Synoda sa skončila, so synodalitou má časť biskupov problém

Synoda sa skončila, so synodalitou má časť biskupov problém

Foto – TASR/AP

Pri schvaľovaní záverečného dokumentu biskupskej synody o mladých dostal najmenej hlasov článok o prístupe k homosexuálom.

Po viac ako troch týždňoch sa vo Vatikáne skončila Synoda biskupov, ktorá sa venovala téme Mladí, viera a rozlišovanie povolania.

Posledným dôležitým krokom po 25-dňovej šnúre diskusných príspevkov (spolu ich zaznelo viac ako 350) bolo schválenie záverečného dokumentu.

Finálny text synody, ktorý vychádza z pracovného dokumentu (tzv. Instrumentum Laboris), bol obohatený o podnety z diskusií a pápežovi poslúži na napísanie posynodálnej apoštolskej exhortácie, schválili účastníci synody v sobotu.

Nehlasovalo sa o dokumente vcelku, ale o každom zo 167 článkov zvlášť. Na hlasovaní sa zúčastnilo spolu 249 prítomných synodálnych otcov, prevažne biskupov (približne dvadsiati odišli zo synody ešte pred jej skončením), potrebnú dvojtretinovú väčšinu tak tvorilo 166 hlasov.

Dôkazom, že nešlo len o formálne hlasovanie, je, že len pri piatich článkoch zavládol všeobecný konsenzus. Naopak, pri viacerých článkoch bolo „proti“ dvadsať až štyridsať hlasujúcich.

Najtesnejšie, aj keď stále s pohodlnou väčšinou, prešli dva články – o synodálnej forme cirkvi a o sexualite.

Obavy zo synodality

V prípade článku 121, ktorý sa nazýva Synodálna forma cirkvi, bolo za schválenie 191 synodálnych otcov, kým 51 ich bolo proti.

V texte sa píše o „dôležitosti synodálnej formy cirkvi pri ohlasovaní a odovzdávaní viery“, synodalitu označuje za „konštitutívnu dimenziu cirkvi“.

Článok pripomína aj slová pápeža Františka spred troch rokov, keď počas synody o rodine predniesol príhovor pri príležitosti 50. výročia zriadenia Synody biskupov.

V príhovore vtedy František citoval svätého Jána Chryzostóma, podľa ktorého sú „cirkev a synoda synonymá“, pretože cirkev nie je ničím iným ako spoločným kráčaním k Bohu (grécke slovo synoda znamená kráčať spolu). Tieto myšlienky sa dostali aj do aktuálneho záverečného dokumentu synody.

Prečítajte si aj
Čo je biskupská synoda Zdieľať

Pápež František sa netají tým, že by v rámci katolíckej cirkvi rád posilnil rozmer synodality, a to konkrétne na troch úrovniach: na miestnej úrovni by mali lepšie fungovať pastoračné rady, kňazské rady a kapituly; na úrovni cirkevných provincií partikulárne snemy a biskupské konferencie; a na celocirkevnej úrovni by mala významnejšiu rolu zohrávať Synoda biskupov, ktorú Pavol VI. v roku 1965 ustanovil na žiadosť účastníkov Druhého vatikánskeho koncilu ako prejav kolegiality pápeža s biskupmi a ako nástroj spoločného rozhodovania.

Posilnenie kolegiality má podľa pápeža Františka viesť k „ozdravnej decentralizácii“. A práve s takýmto poňatím vedenia cirkvi (jednota v rôznosti alebo ináč povedané — posilňovanie pozície lokálnych cirkví, reprezentovaných biskupskými konferenciami, na úkor centrálneho rozhodovania), ktoré je blízke pravosláviu, má časť biskupov zásadný problém, čo demonštrovali aj svojím hlasovaním.

Pápež František využil možnosť posledného slova a k téme synodality, aj keď v inom kontexte, sa vrátil po skončení synody v príhovore pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána.

„Chcel by som povedať, že prvé ovocie tohto synodálneho zhromaždenia by malo byť  práve v príklade metódy, ktorú sme sa usilovali sledovať už od prípravnej fázy: synodálny štýl, ktorého hlavným cieľom nie je len vyhotovenie dokumentu, hoci je aj vzácny a užitočný. Viac ako dokument je totiž dôležité, aby sa šíril spôsob, ako byť a pracovať pospolu, mladí a starí, v počúvaní sa a v rozlišovaní, aby sa dospelo k pastoračným rozhodnutiam, zodpovedajúcim skutočnosti,“ vyhlásil František z okna Apoštolského paláca.

Podráždený Marx

Ešte tesnejšie dopadlo hlasovanie o článku 150, ktorý sa zaoberá ľudskou sexualitou, ako aj homosexuálnou orientáciou. Podporilo ho 178 biskupov, ale až 65 ich bolo proti.

Prvá časť rozsiahleho článku hovorí o láske Boha ku každej osobe a o neprípustnosti akejkoľvek formy sexuálnej diskriminácie a násilia. Zároveň opakuje postoj Kongregácie pre náuku viery definovaný v liste biskupom o pastoračnej starostlivosti o homosexuálne osoby z roku 1986, v ktorom sa píše, že „ľudská osoba, stvorená na obraz a podobu Boha, nemôže byť adekvátne definovaná len prostredníctvom ohraničenej zmienky o vlastnej sexuálnej orientácii“.


Kardinál Reinhard Marx. Foto – TASR/AP

Záverečný dokument tak zohľadnil postoj časti biskupov – najhlasnejšie o ňom hovoril filadelfský arcibiskup Charles Chaput –, že sexuálna orientácia nie je tým, čo výlučne definuje človeka. Preto podľa Chaputa nemožno ani veriace osoby definovať tým, že sú heterosexuálnymi, transgenderovými či LGBTQ osobami.

Arcibiskup Chaput takýmto spôsobom skritizoval použitie skratky LGBTQ v pracovnom dokumente (Instrumentum Laboris). Kamerunský biskup Andrew Nkea Fuanya dokonca vopred varoval, že vo finálnom dokumente nepodporí žiadny článok, ktorý by obsahoval túto skratku.

Zdá sa, že nešlo o ojedinelé varovanie, keďže na rozdiel od pracovného dokumentu sa skratka LGBTQ už vo finálnom dokumente nenachádza. Prečo napriek tomu tento článok nezískal širšiu podporu?

Dôvodom mohla byť jeho druhá časť, v ktorej sa píše o rôznych možnostiach duchovného sprevádzania homosexuálnych osôb, čo odporúča aj samotná synoda. „Týmto spôsobom sa pomáha každému mladému človeku, nikoho nevylúčiac, vždy viac integrovať sexuálnu dimenziu do vlastnej osobnosti, rásť v kvalite svojich vzťahov a kráčať k daru seba samého,“ končí sa článok o ľudskej sexualite.      

Prečítajte si aj
Arcibiskup kritizoval používanie termínu LGBT v cirkevných dokumentoch Zdieľať

 Catholic News Agency uviedla, že časť účastníkov synody kritizovala, že definícia sprevádzania homosexuálnych osôb je v dokumente príliš nejednoznačná a ponúka široké spektrum interpretácií. Americký jezuita James Martin, ktorý sa dlhodobo venuje vzťahom medzi katolíckou cirkvou a homosexuálnymi osobami, si, naopak, myslí, že prijatý dokument predstavuje ústup cirkvi od služby homosexuálom.

Dôkazom, že problematika homosexuality je stále citlivou témou, bola podráždená reakcia nemeckého kardinála Reinharda Marxa na jednu z novinárskych otázok adresovanú týmto smerom. „Som prekvapený, že mi neustále kladiete rovnaké otázky, akoby tieto témy boli centrom Ježišovho posolstva,“ reagoval kardinál Marx. „Nie je to synoda o sexualite, ale o mladých, viere a rozlišovaní povolania. Homosexualita nie je jej centrálnou témou,“ dodal nemecký kardinál, ktorý varoval pred tým, aby tento problém nebol zneužívaný na vedenie ideologických bojov.

Tento svet nie je pre mladých

Na pretras sa dostali aj ďalšie citlivé témy. Biskup Frank Joseph Caggiano hovoril o zločine sexuálneho zneužívania mladistvých zo strany niektorých kňazov a pastoračných pracovníkov. „Musíme vyvinúť všetko možné úsilie, aby mladí ľudia pochopili, že tieto skutočnosti považujeme za závažné a že chceme opäť získať ich dôveru,“ zdôraznil americký biskup.

Apoštolský vikár Anatólie Paolo Bizzeti zasa vyhlásil, že „my starí sme zlyhali, pretože sa nám nepodarilo vytvoriť svet, v ktorom by mladí ľudia mohli pracovať a vytvárať svoje životné cesty. Mali by sme mladých ľudí slávnostne požiadať o odpustenie“. Taliansky biskup sa zároveň pýtal, ako možno hovoriť o rozlišovaní povolania, keď mladí v rôznych kútoch sveta nemajú na výber, odmala musia bojovať o prežitie a neraz im neostáva iné, ako utiecť z rodnej krajiny.


Ľudia na Námestí sv. Petra počúvajú príhovor pápeža Františka. Foto – TASR/AP

O pozitívnu bodku sa počas nedeľnej záverečnej omše pokúsil pápež František, ktorý vyzval celú cirkev, aby mladých viac počúvala a menej poúčala. Nazval to „apoštolátom ucha“.

„Chcem povedať mladým v mene nás všetkých dospelých: prepáčte nám, ak sme vás často nepočúvali. Ak miesto toho, aby sme vám otvorili srdce, zaplnili sme vám uši,“ povedal pápež, ktorý zároveň veriacich požiadal, aby nečakali, kým druhí prídu k nim, ale aby sami vychádzali k hľadajúcim.

„Koľkokrát ľudia cítia viac ťarchu našich inštitúcií ako priateľskú prítomnosť Ježiša! Takto nás berú ako nejakú mimovládnu organizáciu, organizáciu popri štáte, nie ako spoločenstvo zachránených, ktorí žijú v Pánovej radosti,“ apeloval pápež na konci synody.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo