Minikázeň Moja účasť na viere

Ján Duda

Tajomstvo Najsvätejšej Trojice je pozvaním zapojiť sa do experimentu viery.

Profesor kánonického práva na Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a farár v Dlhej nad Oravou.

Ďalšie autorove články:

Ako sa v tom vyznať Kedy je manželstvo u katolíkov nesviatostné a prečo z pohľadu cirkvi nestačí sobáš len na úrade (otázky a odpovede)

Minikázeň Modlime sa, aby ľudia mali viac odvahy

Minikázeň Ak chýba Božie požehnanie, márne je ľudské namáhanie

Nedeľa 7. júna 2020 je nedeľou Najsvätejšej Trojice. Na katolíckych bohoslužbách sa ako evanjelium číta úryvok zo sv. Jána (Jn 3,16-18). Kresťanské náboženstvo je viera v jediného Boha, ktorý je Trojicou: Otec, Syn a Duch Svätý. Ako je možné uchopiť takúto vieru? Aké je posolstvo takejto viery?

(1) V dejinách teológie, ktorú dnes označujeme ako katolícku, existovali pokusy nejakým spôsobom „uchopiť“ trojičnú kresťanskú vieru. Za všetky spomeniem teologický traktát De Trinitate od sv. Augustína. Ale najčestnejšie bude, ak sa priznáme, že Trojica ostáva pre nás tajomstvom, že presahuje strop nášho rozumového poznania.

(2) Aké je posolstvo tejto tajomstvom zahalenej viery pre nás, ľudí dnešných čias? Azda najviac sa mi páči odpoveď, ktorú na túto otázku dáva Joseph Ratzinger. Je to pozvanie zapojiť sa do experimentu viery. Kto sa do „pokusu“ viery nezapojí, nič nezistí, nič neobjaví. Čisto neutrálna zvedavosť ducha, ktorý chce ostať „mimo hry“, nikdy neprivedie človeka k poznaniu/videniu Boha (Úvod do kresťanstva, s. 138).

(3) Ratzinger nazýva vieru v Trojicu „cintorínom“ heréz. Nicejský koncil (325) i Carihradský koncil (381) odmietli herézy o Božom Synovi i o Duchu Svätom. Bez týchto heréz a ich odmietnutia by definície uvedených koncilov nedávali zmysel (Úvod do kresťanstva, s. 135).

Keď vám chcem popriať požehnanú nedeľu Najsvätejšej Trojice, chcem vás zároveň pozvať k normálnemu praktizovaniu viery: modlitbe, účasti na svätej omši atď. Skrátka, k experimentu kresťanskej viery.