Na Nový rok budeme prehodnocovať svoje zvyky a možno aj trvalé príkazy. Budeme si dávať životné aj finančné predsavzatia. Mnohí radi pošleme zopár eur na dobrú vec. No vieme, že kresťania sú pozvaní k štedrosti, ktorá siaha ďalej. Z Písma poznáme princíp desiatku „z mäty a ruty“. No dáva dnes ešte niekto „desiatok“?

Manželia Jaro a Danka sa od nepravidelných pár eur postupne prepracovali k tomu, že darujú desať percent zo spoločného čistého príjmu. Prostriedky putujú organizáciám, ktoré ich formovali a pomáhajú im rásť. „Každý mesiac pri platení desiatku poďakujeme Bohu za to, ako nás požehnáva a že tak chceme žehnať iných ďalej. Tak sa aj z obyčajnej online platby môže stať jednoduchá modlitba.“

Jaro vníma tento princíp ako príležitosť trénovať svoje srdce. „Nech viem, že Otec je ten, kto živí mňa a moju rodinu, a nie ja. On mi dal úrodu, a nie zmluva so zamestnávateľom. Je to dlhodobý tréning.“ Danka ho dopĺňa: „Pomáha mi to nelipnúť na matérii a učiť sa tomu, že keď nič nezasejeme, nebudeme môcť ani žať.“ Čo vlastne „desiatok“ je?

Desiatok alebo radšej prvotina

„Pojem desiatok sa u katolíkov v súčasnosti veľmi nepoužíva, zrejme preto, lebo nesie so sebou istú historickú záťaž z feudálnych čias,“ vysvetľuje provinciál rehole piaristov páter Juraj Ďurnek.

Hovorí, že lepšie nám teologickú podstatu tohto duchovného úkonu pomôže priblížiť výraz prvotina. Keď Boh vyviedol Izraelitov z Egypta, jedno z prvých ustanovení, ktoré im dal, bolo obetovanie prvotín: To najlepšie, prvotiny svojej pôdy, prinesieš do domu Pána, svojho Boha! A páter Juraj pokračuje: „Prvé veci sú pre Boha veľmi dôležité. Je to jeden z princípov života v Božom kráľovstve, ktorý sa vo Svätom písme neustále opakuje. Teda tak ako Boh vyhlásil, že mu patrí všetok prvorodený dobytok a prvotiny z úrody, takisto môžeme povedať, že mu patria prvotiny aj z našich financií.“

Foto: Flickr/Joseph Jaynath

Prvotiny však nie sú len starozákonný zvyk Izraelitov. Princíp prvenstva nachádzame aj v Ježišovej Reči na hore. Ježiš prikázal svojim učeníkom: Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. „Všimnime si slovo ,najprv‘,“ hovorí páter Ďurnek.  Uisťuje nás, že keď máme Boha na prvom mieste, môžeme sa spoľahnúť, že Boh sa postará o naše potreby jedla, odevu a strechy nad hlavou. „Vyžaduje si to vieru a dôveru v Božiu dobrotu a vernosť. Ak dávame prvotiny Bohu až po tom, ako splatíme všetky ostatné účty, nepotrebujeme vieru.“

O čo modlitba prosí, pôst dosahuje a almužna dáva

Princíp darovania je v kresťanstve oddávna spojený s obetou. V Starom zákone s obetou prvotín, v Novom zákone s eucharistickou obetou. Kresťania už od začiatku prinášali na Eucharistiu spolu s chlebom a vínom aj svoje dary, aby sa podelili s tými, čo sú v núdzi. „Eucharistia zaväzuje voči chudobným. Aby sme v pravde prijímali Kristovo telo a krv obetované za nás, musíme spoznať Krista v tých najchudobnejších, v jeho bratoch,“ hovorí Juraj Ďurnek.

„Pravidelne sa deliť s časťou svojich príjmov som začala vtedy, keď som uverila, že Ježiš nie je iba ,fiktívnou postavou z nejakého rozprávkového príbehu‘,“ hovorí Jana. „Skrátka som jeho slová, ktoré čítam v Božom Slove, zobrala vážne. Pomáha mi to aj uvedomovať si, že nežijem pre seba, svoje potreby a túžby, ale že žijem vo vzťahoch s druhými ľuďmi, ktorí nemusia byť moja rodina, no sú veľmi dôležití. No ak je cieľom chudobná vdova, ktorá s dôverou darovala takmer všetko, čo mala, je predo mnou ešte dlhá cesta,“ usmieva sa. Jana finančne podporuje svoje cirkevné spoločenstvo a jeho projekty na pomoc prenasledovaným kresťanom.

O svoju „úrodu“ sa delia aj tí, čo sami žijú skromne. Silvia je Rómka z Gréckokatolíckej rómskej misie a vychováva dve deti. „Desiatok“ u nich začal dávať najprv manžel, sám zo svojho príjmu, lebo Silvia s tým nebola stotožnená. Pridala sa k nemu až neskôr, keď pochopila, že to, čo má, patrí Bohu. Dnes darujú desať percent zo spoločného príjmu. „Boli sme už aj v takej situácii, že sme nemali ani na splátky a živobytie. Tak sme si požičali, len aby sme dali aspoň nejaký dar. Dôverujem Bohu a viem, že sa o nás vždy postará.“

Foto: Flickr/Marco

František je otec troch detí a takisto je členom komunity veriacich Rómov na Sigorde. Prvýkrát začal dávať časť svojho platu pred štyrmi rokmi na základe svedectva svojich bratov. „Pán vo svojom slove hovorí ,Vyskúšajte ma‘. Tak som chcel vyskúšať. Potom som už nad tým nerozmýšľal a dával som desiatok s radosťou.“ Pri otázke o trvalom príkaze sa opýta, ako to myslíme. Veď jemu nikto nič neprikazuje. On zo svojho príjmu dáva slobodne, s radosťou, každý mesiac. „Ak pracujem, dávam desať percent z platu. Ak nepracujem, tak zo sociálnej dávky. Každý mesiac dávame do obálky tam, kam chodíme do spoločenstva.“

Koľko teda darovať?

Mnohí kresťania sa pri rozmýšľaní o „prvotinách“ pýtajú, aká by mala byť výška tohto daru. Páter Juraj vysvetľuje, že štedrosť je vždy spájaná s obetovaním. „Obeta je niečo, čo vyžaduje naše úsilie, sebazaprenie, jednoducho, musíme to trochu pocítiť. No ak by sa niekto pýtal na výšku podpory, v Biblii  je zaznamená práve desatina,“ dopĺňa páter.

Adam s manželkou posielajú desať percent z čistého príjmu a svoje dary vedome „diverzifikujú“: časť ide na komunitu, vyhradená suma putuje na dôležité médium, jedna platba ide poradni a ďalšia neznámej rodine cez charitnú organizáciu. Okrem toho však posielajú spoločne 50 eur na takzvaný šetriaci charitný účet. Ten je vyhradený pre prípad, že by niekto nečakane potreboval väčšie množstvo peňazí. Tak mohli pomôcť vyššou sumou, keď zomrel mladý otec veľkej rodiny alebo keď sa mužovi zo širšej rodiny zhoršila svalová dystrofia. Nie každý rok vznikne potreba darovať celých 600 eur, takže prostriedky sa na účte hromadia a čakajú na svojho príjemcu. 

Foto: Flickr/Fredo

Podľa Adama musia platiť dve pravidlá: „Nikdy na tie peniaze nesiahnem ‒ už nie sú moje, len ich ešte spravujem. A tiež, z darovania nesmiem mať výhody. Takže pokiaľ sa dá, tak darujeme čo najanonymnejšie alebo aspoň tak, aby to nevedeli zbytočne všetci okolo.“

Martin hovorí, že desiatok mu pomáha utvrdiť sa vo vedomí, že materiálne dobrá len prijíma ako „správca“. Ďalším podnetom pre darovanie je aj jeho ekonomický pohľad na svet: je skeptický k spôsobilosti štátu efektívne riešiť sociálne problémy. „Môj protinávrh, ktorý sa síce deje len z jednej strany, je, že nech ma štát radšej menej zdaňuje. Ja namiesto toho dobrovoľne a adresnejšie prispejem tam, kde treba.“

Premyslené má aj, koľko chce darovať. „Desiatok by ma mal ,bolieť‘. Keď vidím tú sumu, mám chuť s tým seknúť. No poviem si, že tie peniaze nie sú moje, ale od Pána a vtedy viem, že to je viac-menej dobre nastavené. Momentálne posielam 5 percent z čistého príjmu. V ekonomickom zriadení, kde je efektívna miera zdanenia takmer 50 percent, mi tradičný ideál desiatku pripadá neudržateľný.“ Svoje prostriedky posiela napríklad organizáciám, ktoré pracujú s ľuďmi bez domova či s Rómami.

Nielen skúška, ale aj požehnanie

„Prvotiny však nemajú byť len skúškou. Prvotina skutočne nesie požehnanie. Prvotiny totiž môžu požehnať zvyšok, ktorý nám zostane,“ dopĺňa páter Juraj. Prorok Malachiáš hovorí: Prineste celý desiatok do zásobárne, aby bol pokrm v mojom dome, a týmto ma vyskúšajte – hovorí Pán zástupov, či vám neotvorím okná neba a nevylejem na vás požehnania viac ako dosť.

„Práve preto by vašu prvotinu nemala dostať vaša banka, obchod alebo váš mobilný operátor. Tie subjekty nemajú moc požehnať zvyšnú čiastku, ale Boh áno. Biblia o tom jasne hovorí.“ 

Foto: Flickr/Wally Gobetz

Viera sa pri delení so svojou skúsenosťou usmieva: „Pred manželstvom u mňa nikdy nebolo peňazí nazvyš, volala som to ,okolonulový rozpočet‘. Na zubára či výlet som si musela šetriť niekoľko mesiacov. No hovorila som si, že nemám problém minúť nerozumne 20 eur a pre niekoho možno práve tie peniaze urobia rozdiel.“ Odkedy videla slovenský film Cigán, svoju rodinu a vzdelanie vníma ako veľký dar a cíti priam povinnosť byť nápomocná tým, ktorí takýto dar nedostali. 

Aj preto podporuje vzdelávanie mladých v Afrike aj chudobných na Slovensku. Má nastavené trvalé príkazy v celkovej výške 90 eur. Vraví, že dary musia odísť z účtu hneď po výplate. Keby nad tým dumala viac, vždy by sa našlo niečo, čo sa zdá byť dôležitejšie. „Raz som mala veľmi zlé obdobie a pýtala som sa sama seba, načo chodím do roboty. Odpovedala som si, že aby som mohla tieto veci podporovať. Rozosmialo ma to, ale v tej chvíli to pomohlo. Už dvakrát moje príjmy klesli na úroveň podpory v nezamestnanosti, ale trvalé príkazy som nezrušila a tie peniaze mi nikdy nechýbali.“

Srdce, nie majetok

Mnohí pri premýšľaní o desiatku nerozumieme, prečo by Boh chcel peniaze, ktoré nepotrebuje. „Pravdou je, že Boha až tak nezaujíma náš majetok. Zaujíma ho naše srdce. Chce nám pomôcť upriamiť si srdce na neho,“ vysvetľuje piarista. „Ak aktivujeme vo svojom živote duchovný princíp prvotín, otvoríme Bohu prístupovú bránu, aby mohol premieňať, požehnávať a zveľaďovať všetky okolnosti nášho života.“

Mária už dávnejšie prispievala rôznym organizáciám menšou čiastkou, no po vypočutí kázne sa rozhodla zvýšiť tento podiel na jednu desatinu. „Až vtedy som pochopila, že Ježiš môj desiatok nepotrebuje, ale ja potrebujem ,možnosť dať desiatok‘. Ak jej v daný mesiac príde na účet 1000 eur, daruje 100 eur. Ak príde viac, daruje viac. „Špekulovanie, či z hrubého alebo čistého, mi pripadá ako kalkulácia a pre mňa osobne to zaváňa neslobodou.“

Foto: Flickr/Tyrone Warner

Posielanie darov je často prvá vec, ktorú pri mesačných platbách robí. „Stal sa z toho istý sviatok. Deň, na ktorý sa teším, lebo budem môcť niekoho obdarovať.“ Okrem trvalých príkazov na diela, ktorým dôveruje, si necháva istý obnos, ktorý daruje každý mesiac inam. „Pozýva ma to k istej citlivosti na moje okolie a jeho potreby. V modlitbe sa pýtam Pána, kde by chcel, aby som darovala.“ Podporuje viaceré rehole, prispela na kostol či napísanie ikony, ale aj študentom, o ktorých vie, že to potrebujú. „V darovaní na ulici sa tiež cítim slobodná. Väčšinou sa s ľuďmi chvíľu rozprávam, a ak to vo svojom srdci vnímam ako pozvanie a správnu vec, tak peniaze dám.“  

Mária sa zároveň snaží, aby sa z darovania nestala činnosť, po ktorej by si povedala: „A teraz už mám banku dobrých skutkov na tento mesiac naplnenú a už nepotrebujem robiť dobre nikde inde. Viem, že to nie my zachraňujeme svet ‒ a už vôbec nie Boha ‒ desiatkami, ale desiatky zachraňujú nás.“