Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
K Veci Svet kresťanstva
09. 05. 2020, 14:30

Novinka od kardinála Lustigera

Pozoruhodný škótsky filozof Thomas Reid, ozdoba konca 18. storočia, raz poznamenal, že filozofi často mávajú „veľké ťažkosti s vecami, ktoré sa zvyšku ľudstva javia ako úplne jasné“.
Novinka od kardinála Lustigera

Kardinál Jean-Marie Lustiger. Zdroj: https://www.thecatholicthing.org

Napríklad „príčinnosť“ možno predstavovala pre Davida Huma čosi nepochopiteľné, no obyčajný človek vie, že jeho schopnosti sú príčinou jeho činov. Ako povedal Reid, ide o poznatok zdravého rozumu, ktorý je tu skôr než všetky teórie. A niektorí z nás nachádzajú práve v týchto axiómach zdravého rozumu základ prirodzeného zákona.

V našom verejnom živote však nachádzame aj maximy, ku ktorým pristupujeme tak, akoby to boli múdre princípy, ktoré nám reálne dokážu dať odpoveď na morálne otázky v našom živote, no akákoľvek vážna úvaha by odhalila, že sú úplne prázdne.

Dve vety Johna Stuarta Milla

Ťažko by bolo zveličiť, aký účinok má na náš verejný život pocit, ktorý sa šíri v mnohých formách a formuloval ho John Stuart Mill vo svojej až priveľmi citovanej knižôčke O politickej slobode: že zákon by nemal obmedzovať slobodu vtedy, „keď človek svojím správaním neovplyvňuje ničie iné záujmy než svoje vlastné“. Táto veta sa stala poznávacím znamením libertariánov od cenzúry kníh a pornografie až po toleranciu (a neskôr oslavovanie) homosexuálneho života.

Každý rodič asi vie, že násťročných priťahujú búrlivé nové návyky a vášne a že keď sa synovi páči to, ako sa správa, ešte sa to neberie ako dôkaz, že je to správne. Zdieľať

Samozrejme, môžeme ho nájsť aj v tom, keď sudca Kennedy oslavuje „autonómiu“ – túto veľkú izoláciu od nepriaznivého hodnotenia iných, keď sa rovnakopohlavné páry bez výčitiek oddávajú svojmu pohlavnému životu a snažia sa o uznanie svojich nárokov mať plnohodnotné manželstvo.

Každý rodič asi vie, že násťročných priťahujú búrlivé nové návyky a vášne a že keď sa synovi páči to, ako sa správa, ešte sa to neberie ako dôkaz, že je to správne.

Aj v prípade dospelých sa nakoniec presadí zdravý rozum. Zákony zakázali súboje, aj keď sa táto kratochvíľa tešila súhlasu oboch strán. A Najvyšší súd v roku 1911 odmietol potvrdiť ľuďom slobodu predať sa do otroctva.

Ak bolo principiálne nesprávne pristupovať k iným ľuďom ako k druhu majetku, túto nesprávnosť by nezrušila ani skutočnosť, že by s tým niektorý z týchto ľudí súhlasil. Stále tu máme pojem „nescudziteľné práva“ (aj keď ich hlbší význam už vybledol): práva, ktoré sú také nevyhnutné a pravdivé, že nemáme slobodu ich „scudziť“ alebo sa ich vzdať.

Libertariáni sa uspokojili s tým, že sa nechali unášať Millovým výrokom, no obvykle si už nevšimli, ako rýchlo ho uhladený Mill dokázal pozmeniť a vziať späť. Zdieľať

Libertariáni sa uspokojili s tým, že sa nechali unášať Millovým výrokom, no obvykle si už nevšimli, ako rýchlo ho uhladený Mill dokázal pozmeniť a vziať späť. Preto sa spýtal: „Je možné…, aby bola akákoľvek časť správania sa jedného člena spoločnosti ostatným jej členom ľahostajná? Nik nie je úplne izolovanou bytosťou; nie je možné, aby niekto spravil čosi, čo mu vážne alebo trvale uškodí, bez toho, aby toto zlo zasiahlo aspoň jeho blízkych známych a často aj ďalších.“

Pokiaľ však ide o mňa, najzaujímavejšiu kritiku tohto liberálneho sloganu, ktorý sa tvári ako princíp, som počul od kardinála Jean-Marie Lustigera (1926 – 2007), tejto jemnej a oceľovej duše. Bol to francúzsky Žid, ktorý sa počas 2. svetovej vojny skrýval, potom vstúpil do Cirkvi a stal sa parížskym arcibiskupom.

P. Richard Neuhaus ho v roku 1996 pozval do New Yorku na jeden z našich seminárov pod patronátom Inštitútu pre náboženstvo a verejný život a kardinál nám predniesol erazmovskú prednášku. Zvolil si tému „Sloboda, rovnosť a bratstvo“. Na tieto pojmy sa díval nápadne odlišným spôsobom z pohľadu kresťanského chápania „ľudskej osoby“.

Existuje niekto, na kom nezáleží?

Keď hovoril o slobode, spomenul ctihodný výrok pochádzajúci od Milla, že naša sloboda má svoje hranice tam, kde začíname nejakým škodlivým spôsobom ovplyvňovať iných ľudí. Lustiger potom položil otázku, ktorú som nikdy predtým nepočul: Hovorí táto veta o tom, ako by sme mohli ovplyvňovať „všetkých iných“ ľudí? Aj ľudí, ktorých nepoznáme? Ľudí, ktorí možno majú, čo ja viem, pochybný charakter a nezasluhujú si od nás žiadny úprimný záujem? Hmm.

Teraz možno cítime pokušenie preformulovať túto maximu takto: moja sloboda sa končí tam, kde začínam škodlivým spôsobom ovplyvňovať – žmurk, žmurk – tých, na ktorých záleží. Keď Bill Clinton vetoval federálny zákon o potrate čiastočným narodením, prejavil záujem o „zdravie“ ženy, ktorej sa tento zákrok odopieral. Neprejavil však vôbec záujem o dieťa, ktorému prepichli hlavu a vysali jej obsah. Spomedzi všetkého, o čo podľa neho v tomto prípade šlo, na tomto dieťati skrátka nezáležalo.

Z kresťanského hľadiska sa toto dieťa nikdy nestratilo zo zreteľa, z jednoduchého dôvodu, ktorý vyjadril Lincoln: aby sa „nič, do čoho Boh vtlačil svoj obraz a svoju podobu, neposlalo na svet preto, aby sa po tom šliapalo, aby to zažívalo poníženie, aby sa to zhadzovalo na úroveň zvieraťa“ a aby sa to vnímalo ako čosi, na čom vôbec nezáleží.

Aby sa „nič, do čoho Boh vtlačil svoj obraz a svoju podobu, neposlalo na svet preto, aby sa po tom šliapalo, aby to zažívalo poníženie, aby sa to zhadzovalo na úroveň zvieraťa“ a aby sa to vnímalo ako čosi, na čom vôbec nezáleží. Zdieľať

Millov výrok po celé roky živil u „vysokoškolsky vzdelaných“ istotu, že nejestvujú žiadne morálne pravdy. A predsa, ako ukázal kardinál, iróniou je, že tento Millov známy výrok začína dávať zmysel až vtedy, keď nevdojak narazíme na hlbokú morálnu pravdu, ktorá je základom amerického režimu: „všetci ľudia sú stvorení ako rovní“.

To, že ľudia na toto tvrdenie stále nevdojak narážajú, hoci sa ho snažia poprieť, môže byť pre nás pripomienkou, že má naozaj povahu „zrejmej“ či nevyhnutnej pravdy. Tento kardinálov postreh spred dvadsiatich štyroch rokov by bol pre liberálov aj tak novinkou a možno aj útechou, keby ho len niekedy počuli.

 

Pôvodný text: When Cardinal Lustiger Brought the News 

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Odporúčame