania sa mäsa, celá vec je trochu komplikovanejšia. Kánonické právo totiž o pár riadkov ďalej dáva možnosť miestnym biskupským konferenciám upraviť spôsob konania skutkov pokánia, ktoré úplne alebo sčasti nahrádzajú príkaz zdržiavania sa mäsitého pokrmu (kánon 1253).

Slovenskí biskupi ešte v roku 1992 určili spôsoby, ktorými sú veriaci povinní konať pokánie v dňoch pokánia. Patrí medzi ne: 

1. zdržiavať sa mäsitých pokrmov,
2. vykonať skutok nábožnosti: účasť na svätej omši, krížovej ceste, modlitba bolestného ruženca,
3. čítať aspoň desať minút nábožne Sväté písmo,
4. vykonať skutok lásky k blížnemu (návšteva a pomoc chorému, návšteva cintorína a modlitba za zosnulých, hmotne pomôcť chudobnému alebo inak núdznemu),
5. zrieknuť sa sledovania televízie, fajčenia, alkoholických nápojov alebo vykonať iné ozajstné sebazaprenie. 

Ilustračné foto: Flickr.com/Chaquetadepollo.

Slobodný výber? 

Môže sa teda veriaci na Slovensku hodom kocky z Človeče v piatok ráno rozhodovať, ktorý skutok pokánia vykoná? Teoreticky áno, ale ako upozorňuje morálny teológ, v duchovnom živote je to najmä o prístupe srdca. 

„Piatkový pôst síce možno prežiť aj inou formou ako zdržaním sa mäsitých pokrmov, ale tento spôsob je akýmsi základom a mal by byť samozrejmosťou,“ hovorí Michal Vivoda, ktorý vyučuje morálnu teológiu na bohosloveckej fakulte v Bratislave. 

Ako dodáva, pápež ustanovil všeobecne, čo sa má robiť v piatok, teda zdržať sa mäsa a podobne. Zároveň dal však miestnym biskupským konferenciám kompetenciu stanoviť iný náhradný skutok. 

„Ak miestna biskupská konferencia stanoví náhradu, je to z právneho hľadiska výsada (privilégium); z morálneho hľadiska má taký úkon rovnakú hodnotu ako prvý všeobecný, pričom všetko treba robiť v duchu pokánia so skrúšeným srdcom,“ ozrejmuje Vivoda.  

Je teda do značnej miery na svedomí a slobode každého veriaceho, akým spôsobom naplní povinnosť piatkového pokánia. Ako vysvetľuje Vivoda, skutočné pokánie je totiž iba to, ktoré vychádza zo slobodného dobrovoľného rozhodnutia vôle ako odpoveď lásky vo vzťahu k Bohu. 

Mäso verzus ruženec

Hoci sú teda spomínané skutky pokánia morálne rovnocenné, na Slovensku je veľmi bežné práve zrieknutie sa mäsa a mäsitých jedál. Tento jav je výsledkom historických a kultúrnych príčin. Ako poznamenáva Vivoda, zákaz konzumovať práve mäso v pôstne dni je podmienený skutočnosťou, že mäso kedysi bolo len pre bohatých. 

„Jedenie mäsa pri bohatom stole znamenalo oslavu, hostinu, akýsi symbol hojnosti, neviazanosti. Nepatrilo sa hodovať a zabávať v piatok – v deň, keď Kristus na kríži dokonal svoju kalvársku vykupiteľskú obetu,“ hovorí. 

„Pôst nie je nejakým záslužným skutkom, ide o pokánie, o prostriedok k návratu k Bohu.“ Zdieľať

V dnešnej dobe však už mäso u nás nie je vzácnosťou. „Nie je to čosi, čo by sme odriekaním nejako zvlášť pociťovali. Je preto namieste, aby neunikol vnútorný zmysel pôstu a pokánia, aby sme každý osobne prehodnotili, akým zriekaním sa naplníme podstatu pôstu okrem toho, že sa zdržíme konzumácie mäsitých pokrmov,“ dodal. 

Či je dnes ťažšie zrieknuť sa mäsitého jedla alebo sa radšej pomodliť trebárs ruženec, sme sa spýtali aj praktizujúcich katolíkov. 

Pre študentku Veroniku je ľahšie nezahryznúť do mäsa, ako si nájsť chvíľku nerušenia v modlitbe. „Ale ak viem, že sa mi cez deň nepodarilo žiadne odrieknutie, je podľa mňa správne pomodliť sa ruženec. Som však slabá v prekonaní sa a často je piatok všedným dňom s rýchlym aspoň jedným desiatkom, kávou, koláčom – ako aj tie ostatné dni.“

„Väčšiu ťažkosť mi robí pomodliť sa ruženec, nehovoriac o tom, že sa modlím iné modlitby,“ priznáva Cyril. Naopak, Lucii robí väčší problém nejesť v piatky mäso, keďže ho má veľmi rada. „Preto aj zachovávam tento pôst, pretože ak by som mäso nemala rada a v piatok by som ho nejedla, nebola by to žiadna obeta,“ dopĺňa. 

Márii nerobí problém nejesť mäso, podľa vlastných slov zvláda aj desiatok ruženca. „Často využívam čas čakania napríklad u lekára, kaderníčky alebo pri pešej chôdzi.“

Ilustračné foto: Flickr.com/Michael Peligro

Na spoveď kvôli piatku?

Môže sa zdať, že doteraz sme riešili otázku, čo je v rámci pôstu dovolené, čo sa má alebo patrí. To by sme však tému pôstu obmedzili na zbierku pravidiel a unikol by nám dôležitý kontext – a tým je samotný dôvod, prečo sa vôbec postiť. 

Pravý pôst, ktorý má mať spasiteľný účinok, musí podľa kňaza Vivodu viesť k nábožným a mravným činom. „Proroci mnohokrát poukazovali na pokrytectvo, ktoré sa často ukrývalo za pôst, pokiaľ človek zotrvával len pri vonkajších úkonoch a zostal slepým voči nespravodlivosti, biede a útlaku blížneho,“ uvádza. 

Inými slovami, pôst je jeden z vonkajších prejavov vnútorného pokánia – zmeny zmýšľania. Práve duch pokánia je dôležitý pri všetkých nábožných skutkoch, či ide o modlitbu, pôst, dobré skutky, alebo aj spoveď. Bez ducha pokánia prijímame Božie milosti neúčinne. 

„Pôst teda nie je nejakým záslužným skutkom, ide o pokánie, o prostriedok k návratu k Bohu,“ vysvetľuje Vivoda a dodáva, že zmyslom každého pôstu, aj toho piatkového, má byť odumieranie sebe. „Nedávať na prvé miesto seba, svoje potreby, túžby je úlohou každého kresťana, ktorý to s vierou myslí vážne,“ konštatuje.  

Na mieste zostáva ešte otázka, do akej miery sa nedodržaním pôstu zaoberať pri spytovaní svedomia. Ako pripomína Vivoda, nariadenia o dňoch pokánia a pôstu sú záväzné a povinné, teda zaväzujú veriacich vo svedomí dodržiavať ich, keďže ide o vážnu vec, prostredníctvom ktorej sa posväcujeme. 

„Kto tieto nariadenia vo veľkej miere zanedbáva, prehrešuje sa ťažko. Porušenie v jednotlivých prípadoch, napríklad v jeden deň, sa nepovažuje za ťažký hriech, hoci hriechom a zanedbaním dobrého zostáva,“ vraví teológ. 

Netreba zabúdať ani na to, že v rozličných životných okolnostiach môžu byť veriaci ospravedlnení od povinnosti zdržanlivosti. Týka sa to najmä chorých, zotavujúcich sa, ťažko pracujúcich a podobne. 

Takže ak nabudúce v dennom menu nebudú mať syr, netreba hneď zúfať. Pôst môže byť pestrejší, ako sa zdá. Najhoršou vecou totiž zostáva prístup farizejov a zákonníkov – splnenie vonkajšej normy bez vnútornej nábožnosti a ozajstnej túžby, aby nám bol sebazápor pomocou pri budovaní čnostného života. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo