Pamätáte sa na katolíckeho kňaza Štefana Hrbčeka? Bývalý farár v rómskej obci Lomnička, s ktorým sme vlani priniesli rozhovor, momentálne pôsobí vo farnosti Novoť na Orave.

A má zaujímavú záľubu. Vo svojom mobile vytvára maľované žalmy, ktoré potom zverejňuje na blogu.

„Nebola to plánovaná aktivita. Vzniklo to spontánne,“ vraví Štefan Hrbček. „Prvý pokus prišiel, keď som jedného dňa sedel v čakárni u zubára a mal som veľa času. Modlil som sa breviár a pamätám si, že som čítal verše zo 14. žalmu Blázon si v srdci hovorí ,Boha niet‘. Skazení sú a ohavnosti páchajú.“

Toto maľované stvárnenie žalmu bolo ešte podľa Hrbčeka kostrbaté, ale schválne ho na svojom blogu nechal, aby bolo vidieť, ako sa postupne maľované žalmy vyvíjali. „Občas mi totiž pri čítaní žalmov napadnú nielen duchovné, ale aj umelecké myšlienky,“ priznáva.

Už je to druhý rok, čo sa tejto záľube vo voľnom čase venuje. Namaľoval už viac ako štyridsať žalmov. Vytvára ich v mobile, skúsil aj klasické výtvarné techniky, ale nakoniec sa vrátil späť k mobilu, pretože je to preňho praktickejšie a rýchlejšie.

Podľa vlastných slov sa mu tvoria jednoducho, pretože maľuje iba tie, pri ktorých sa mu v mysli premietne ich možné stvárnenie. „Dávam si však pozor, aby som neprekročil hranicu úcty, lebo človeku môžu napadnúť aj vtipné predstavy, ktoré nie každý môže pochopiť a prijať s humorom.“


Štefan Hrbček. Foto – Pavol Rábara

Jeho hlavným zámerom je, aby sa tí, ktorí si jeho maľované žalmy pozrú, pozastavili nad nápadmi alebo si všimli hyperbolu či zmysel ukrytý v danom žalme. Ako chápať maľované žalmy, vysvetlil aj v jednom zo svojich blogov s názvom Interpretačný kľúč. „Určené sú pre tých, čo majú zmysel pre hľadanie skrytých významov a ktorí sa dokážu povzniesť ponad malé teologické nepresnosti, lebo majú živú vieru a vedia, ako to naozaj má byť.“

Kňaz Hrbček tvrdí, že jeho maľované žalmy nie sú pre „tvrdých katolíkov“.

„Tvrdí katolíci sú tí, ktorí deklarujú veľkú vieru na základe vlastného presvedčenia, ale nie vždy to korešponduje s evanjeliovým chápaním viery. Človek pri nich často narazí na škrupulózne a rigidné názory a je s nimi takmer nemožné diskutovať. Majú svoju schému, rutiny, skalopevné presvedčenie a zúžené vnímanie súvislostí. Významnú úlohu zohráva strach z nepoznaného. Katolík má však mať vo svojej viere aj priestor pre pochybnosť a hľadanie, pri ktorom sa vynárajú nové otázky.“


Prvý maľovaný žalm od Štefana Hrbčeka: „Blázon si v srdci hovorí ,Boha niet‘. Skazení sú a ohavnosti páchajú“ (Ž,14,1).

Inšpirácia a tvorivosť sú podľa Hrbčeka darom a netreba zabúdať, kto je ich zdrojom.

„Veľmi sa mi páči ten starý vtip o tom, ako sa stretli vedci s Bohom.

Vo svojej pýche Mu povedali: ,Ty si stvoril človeka z hliny, ale aj my to už dokážeme.‘

,Naozaj? Tak mi to ukážte,‘ odvetil Boh.

Vedci vzali hlinu a začali tvoriť človeka. V tom ich Boh zastavil a hovorí: ,Počkajte. Berte si zo svojej hliny!‘

Hrbček dodáva, že jeho maľované žalmy sú len nepatrná smietka medzi všetkými umeleckými skvostmi, ktoré sú inšpirované Božím slovom. „Dokonca si ani príliš nemyslím, že majú nejakú umeleckú hodnotu. Skôr som to poňal ako hru so symbolmi a skrytým významom. Keď navštevujem starobylé miesta, najmä kresťanské chrámy, mám rešpekt a úctu voči autorom, ktorí mali pokoru a dokázali uznať, že to, čo vytvárajú pochádza v prvom rade od Boha.“



„Chcem sa cvičiť v tvojich predpisoch, rozjímať o tvojich cestách.“ (Ž 119,15)


„Blažený človek, ktorého ty, Pane, vzdelávaš a poúčaš o svojom zákone.“ (Ž 94, 12)


„Na život spravodlivého sa vrhajú a odsudzujú krv nevinnú.“ (Ž 94, 21)


„No ja som červ, a nie človek, ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie.“ (Ž 22, 7)


„Pohliadni na dúhu a zvelebuj toho, kto ju stvoril, veľmi je utešená svojím leskom.“ (Sir 43, 13)


„Od samého zrodu som odkázaný na teba. Ty si môj Boh, odkedy ma mať povila.“ (Ž 22, 11)


„Nech sa ti páčia slová mojich úst i rozjímanie môjho srdca pred tvojou tvárou. Pane, ty si moja pomoc a môj vykupiteľ.“ (Ž 19, 15)


„Viac než mám vlasov na hlave, je tých, čo ma bez príčiny nenávidia.“ (Ž 69,5)


„Zachráň ma, Bože, lebo voda mi vystúpila až po krk.“ (Ž 69, 2)


„Ani veľké vody lásku neuhasia, ani rieky ju neodplavia.“ (Pies 8,7)


„Bezpečné je jeho srdce, nebojí sa, kým nepokorí svojich nepriateľov.“ Ž 112,8


„Unikaj pred zlom a dobre rob, hľadaj pokoj a usiluj sa oň.“ (Ž 34, 15)


„Proti Bohu reptali a vraveli: ,Či Boh môže pripraviť stôl aj na púšti?‘“ (Ž 78, 19)


„Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; Skúmaj ma a všímaj si moje cesty.“ (Ž139, 23)


„Jed v nich podobá sa jedu hadiemu, jedu hluchej vretenice, čo si uši zapcháva.“ (Ž 58, 5)


„Blažený človek, ktorému ty pomáhaš, keď sa chystá na svätú púť.“ (Ž 84, 6)


„Či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. A všetky moje cesty sú ti známe.“ (Ž 139, 3)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo