Čo je to biskupská synoda

Čo je to biskupská synoda

V Ríme sa začala biskupská synoda o rodine. Predtým, než sa budeme venovať jej témam, stojí azda za zastavenie, o akú inštitúciu ide a kedy a prečo vznikla.

Na záver Druhého vatikánskeho koncilu (1962 – 1965) vyjadrili konciloví otcovia želanie, aby sa pokračovalo v duchu biskupskej kolegiality: aj po koncile by pápež mal pri výkone svojho úradu pastiera univerzálnej Cirkvi dať najavo svoju spätosť s biskupmi, ktorí sú členmi toho istého biskupského stavu ako rímsky biskup.

Pápež Pavol VI. si osvojil túto myšlienku a apoštolským listom Apostolica sollicitudo 15. septembra 1965 zriadil biskupskú synodu. V zakladajúcom dokumente stanovil, že bude centrálnou a stálou cirkevnou inštitúciou, ktorá sa bude skladať z vybraných biskupov z rozličných častí sveta, aby reprezentovala celý katolícky episkopát. Biskupská synoda bude kolegiálne radiť pápežovi pri jeho úlohe viesť univerzálnu Cirkev, no môže nadobudnúť aj rozhodovaciu právomoc tam, kde jej ju udelí pápež, ktorý v takomto prípade musí potom potvrdiť jej rozhodnutia. Biskupská synoda podlieha priamo autorite pápeža, ktorý ju zvoláva a stanovuje jej tému.

Dvadsaťsedemkrát doposiaľ zvolali pápeži biskupskú synodu do Vatikánu. Tá najnovšia sa koná v týchto dňoch (4. – 25. október) a je venovaná téme: „Povolanie a poslanie rodiny v Cirkvi a v súčasnom svete.“ Ide o štrnástu riadnu synodu a prakticky pokračovanie minuloročnej tretej mimoriadnej synody na tému: „Pastoračné výzvy rodiny v kontexte evanjelizácie.“ Záverečný dokument tretej mimoriadnej synody predstavoval podklad pre aktuálne zasadania biskupov.

Prvá mimoriadna synoda sa konala ešte v roku 1969 a zaoberala sa vzťahom medzi Svätou stolicou a biskupskými konferenciami. V roku 1985 sa biskupi zišli na druhej mimoriadnej synode pri príležitosti 20. výročia ukončenia Druhého vatikánskeho koncilu. Okrem toho sa v priebehu rokov uskutočnilo desať zvláštnych synod pre jednotlivé kontinenty a regióny sveta.

Spôsob práce a štruktúra biskupských synod sa trvalo rozvíjali. Pôvodný dvojročný rytmus bol rozšírený na troj- až štvorročný. Po oznámení konania synody a jej témy pápežom vypracuje sekretariát synody dokument s témami synody, tzv. lineamenta, ktorý aj s dotazníkom pošle všetkým miestnym cirkvám. Z ich odpovedí sekretariát synody potom pripraví pracovný dokument pre biskupskú synodu, tzv. instrumentum laboris, ktorý predstavuje podklad pre synodálne porady. Návrhy synodálnych otcov zo záverečného synodálneho dokumentu potom pápež zapracuje do zvyčajnej posynodálnej apoštolskej exhortácie.

Na rozdiel od koncilu, na ktorý pozvali 3000 biskupov z celého sveta, sa ich na riadnych synodách zúčastňuje menej ako tristo, na zvláštnych synodách ešte menej. Všetky biskupské konferencie alebo rady hierarchov vysielajú podľa určitého kľúča delegátov. K nim pápež povoláva ďalších členov, poradcov, odborníkov a hostí.

Z biskupských synod vyšli mnohé impulzy pre katolícku cirkev. Prvé stretnutie biskupov v roku 1967 na tému uchovávania a posilnenia katolíckej viery iniciovalo myšlienku na založenie Medzinárodnej teologickej komisie, ktorú Pavol VI. zriadil v roku 1969. Táto biskupská synoda zároveň vytýčila smer pre nový Kódex kánonického práva (1983). V roku 1971 biskupi hovorili o potrebe oddanej služby kňazov a hlavne vypracovali odporúčania pre medzinárodné snahy o spravodlivosť vo svete. O evanjelizácii v modernom svete sa diskutovalo v roku 1974.

"Jasné výpovede k nerozlučiteľnosti manželstva a ochrane života urobila biskupská synoda v roku 1980. Exhortácia Familiaris consortio, ktorá bola výsledkom diskusie a návrhov synodálnych otcov, hrala dôležitú rolu aj v diskusii o práve prebiehajúcej riadnej synode o rodine." Zdieľať

Odporúčania biskupov použil Pavol VI. pri písaní apoštolskej exhortácie Evangelii nuntiandi. V roku 1977 sa biskupi venovali téme katechézy v súčasnosti a pápež Ján Pavol II. následne vydal apoštolskú exhortáciu Catechesi tradendae, v ktorej použil veľké množstvo návrhov a odporúčaní biskupov. Jasné výpovede k nerozlučiteľnosti manželstva a ochrane života urobila biskupská synoda v roku 1980. Exhortácia Familiaris consortio, ktorá bola výsledkom diskusie a návrhov synodálnych otcov, hrala dôležitú rolu aj v diskusii o práve prebiehajúcej riadnej synode o rodine. Zo synody v roku 1985 vyšiel podnet k vydaniu nového Katechizmu katolíckej cirkvi (1992). Riadne synody medzi rokmi 1987 až 2001 sa zaoberali rozličnými stavmi v Cirkvi: laikmi, kňazmi, rehoľníkmi a biskupmi.

Pohnutou bola v roku 1991 zvláštna synoda pre Európu, na ktorej sa už mohli zúčastniť biskupi z východnej Európy a otvorene hovorili o komunistickom prenasledovaní Cirkvi. Medzi rokmi 1994 až 1999 nasledovali kontinentálne synody pre Afriku, Ameriku, Áziu a Oceániu.

Benedikt XVI. skrátil trvanie biskupskej synody zo štyroch na tri týždne a dal viac priestoru voľným diskusiám. Emeritný pápež zvolal riadne synody na témy Eucharistia (2005), Biblia (2008) a Nová evanjelizácia (2012).

Pápež František a nový sekretár synody kardinál Lorenzo Baldisseri rozšírili svoju prvú synodu na synodálny proces. Tohtoročná štrnásta riadna synoda na tému „Povolanie a poslanie rodiny v Cirkvi a v súčasnom svete" nadviazala na tretiu mimoriadnu synodu z roku 2014 na tému „Pastoračné výzvy rodiny v kontexte evanjelizácie". Medzi oboma synodami dostali miestne cirkvi príležitosť prehĺbiť reflexiu o danej téme. Či pápež František dá synode ako kolegiálnemu orgánu viac samostatnosti alebo dokonca právomoc rozhodovať, na to si treba ešte počkať.

Ján Krupa

Foto: Flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo