Pápežské misijné diela na Slovensku vydali okolo Veľkej noci publikáciu s názvom Misijný manifest  – tézy pre comeback Cirkvi. Manifest je dielom katolíckych mládežníckych spoločenstiev, komunít a hnutí Nemecka, Rakúska a Švajčiarska a je inšpirovaný programovým dokumentom pápeža Františka Evangelii gaudium. Je tiež reakciou na dlhodobý úbytok kresťanov v (nielen) nemecky hovoriacom prostredí.  

Účelom tohto článku je poukázanie na niektoré aspekty spomínané v manifeste, ktoré sa najmä v americkom prostredí aplikujú už niekoľko rokov.

Získavanie učeníkov

Manifest podľa vlastného vyjadrenia kladie do popredia „dva doteraz [v Katolíckej cirkvi] dosť okrajové pojmy... ,učeník‘ a ,misia‘“. O tom, že v prípade „učeníkov“ ide skutočne aj u nás o okrajový pojem, svedčí napríklad skutočnosť, že tento výraz i s jeho variáciami sa v textoch modlitieb a piesní Jednotného katolíckeho spevníka vyskytuje len párkrát, a to vždy len vo význame historických dvanástich Ježišových apoštolov.

Výraz „učeníctvo“ sa nenachádza ani v Slovníku súčasného slovenského jazyka. Prekladatelia náboženskej literatúry ho zvyknú nahrádzať slovom „nasledovanie“.

Výraz „učeníctvo“ do slovníka Cirkvi prirodzene patrí, pretože ide o jeden z ústredných novozákonných biblických pojmov. Popri prikázaní lásky (Mt 22, 35-40) je misijný príkaz „choďte teda a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch...“ (Mt 28, 19 - 20) pravdepodobne najdôležitejším Ježišovým ustanovením pre jeho nasledovníkov.

Istým vysvetlením súčasného stavu je, že výraz „učeník“ v danom citáte bol dlhé stáročia stratený v prekladoch. Tie v autoritatívnych katolíckych i protestantských vydaniach zneli „choďte a učte všetky národy...“  Je trochu hendikepom slovenského vydania Misijného manifestu, že na rozdiel od nemeckého originálu používa starý a menej presný preklad misijného príkazu.

Medzi „vyučovaním o Ježišovi“ a „získavaním učeníkov pre Ježiša“ je významový posun. Tento posun môže byť osobitne dôležitý v súčasnej postmodernej dobe, ktorú charakterizuje nedôvera k inštitúciám a doktrínam, či už náboženským, alebo iným, ale ktorá v pedagogickej oblasti uprednostňuje koncept vzťahu majstra a učňa.

Učeň postupne pozorovaním a praxou nadobúda od svojho majstra zručnosti, poznatky a hodnoty a vytvára si svoj vlastný štýl. Ježiš je Majster, my sa máme snažiť byť jeho učeníkmi.

Misijný manifest definuje učeníkov ako ľudí, ktorí nadviazali s Kristom priateľský vzťah, chcú s ním prežiť svoj život, dôverujú jeho slovám a pretvorili ich na základný vzor svojho života. Zdieľať

Svätý pápež Pavol VI. hovoril o evanjelizácii ako o základnom poslaní a zmysle existencie Cirkvi. Pápež Benedikt XVI. sa niekoľkokrát vyjadril o potrebe osobného stretnutia s Kristom v procese konverzie. Misijný manifest konštatuje, že Cirkev bez Ježišových nasledovníkov, t. j. učeníkov, je monštrom, rovnako ako je monštruózne, keď už Cirkev nepozná svoju „misiu“, čiže zmysel svojej existencie.

Manifest definuje učeníkov ako ľudí, ktorí nadviazali s Kristom priateľský vzťah, chcú s ním prežiť svoj život, dôverujú jeho slovám a pretvorili ich na základný vzor svojho života: „Skrátka ľudia, ktorí nielen v Krista veria, ale mu aj veria a nasledujú ho.“

Ako upozorňuje americká autorka Sherry Weddellová v knihe Pane, čo mám robiť? (2019), „nevedomé učeníctvo“ neexistuje. Nik nezanechá starý spôsob života len tak náhodne, nevedomky. Učeníkmi sa nestávame príslušnosťou k nejakej kultúre alebo cirkvi. Učeníctvo nie je len správanie sa podľa istých pravidiel. Nie je o doktríne alebo o intelektuálnych poznatkoch.  

Kľúčovým prvkom učeníctva je vedomé pozvanie Ježiša Krista do svojho života. Následným krokom je celoživotné budovanie dôverného vzťahu s ním a delenie sa o svoju radosť s ostatnými. Pápež František to vyjadril slovami: „Každý kresťan je misionárom v tej miere, v akej sa stretol s láskou Boha v Ježišovi Kristovi“. Čiže medzi znaky učeníkov patrí, že milujú Boha, blížnych a získavajú ďalších učeníkov.

Dodajme, že titul učeník sa môže zmeniť na mučeníka. Americký profesor teológie Randall B. Smith pred pár týždňami uverejnil článok o svojej diskusii so študentmi o filme O bohoch a ľuďoch. Deviati trapisti boli v Alžírsku v roku 1996 islamistami unesení a popravení. Jedna zo študentiek sa vyjadrila: „Myslím, že súčasťou rozhodnutia odovzdať život Kristovi a stať sa rehoľníkom je i prípadné mučeníctvo.“

Profesor jej následne položil otázku, či prípadné prijatie mučeníctva by nemalo byť aj integrálnou súčasťou rozhodnutia byť kresťanom. Študentka uznala, že odovzdať Kristovi len časť nedele je málo.

Priorita číslo jeden

Jedna z téz Misijného manifestu požaduje prioritné postavenie misií vo všetkých cirkevných oblastiach. Úlohou Cirkvi v zmysle vyššie povedaného je pozývať ľudí, aby sa stali učeníkmi Ježiša Krista, pomáhať im a sprevádzať ich na tejto ceste. Ak to nerobí, manifest ju prirovnáva k reštaurácii, ktorá robí všetko možné, len nepodáva jedlo.

Podobnými myšlienkami sa na inštitucionálnej úrovni inšpirovala i Konferencia katolíckych biskupov USA, ktorá si pre svoj Národný plán a stratégiu katolíckej evanjelizácie v Spojených štátoch v roku 1992 zvolila názov Choďte a čiňte učeníkov.

Učeníctvo sa v priebehu rokov stalo v katolíckom prostredí USA bežným pojmom a osou novej evanjelizácie, ako dosvedčuje napríklad i názov (a obsah) jedného z ďalších míľnikov programovej evanjelizácie v dokumentoch amerického episkopátu z roku 2012 Učeníci povolaní svedčiť – nová evanjelizácia.

Ostatne menovaný dokument sa venuje úlohe zmeniť farskú kultúru. Nepríťažlivá farská kultúra je podľa Misijného manifestu zodpovedná za nízky počet konvertitov v klasických farnostiach a zo sklamania konvertitov, ktorí našli Krista mimo týchto farností.

Prechod od starej farskej kultúry k novej, od pastorácie zmenšujúceho sa stáda k úsiliu byť rybárom ľudí, sa zvykne v novej americkej katolíckej literatúre označovať zvratom „od udržiavania k misii“. 

Cieľom novej kultúry farností je podľa jednej z definícií vytvoriť spoločenstvo, v ktorom sa človek ľahšie stane uvedomelým učeníkom Ježiša Krista, ľahšie žije ako uvedomelý učeník a ľahšie získava nových uvedomelých učeníkov.

V anglicky hovoriacom svete existuje celý rad kvalitných publikácií, ktoré sa zaoberajú skúsenosťami z úspešnej transformácie farností. Spomedzi katolíckych diel možno odporúčať napríklad knihy dvojice Michael White a Tom Corcoran Rebuilt: Awakening the Faithful, Reaching the Lost, and Making Church Matter (2013) či Tools for Rebuilding – 75 Really, Really Practical Ways to Make Your Parish Better (2013).

V českom preklade vyšla vynikajúca kniha kanadského pátra Jamesa Mallona pod názvom Proměna farnosti (2018).

Priority farností sa odzrkadľujú v tom, čomu tieto venujú čas a peniaze. Na adresu farností, ktoré sa len tvária, že im na evanjelizácii záleží, otec Mallon v spomínanej knihe konštatuje, že v jeho kraji je bežnejšie nájsť rozpočet farnosti na odpratávanie snehu ako na evanjelizáciu.

Nemecký Misijný manifest s nadšením píše o pozitívnom pôsobení uvítacích skupín na niektorých pútnických miestach v Európe. V prostredí amerických farností sú takéto služby bežné.

Otec White so svojím laickým spolupracovníkom Corcoranom píšu, že nedeľná skúsenosť návštevníkov kostola v USA sa začína príjazdom na parkovisko. Farská parkovacia skupina tam riadi dopravu a pomáha ľuďom s osobitnými potrebami. Vytvára však tiež vítajúce prostredie a neverbálne komunikuje: „Očakávame vás, tešíme sa, že ste prišli.“

Po vstupe do kostola návštevníkov víta uvítacia skupina. Ich úloha je podľa otca Whita pozdraviť každého a demonštrovať entuziazmus z ich príchodu. Informačná skupina za stolom a počítačom má miesto v predsieni kostola. Návštevníkom poskytujú detaily o programe a bohoslužbách. Farníkom pomáhajú zapojiť sa do kurzov a aktivít na ďalších stupňoch učeníctva. Skupina vypracúva a neustále dopĺňa manuál s potrebnými informáciami.

Kaviarenská skupina manažuje kaviareň, kde sa ľudia radi zdržia po omši. Je to priestor na nadväzovanie duchovne podfarbených priateľstiev.

Členovia inej skupiny, ktorú nazývajú „operačná“, udržiavajú poriadok a čistotu. Členovia skupiny, ktorá má na starosti detský kútik, dohliadajú na deti počas bohoslužieb. S deťmi čítajú biblické príbehy, spievajú náboženské piesne a učia ich, ako sa správať počas bohoslužby.

Otec White uvádza dôvod, prečo dobrovoľníci robia všetko to, čo robia: „Lebo chápu, že nielen parkujeme autá... ale vytvárame neodolateľne príťažlivé prostredie. Keď ľudia doň prídu, nastane istý druh ,aha‘ momentu, keď sa im začne spájať relevancia evanjelia s ich každodenným životom...“

Podobne ako je pre úspech firmy dôležité poznanie a stotožnenie sa s jej víziou a poslaním pracovníkmi, pri dosahovaní poslania farnosti je dôležité spoločné sústredené úsilie jej členov. Na to sú užitočné myšlienkové rámce ako sú mottá, logá, heslá, stratégie a podobne.

White a Corcoran pre svoju farnosť definovali poslanie: Milovať Boha – milovať blížnych – vychovávať učeníkov. Vízia ich farnosti znie: Dať farnosti zmysel výchovou učeníkov, ktorí vychovávajú učeníkov spomedzi nepraktizujúcich katolíkov vo farnosti a pôsobenie na iné farnosti, aby robili to isté.“ 

Ako cieľ svojej farnosti definovali: „... povzbudzovať veriacich a vyhľadávať blúdiacich s cieľom pomôcť všetkým stať sa spoločenstvom učeníkov rastúcich v láske k Bohu a blížnym podľa učenia Ježiša Krista“. Artikulovanie vízií, cieľov či hodnôt je v amerických farnostiach pomerne bežné.

Hodnotenie pastoračného úsilia

Misijný manifest volá po hlbšom vyhodnocovaní katechetického úsilia a pastoračných procesov. Kvantitatívne hodnotenie počtu udelených sviatostí môže byť veľmi povrchné kritérium a často môže zakrývať kvalitatívny pokles v oblasti viery.

Aj v tejto oblasti sa možno inšpirovať americkými skúsenosťami. Metodistický kazateľ Albert L. Winseman a George Gallup Jr., ktorý po smrti otca viedol so svojím bratom známy Gallupov ústav a sám bol hlboko veriacim kresťanom, v 90. rokoch na základe dôkladného prieskumu definovali indikátory na určenie stupňa zapojenia farníkov do života farského spoločenstva.

Tieto autorskými právami chránené indikátory sú relevantné s ohľadom na viaceré princípy v tomto článku. Účastníci prieskumu hodnotia nasledujúce výroky:

1. Ako člen farnosti viem, čo sa odo mňa očakáva.
2. Moja farnosť napĺňa moje duchovné potreby.
3. Vo svojej farnosti mám pravidelne príležitosť robiť to, čo viem robiť najlepšie.
4. V uplynulom mesiaci mi niekto z farnosti vyslovil uznanie alebo ma pochválil.
5. Zdá sa, že duchovným vodcom mojej farnosti na mne osobne záleží.
6. V mojej farnosti je niekto, kto napomáha môj duchovný rozvoj.
7. Zdá sa, že na mojich názoroch ako na názoroch člena farnosti záleží.
8. Úloha či poslanie mojej farnosti vo mne vyvoláva pocit, že môj príspevok je dôležitý.
9. Aj ostatní naši farníci sa usilujú o duchovný rast.
10. Ak nepočítam členov svojej rodiny, môj najlepší priateľ pochádza z mojej farnosti.
11. V uplynulých šiestich mesiacoch sa niekto z farnosti so mnou rozprával o napredovaní v mojom duchovnom živote.
12. V mojej farnosti mám príležitosti učiť sa a rásť.

Na základe prieskumu sú farníci zaradení do jednej z troch kategórií: zapojení, nezapojení a aktívne odpojení členovia farnosti. Zapojení farníci sú zapálení za svoju farnosť, svoj život si prispôsobujú rytmu života farnosti. Farníci v tejto skupine sú viac ako desaťnásobne naklonenejší pozývať iných do kostola, venujú dve a viac hodín týždenne v službe iným vo svojich spoločenstvách a finančne prispievajú viac ako trojnásobne v porovnaní s ostatnými.

Nezapojení veriaci sú farníci vo všeobecnosti spokojní s farnosťou, možno pravidelne chodia do kostola, ale majú tendenciu byť pasívni.

Aktívne odpojení členovia sú hlboko nespokojní so stavom vecí vo farnosti a majú tendenciu k negatívnym a deštruktívnym reakciám.

Za zdravú farnosť sa považuje taká, v ktorej pomer zapojených k aktívne odpojeným členom je aspoň 4 : 1, t. j. sú potrební štyria nadšenci na neutralizáciu jedného nespokojenca. Winseman vo svojej knihe (Growing an Engaged Church – How to Stop „Doing Church“ and Start Being Church Again, 2007) uvádza príklad katolíckej Farnosti sv. Gérarda Majella v Port Jefferson Station, New York, ktorá od príchodu kňazov Billa Hansona a Chrisa Hellera v roku 1991 povstala z popola ľahostajnosti a v priebehu pätnástich rokov sa široko-ďaleko stala najdynamickejším farským spoločenstvom.

Kňazi tejto farnosti spolupracovali s Gallupovým ústavom ešte v štádiu definovania indikátorov charakterizujúcich zapojenie veriacich do farnosti. Rozhodli sa merať ho a následne použiť stratégie na jeho zvýšenie. V priebehu štyroch rokov sa im podarilo zvýšiť podiel „zapojených“ z 34 percent na 46 percent a znížiť podiel „aktívne odpojených“ členov farnosti z 22 percent na 12 percent.

Niektorí ľudia hovorili o zmene atmosféry vo farnosti ako o zázraku Ducha Svätého, ale ide o zázrak, ktorý sa nedostavil bez vízie, vytrvalosti a tvrdej práce.

Páter Mallon uvádza, že pri prvom prieskume zapojenia farníkov do života farského spoločenstva za účasti 1 330 farníkov dosiahol pomer 0,93 : 1, to jest ďaleko od žiadaných 4:1. Jeho farnosť bola pritom považovaná za zdravšiu v porovnaní s inými. V každom prípade, prieskum odhalil slabé miesta farnosti a poslúžil pri stanovení novej stratégie pastorácie.

Po trojročnej intenzívnej práci farnosť dosiahla pomer 2,7 : 1. To ešte nie je zdravý stav, ale zlepšovanie sa ukázalo v praxi: počet dobrovoľníkov sa za dané obdobie zdvojnásobil a priemerná nedeľná zbierka sa zvýšila z 10 000 na 21 000 dolárov. To nastalo pri približne tom istom počte farníkov, pretože počet tých, ktorí do farnosti prišli a z farnosti odišli, bol zhruba ten istý.

Malé spoločenstvá

Misijný manifest konštatuje užitočnosť malých skupiniek veriacich viazaných na cirkevné spoločenstvo. Malé spoločenstvá môžu vytvárať svoje vlastné problémy, avšak požehnania plynúce z členstva v týchto skupinách sú obdivuhodné.

Tak to aspoň vyplýva z Winsemanových prieskumov, ktorý medzi metódami na zvýšenie zapojenia farníkov do života farnosti odporúča i zakladanie a podporu malých skupín veriacich. Podľa prieskumov je v kategórii „zapojených“ do farského života 43 percent členov malých spoločenstiev, kým u nečlenov je to len 18 percent.

Misijný manifest konštatuje, že vo veci úspešných misijných iniciatív plagiát nie je hriechom, ale povinnosťou. Pastoračná prax si naliehavo vyžaduje princíp kopírovania tých najlepších skúseností a úspešných receptov. Všetko, čo ľudí osloví a motivuje, sa musí odkukať.  

William E. Simon zaujal podobný postoj pri písaní svojej knihy (Great Catholic Parishes – How Four Essential Practices Make Them Thrive. 2016), v ktorej zhrnul skúsenosti úspešných správcov katolíckych farností. V jeho prieskume sa malé spoločenstvá veriacich objavujú ako kľúč k budovaniu životaschopnej farnosti v 61 percentách prípadov.

Simon uvádza ako typický názor farskej rady Farnosti sv. Alberta Veľkého v North Royalton, Ohio: „Malé spoločenstvá sú hlavným nástrojom prináležania k farnosti, takže farské spoločenstvo sa stáva spoločenstvom spoločenstiev.“

Misijný manifest pozýva všetkých pokrstených, aby sa stali misijnými učeníkmi. Pozýva k dobrodružstvu viery, odvahe hľadať nezvyčajné riešenia, ústretovému kontaktu s nekresťanmi. Zdieľať

Otec James Mallon konštatuje dôležitosť spoločenstva pre vieru v postmodernom prostredí: „Väčšina ľudí v súčasnosti nevstupuje do Cirkvi, nezotrváva v nej a nevystupuje z nej kvôli vierouke... ale kvôli pocitu spolupatričnosti a spoločenstva... Viera sa mení nie vďaka kázaniu a vysvetľovaniu, ale budovaním dôvery prostredníctvom vzťahov, záujmom o druhého, príslušnosťou niekam... Dôsledky tejto novej reality pre nás ako Cirkev sú obrovské... stav spoločenstva vo farnosti sa odzrkadlí pri našej snahe pritiahnuť mladú generáciu...“

Čím väčšia farnosť, tým je podľa neho imperatív malých spoločenstiev väčší.

Otcovi Mallonovi je cudzia prílišná úzkostlivosť niektorých duchovných, ktorí chcú mať všetko pod kontrolou. Na adresu častých kontaktov s členmi „stretiek“, ktorí mu rozprávajú svoje zážitky, píše: „Milujem, keď nemám potuchy o tom, čo Boh činí v našej farnosti... Ako by som sa mohol tváriť, že mám pod kontrolou činnosť Ducha Svätého vo farnosti tejto veľkosti? Duch vanie, kam chce, a je vecou farára, aby mu nezavadzal.“

White a Corcoran konštatujú: „Malé spoločenstvá sú naše školy učeníkov... sú o zmene života, ale najväčšiu zmenu, ktorú chceme, je rast v učeníctve a nasledovaní Ježiša Krista... sú o premene života.“ To je tiež dôvod, prečo pred farníkmi o malých spoločenstvách neustále rozprávajú a vyzdvihujú ich.

Nielen to. Raz do roka organizujú „farský stretkový štart“ pre nové skupiny mužov, žien, seniorov, mládeže, manželov, matiek, študentov a ďalšie.

Ekumenická inšpirácia a spolupráca

Misijný manifest nezakrýva svoju inšpiráciu evanjelikálnymi spoločenstvami, ktoré ak nie v ortodoxii, tak v ortopraxi a výsledkoch často prevyšujú katolícke komunity. Manifest odporúča s pokorou sa učiť od protestantov v oblastiach, kde je to príslušné, a spolupracovať s nimi. Oceňuje ich oddanosť Svätému písmu a úsilie o blízky vzťah s Ježišom.

Konštatuje tiež, že reformácia by sa nemohla rozšíriť, keby poučky ňou zdôrazňované (sola scriptura, sola gratia, sola fidea, solus Christus) neboli v Katolíckej cirkvi podexponované. Do vlastných radov adresuje trefný postreh, že popri heréze objektívne nesprávneho učenia existuje aj heréza nesprávneho akcentu.

Ilustračné foto – TASR/AP

Misijný manifest v jednej zo svojich téz oceňuje kresťanov mimo Katolíckej cirkvi, ktorí sa venujú misijnej činnosti. Autor tohto článku sa nemohol ubrániť úžasu a obdivu pri čítaní o ohromných misijných aktivitách a úspechoch málo známej skupiny skrývajúcej sa za málo hovoriacimi názvami ako Disciple-Making Movement, Church-Planting Movement, Contagious Disciple-Makers alebo proste CityTeam.

Pritom sa zdá, že ide o najefektívnejšie systémy šírenia viery v súčasnosti. Som si vedomý, že pri písaní týchto riadkov na seba beriem riziko obvinení z naivity a podliehania sektárstvu.

David Watson v knihe Contagious Disciple Making (2014) podrobne opisuje princípy a metódy hnutia. Málo hovoriace a obskúrne názvy nie sú náhoda. Členovia hnutia zámerne a trvalo odmietajú priradenie k akejkoľvek cirkevnej alebo inej inštitúcii. Bránia sa i náboženskej terminológii, hovoria radšej o spiritualite. Nejde však o žiadny New Age.

Ako svoj cieľ deklarujú nie získanie konvertitov na nejakú doktrínu, ale získanie učeníkov osoby Ježiša Krista prostredníctvom pripodobovania sa jeho osobe, modlitby, štúdia Písma, spoločenstva, bohoslužby, evanjelizácie, služby blížnym a podobne. Prípadná konverzia nasleduje až po prijatí učeníctva, nie naopak.

Osobitná stratégia a taktika získavania učeníkov nezriedka v kresťanstvu nepriateľskom a nebezpečnom prostredí spočíva (po náležitej modlitebnej príprave) vo vyhľadávaní „osôb pokoja“ (Mt 10, 11 – 15; Lk 10, 5 – 7), t. j. ľudí, ktorí sú viac ako iní Duchom Svätým pripravení a duchovne hladní prijať správy evanjelia. S týmito v Písme čítajú a diskutujú kľúčové texty dejín spásy, nie však individuálne, ale v rámci ich prirodzených komunít.

Po získaní komunít k učeníctvu Krista tieto pôsobia vo svojom prostredí tým istým spôsobom, t. j. získavajú učeníkov, ktorí získavajú ďalších učeníkov.

Praktické skúsenosti z pôsobenia takýchto skupín medzi stúpencami radikálneho islamu opisuje Jerry Trousdale v strhujúcej knihe Miraculous Movements (2012). Úprimné priateľstvo k moslimom a služba ich komunitám pomáha tajným misionárom nájsť „osoby pokoja“ dokonca medzi šejkmi a imámami, ženami a negramotnými. Biblické príbehy oslovujú kresťanstvom nedotknuté spoločenstvá mimoriadnou silou.

Viera v Krista sa šíri v tom najnepriaznivejšom prostredí ako oheň a jej šírenie sprevádzajú vnuknutia, znamenia, zjavenia a zázraky, podobne ako v prvokresťanských časoch. Kto si trúfne tvrdiť, že Duch Svätý nie je prítomný?

Stručne záverom

Zodpovednosť duchovenstva za formovanie farských spoločenstiev je veľká a je šťastím, keď sa duchovní tejto úlohy správnym spôsobom ujímajú. Laici potrebujú ich vedenie a usmerňovanie. No súčasný pápež tiež varuje pred nebezpečenstvom neustáleho čakania na „tých hore“. Obnova sa zriedkavo uskutočňuje cez hierarchiu, upozorňuje pápež, ale vždy s hierarchiou.

Misijný manifest varuje tiež pred „falošným fatalizmom milosti“, t. j. pred postojmi typu: „V tejto situácii sa dá už iba modliť!“ Iste, modlitba je nenahraditeľná, ale neoslobodzuje od povinnosti pokúsiť sa konkrétne konať.

K téme
Návod, ako nájsť svoje životné poslanie a oživiť tým fungovanie farnosti Zdieľať

Kristova výzva sa netýka len klerikov, rehoľníkov a teologicky vzdelaných osôb. Misijný manifest pozýva všetkých pokrstených, aby sa stali misijnými učeníkmi. Pozýva k dobrodružstvu viery, odvahe hľadať nezvyčajné riešenia, ústretovému kontaktu s nekresťanmi.

Tým, ktorých táto iniciatíva osloví a chcú sa v nej angažovať, organizátori dávajú možnosť podpísať manifest na www.missionmanifest.online. Skupiny, spoločenstvá a farnosti majú na danej webovej stránke možnosť zapojiť sa do množstva misionárskych aktivít a napísať o nich pre povzbudenie ďalších a na väčšiu Božiu slávu.