Návod, ako nájsť svoje životné poslanie a oživiť tým fungovanie farnosti

Prijatím záverečného dokumentu sa pred rokom 27. októbra 2018 vo Vatikáne skončila biskupská synoda pod názvom Mladí ľudia, viera a rozlišovanie povolania. Záverečný dokument synody a následná posynodálna apoštolská exhortácia Christus vivit pápeža Františka ponúkajú pohľad na ľudský život z perspektívy poslania.

Ide o diametrálne odlišnú optiku v porovnaní s hedonistickým nazeraním na svet bežným v súčasnej dobe.

Najdôležitejšia vec

Autorovi tohto príspevku od čias dospievania rezonuje v hlave myšlienka Pierre Teilharda de Chardin v knihe Chuť žít (Vyšehrad, 1970), že najdôležitejšia vec v živote človeka je nájsť si v ňom svoje miesto. Teilhard v publikácii v závislosti od „chuti žiť“ delí ľudí na tri typy: unavených, svetákov a nadšencov. Unavení hľadajú svoje šťastie v pokoji, svetáci v pôžitkoch. Nadšencov charakterizuje elán, radosť z napredovania, tvorivosť.

Kňaz, jezuita, filozof a paleontológ Teilhard de Chardin bol príkladom nadšenca, ktorý si svoje miesto v živote našiel.   

Teilhard ako jezuita bol dedičom dlhej a bohatej tradície rozlišovania prameniacej z charizmy zakladateľa rádu svätého Ignáca z Loyoly. Jezuiti si popri teológii vyberajú ešte ďalší odbor, ku ktorému cítia povolanie a v ktorom sa vzdelávajú a pracujú. Jezuiti tak boli v minulosti  priekopníkmi mnohých vedných odvetví podobne ako Teilhard, ktorý prácou na objavení homo pekinensis či svojou kozmológiou prispel k dobru ľudstva i k väčšej Božej sláve.

Téma rozlišovania povolania človeka nie je nová. Ako sa píše v záverečnom dokumente synody, v cirkevnej histórii sa jej venovali rôzne spirituality, ktoré vzhľadom na svoju dobu rozvíjali rozličné akcenty. Katolícki i protestantskí autori na túto mimoriadne dôležitú tému počas stáročí i v ostatných desaťročiach napísali pôsobivé diela.

Synoda volá po rozvoji kultúry povolania, ktoré nezužuje len na kňazský a rehoľný stav. Zmyslom tohto článku je aspoň maličkým zrniečkom podporiť étos tejto kultúry.

Povolanie všeobecné a osobné

Protestantským klasikom a systematikom na danú tému je anglický puritán William Perkins, ktorý vo svojom diele Treatise of the Vocations (vydané v roku 1605) definuje povolanie človeka ako „istý druh života stanovený človeku Bohom v prospech spoločného dobra“. Z jeho definície okrem iného vyplýva, že autorom povolania je Boh.

Niet (po)volania bez volajúceho. Kozmická náhoda nie je schopná vytvoriť poslanie. Synoda vylučuje, žeby povolanie bolo výsledkom náhody, osudu či osobného rozhodnutia. To však určite neznamená, že ateisti nemôžu mať (po)volanie vykonávať nejakú činnosť v prospech spoločného dobra.

Povolania sú podľa Perkinsa všeobecné a osobné. Všeobecné povolanie je určené všetkým. Existujú viaceré definície všeobecného povolania, ktoré si však navzájom neprotirečia. Perkins ho definuje ako vzývanie Božieho mena, službu cirkvi a blížnemu v láske.

Mozambickí mladí tancujú po príhovore pápeža Františka na štadióne v Mapute v septembri 2019. Foto – TASR/AP

Záverečný dokument Synody o mladých chápe univerzálne povolanie ako povolanie ku svätosti. Toto povolanie podľa záverečného dokumentu zahŕňa i „pozvanie k účasti na misijnom poslaní cirkvi, ktorého základným cieľom je spoločenstvo s Bohom a so všetkými ľuďmi“.

Osobné povolanie k nejakému zamestnaniu alebo stavu je podľa Perkinsa dané každému človekovi na základe jeho talentov a spoločenského poriadku. Niektorí sú podľa neho povolaní stať sa panovníkmi, sudcami, sluhami, rodičmi, deťmi a podobne. Boh má vo svojom pláne poslanie pre každého človeka a každý k naplneniu svojho povolania dostáva príslušné dary a nástroje.

Osobné povolanie by človek mal prežívať v súlade so všeobecným povolaním ku kresťanstvu. Aby človek mohol naplniť svoje povolanie, musí podstúpiť vnútornú premenu. Za nakladanie so svojím povolaním budeme raz Bohu skladať účty.

Synoda sa odvoláva na podobné myšlienky sv. Pavla VI., ktoré vyjadril v encyklike O rozvoji národov (15): „Podľa Božieho úmyslu... každý život je povolaním. Každý dostal od narodenia sťaby v zárodku súhrn schopností a vlastností, aby raz prinášali ovocie. Ich rozvoj... umožní každému smerovať k určeniu, ktoré mu predkladá Stvoriteľ...“

Boh má s každým jedincom osobitný zámer. Boh usmerňuje človeka k napĺňaniu tohto úmyslu tým, že ho obdarúva príslušnými ušľachtilými túžbami, talentmi a charizmami.Zdieľať

Os Guiness, moderný pokračovateľ Perkinsa, vo svojom bestselleri The Call: Finding and Fulfilling the Central Purpose of Your Life (1998) upozorňuje, že poslanie sa často nemusí zhodovať so zamestnaním, ktorým si zarábame na živobytie.

Ježiš bol zamestnaním tesár, ale jeho poslanie bolo „Spasiteľ“. V každom prípade, aj keď sa zamestnanie neprekrýva s poslaním, treba ho vykonávať kvalitne. Kresťanský apologét Justín Martýr píšuci v polovici druhého storočia spomína, že pluhy zhotovené Ježišom roľníci používali ešte za jeho čias.

Popri evanjelikálnych kresťanoch s konceptom Božieho plánu v živote jednotlivca v súčasnosti pracujú najmä americkí autori oboch hlavných vetiev kresťanstva. Podľa tejto predstavy má Boh s každým jedincom osobitný zámer. Boh usmerňuje človeka k napĺňaniu tohto úmyslu tým, že ho obdarúva príslušnými ušľachtilými túžbami, talentmi a charizmami.

V slovenčine vyšlo zopár diel amerických katolíckych autorov píšucich v danom duchu. James Martin sa v knihe Jezuitský návod (takmer) na všetko (2012) v duchu ignaciánskej spirituality venuje otázke náboženského rozmeru túžob, pričom rozlišuje medzi „svätými túžbami“ a „povrchnými chceniami“.

Matthew Kelly v knihe Dynamickí katolíci (2018) nazýva túžbu po šťastí, vloženú Bohom do srdca človeka, duchovnou navigáciou. Tento koncept rozširuje o prvok dosahovania „najlepšej možnej verzie seba“. Boží plán pre daného jednotlivca predstavuje ako najlepší možný stav človeka, najvlastnejšiu identitu, podmienku vnútorného naplnenia a najvhodnejší model svätosti pre neho.

A napríklad Michael Novak sa v knihe Biznis ako poslanie (1998) zameriava v neposlednom rade na náboženský rozmer povolania k biznisu.

Rozpoznávanie talentov, chariziem a povolania

Záverečný dokument Synody konštatuje, že rodina je prvým spoločenstvom viery, v ktorom mladý človek začína rozlišovať svoje povolanie. Kritizuje tie rodiny, ktoré vychovávajú deti cez optiku hľadania spoločenskej prestíže, materiálneho úspechu či naplnenia ambícií rodičov.

Naopak, chváli tých mladých ľudí, ktorí odmietajú atraktívne pracovné ponuky nekompatibilné s kresťanskými hodnotami a rozhodujú sa podľa kritéria, ako zúročiť svoje talenty v službe Božiemu kráľovstvu.

K úlohe pomáhať mladým ľuďom nájsť a naplniť ich Bohom dané poslanie sú okrem rodiny povolané i ďalšie osoby: učitelia, rozliční laickí odborníci vo farnosti a, samozrejme, i duchovné osoby. Záverečný dokument synody označuje za cieľ pastorácie „prostredníctvom procesu rozlišovania pomôcť každému dosiahnuť mieru Kristovej plnosti“.

Mladá žena si robí selfie s pápežom počas pravidelnej audiencie v Aule Pavla VI. vo Vatikáne. Foto – TASR/AP

Zaujímavým americkým príkladom zapojenia odborníkov je adaptácia komerčnej metódy na identifikáciu talentov pod názvom Clifton Strengths Finder. Autorom tejto metódy je Donald O. Clifton, praktizujúci kresťan, ktorému záležalo na tom, aby ľudia našli svoje Bohom darované talenty a zveľaďovali ich.

Clifton identifikoval tristo schopností a talentov, zoradil ich do skupín a vytvoril metódu prieskumu, pomocou ktorého používateľ dokáže identifikovať svojich päť najvyšších „charakteristických tém“.

Cliftonova metóda má popri protestantskej i katolícku verziu. Kanadský katolícky duchovný James Mallon v knihe, ktorá v českom preklade vyšla pod názvom Proměna farnosti (2018), píše o riaditeľovi pre aktivizovanie farníkov v jeho farskom tíme. Ten po zaučení vedie kurzy pomáhajúce členom farnosti objaviť svoju Bohom danú jedinečnosť a svojich päť top talentov, zamerať sa na ne, urobiť z nich svoje silné stránky a pracovať s nimi na väčšiu Božiu slávu.

V knihe autorov Winseman, Clifton a Liesveld Living Your Strengths: Discover your God-Given Talents and Inspire Your Community (Catholic Edition, 2008) možno nájsť svedectvo Billa Hansona, duchovného správcu katolíckej farnosti sv. Gérarda Majella v Port Jefferson Station, New York.

Píše o mimoriadne silnom duchovnom zážitku svojich približne dvesto farníkov po tom, ako spoznali svojich päť Bohom im darovaných top talentov. Farníci nosia tričká s potlačou svojich individuálnych talentov, uvádzajú ich na svojich vizitkách a sú umiestnené i pri fotografiách aktivistov v loby kostola.

Úsilie o rozpoznanie svojho povolania je veľmi osobná vec, ktorú za človeka nikto iný neurobí. Pápež František v exhortácii Christus vivit upozorňuje na primeranú potrebu samoty, stíšenia, modlitby a načúvania Božiemu hlasu.Zdieľať

Podobnou činnosťou sa zaoberá i laická pracovníčka Sherry Weddell a jej spolupracovníci, ktorí rozbehli jeden z najúspešnejších projektov novej evanjelizácie v USA. Ide o seminár Povolaný a obdarovaný, ktorý absolvujú desiatky tisíc veriacich. Cieľom seminára je prostredníctvom duchovných prostriedkov, psychologických dotazníkov a odborných konzultácií aplikovať hĺbkový rozlišovací proces na identifikáciu chariziem.

Charizmy na rozdiel od prirodzených talentov nie sú vrodené, ale sú Duchom Svätým darované vo sviatostiach krstu a birmovania. Sherry Weddell je autorkou publikácií, manuálov a CD o identifikácii chariziem.

Synoda venuje veľký priestor mimoriadne dôležitej otázke a často zanedbávanej zodpovednosti sprevádzania mladých ľudí pri rozlišovaní svojho povolania. Služba sprevádzania a kultivácie povolania je o pomoci mladej osobe naplno a autenticky prijať spôsob, ktorým je povolaná dávať a prijímať lásku, nadviazať osobný vzťah s Ježišom a spolupracovať s milosťou.

Úsilie o rozpoznanie svojho povolania je však v konečnom dôsledku veľmi osobná vec, ktorú za človeka nikto iný neurobí. Pápež František v exhortácii Christus vivit upozorňuje na primeranú potrebu samoty, stíšenia, modlitby a načúvania Božiemu hlasu.

Pápež upozorňuje, že laické povolanie sa netýka len služby v rámci liturgie, aj keď i tam je veľmi potrebné a vítané. Liturgia a farnosť sú odrazové mostíky k prinášaniu lásky do rodín, spoločenského života a na šírenie evanjelia a Božieho kráľovstva v každom prostredí.

Konverzia a angažovanosť

Matthew Kelly na základe prieskumu v katolíckych farnostiach v USA zistil, že 6,4 percenta registrovaných farníkov odpracuje vo farnostiach 80 percent dobrovoľníckych hodín; 6,8 percenta registrovaných farníkov prispeje vo farských zbierkach 80 percent finančných príspevkov; a že ľudia z týchto dvoch naznačených skupín sú na 84 percent tí istí.

Z ľudí, ktorých Matthew Kelly identifikoval ako vysoko angažovaných katolíkov, 89 percent v uviedlo, že zažili skúsenosť obrátenia. Zažili zblíženie s Bohom a tento vzťah sa stal stredom ich existencie. Niektorí dospeli k obráteniu postupne, iní náhle.

V učení pokoncilových pápežov nadobúda osobná konverzia a kultivácia vzťahu s Ježišom Kristom vysokú prioritu. Známy americký náboženský mysliteľ George Weigel s odvolaním sa na nich píše o zrode nového obdobia v katolíckej histórii, ktoré trochu provokatívne nazýva érou „evanjelikálneho katolicizmu“.

Evanjelikálny katolicizmus podľa Weigela vyrastá z hlbokých biblických a sviatostných koreňov. Nepredpokladá, že ľudia sa rodia katolíkmi, ale že sa nimi stávajú, a to po celý život. Osobná konverzia má v živote prežívanom ako poslanie kľúčové miesto.