Francúzsky Kuffa Guy Gilbert: Z lásky sa môže aj kňaz pobiť

Dlhé šedivé vlasy, kožená bunda, agresívny zvuk motorky, bitky na ulici. To nie je profil šéfa pařížského gangu, ale kňaza, ktorý bojuje za svojich zverencov s vyhrnutými rukávmi. Guy Gilbert si pripomenul 50. výročie kňazskej vysviacky slávením omše s pápežom Františkom.

Takmer 80-ročný francúzsky kňaz Guy Gilbert. Foto - guygilbert.net

Keď sa spojí myšlienka novej evanjelizácie s výzvou pápeža Františka, aby kresťania vychádzali na periférie, môže vzniknúť niečo unikátne. Taký je aj prístup skoro 80-ročného francúzskeho kňaza Guya Gilberta, ktorý - podobne ako Slovák Marián Kuffa - obetuje pre svojich zverencov všetko – imidž, pohodlie, dokonca aj vlastné bezpečie.

Chcel som byť vidieckym farárom

Guy Gilbert vstúpil do kňazského seminára už ako trinásťročný. Spolu so štrnástimi súrodencami vyrastal v kresťanskej rodine. „Pochopil som, že Boh je láska, a že láska mojich rodičov bola obrazom jeho lásky a on ma takto volá. V seminári som bol pätnásť rokov. Vlastne som ani nechcel študovať, ale volanie, aby som sa stal kňazom, ma k tomu prinútilo. Bol som vzdelávaný k tomu, aby som sa stal vidieckym farárom. S kravami, s bigotnými ženami a mužmi, s farskými deckami. Túžil som len po tom, aby som sa stal takým obyčajným vidieckym farárom,“ povedal mladým na prípravnom stretnutí Svetových dní mládeže v Paríži.

"Môžete mi povedať, že kňaz sa nebije, ale ak sa človek chce z lásky dostať k nejakej skupine ľudí, môže sa aj pobiť. Jednou vetou – najprv švihnem, potom požehnám."
Guy Gilbert

Zdieľať

Rozhodnutie venovať sa problematickej mládeži prišlo po stretnutí s chlapcom, ktorý mu porozprával o tom, ako žije v búde so svojím psom. Guy ho zobral k sebe na faru, pretože ho nikto nechcel. „Bol to Alan, ten chlapec, ktorý ma ako prvý poslal na cestu. A biskup potvrdil moje misijné poslanie,“ vysvetlil mladým.

Neskôr proti svojej vôli odišiel do vojnou zmietaného Alžírska, kde slúžil ako zdravotník. Vďaka tejto skúsenosti sa rozhodol byť kňazom v Alžírsku. „Z tej krajiny prakticky všetci kresťania utiekli do Francúzska a zostalo tam len moslimské obyvateľstvo. Tak som sa ocitol sám uprostred moslimov, kde som sa začal starať o mládež, zvlášť o tú časť, ktorá žila na hranici zákona, alebo rovno za ňou,“ povedal v rozhovore pre Televíziu Noe.

Bitkou k rešpektu

Po trinástich rokoch v Alžírsku sa vrátil do Paríža. Prvé dni v službe parížskym výtržníkom boli preňho tvrdou skúsenosťou s agresivitou a násilím: „Jeden mladý mi vynadal do zasraného hajzla pred celou bandou. Bolo to veľmi silný útok."

Guy Gilbert so svojimi zverencami. Foto - guygilbert.net

"Nevedel som, čo mám robiť. Modlil som sa k Bohu. Povedal mi: Vraz mu jednu! Bolo to prvý raz, čo som sa bil. Mládež v uliciach je veľmi často násilnícka od prírody. Keď sa človek nebráni, tak je pre ostatných obyčajná nula a vylúčia ho spomedzi seba. Môžete mi povedať, že kňaz sa nebije, ale ak sa človek chce z lásky dostať k nejakej skupine ľudí, môže sa aj pobiť. Jednou vetou – najprv švihnem, potom požehnám. Jednať so skupinou, ktorá je násilnícka, slovami, gestami, môžete až vtedy, keď do nej preniknete,“ priznal sa mladým.

Imidž „drsňáka“ nie je divadlo

Gyu sa chcel problematickým mladíkom priblížiť aj vzhľadom. Po skúsenosti s policajtmi, ktorí sa ku nemu správali ako ku dôstojnému pánovi a jeho zverencov titulovali surovými nadávkami, sa rozhodol obliekať ako oni. Jedného dňa sa v novom prestrojení dostal do slovnej potýčky s policajtom a skončil na policajnej stanici. Keď mu predložil papiere, udivený policajt sa mu ospravedlňoval. „Povedal mi: ,Prepáčte, pán farár.´ Povedal som mu: ,Brat môj, už je neskoro. Predtým som bol sráč a teraz som zrazu fajn chlapík, lebo som kňaz. Ak by som bol celkom nahý, nie som o nič krajší a lepší než ty. Som ľudská bytosť nevyčísliteľnej hodnoty ako každý.´ A preto odvtedy nosím tento odev," dodal.

Pápež František v piatok slávil omšu v Dome sv. Marty s Guyom Gilbertom, ktorý si pripomína 50. výročie kňazstva. Foto - TASR/AP

Keď sa Gilbertovi podarilo získať dôveru a rešpekt mladých, začal si všímať ich potreby. „Raz mi moji mladí priatelia povedali, že by radi žili mimo Paríža: ,Tu robíme iba samé hlúposti, sme stále vo väzení. Nájdi nám nejaký rozbúraný barák a my si ho opravíme.´ A tak som im našiel rozpadnutú budovu na juhu Francúzska, ktorá v priebehu desiatich rokov prešla celkovou rekonštrukciou.“

Pochopil, že sa nevedia zniesť s ľuďmi, ale majú radi zvieratá, a tak pre nich urobil zoologickú záhradu so 130 zvieratami. „Vďaka zvieratám musia dodržiavať striktné pravidlá. Ráno skoro vstávajú, starajú sa o zvieratá,“ vysvetlil.

Ruženec? Rodinný fotoalbum Panny Márie

Autor mnohých duchovných kníh v rozhovore spomína, že sa ho ľudia často pýtajú, kedy si dokáže nájsť čas na modlitbu. Popri každodennej modlitbe ráno a večer potrebuje pravidelne odísť z hluku do ticha. „Napriek všetkým povinnostiam strávim každých desať dní dva dni v kláštornom tichu. To zachránilo moju ľudskosť a moje kňazstvo. Keď vás strhne prúd násilia a neutrhnete si každých desať dní dva dni pre seba, čoskoro hodíte svoj kňazský úrad do kontajnera,“ povedal s tým, že obľubuje modlitbu ruženca.

Guy Gilbert rozdáva sväté prijímanie. Foto - guygilbert.net

V knihe Stretnutie s Máriou nazval ruženec rodinným albumom Panny Márie a Ježiša, ktorý zobrazuje najzásadnejšie momenty ich života. „Ruženec je rozjímanie o dvadsiatich zásadných okamihoch Ježišovho života, ktoré s ním prežíva jeho matka. Je to skvelý rodinný album. Strieda sa v ňom radosť s utrpením a končí sa nádherným oslňujúcim svetlom: vzkriesením. Otvorme rodinný album Panny Márie a uvažujme o veľkých okamihoch jej života. Majme stále vo vrecku ,ružencové kolečko´, ktoré nám uľahčí kedykoľvek a kdekoľvek hovoriť jednoducho ako dieťa: Zdravas, Mária,“ vyzýva nevšedný kňaz.

Monika Ostrovská

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo