Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
30. apríl 2021

Šéf Opus Dei k 1. máju

Práca je prvým ľudským povolaním, jej základom musí byť láska

Skúsenosť pandémie nám ponúka príležitosť rozviť jednu z dimenzií práce: pomoc a otvorenosť k druhým.

Práca je prvým ľudským povolaním, jej základom musí byť láska

Lekár Muhammad Saláh Sijala hrá na husliach pre pacientov s covidom v nemocnici v tuniskom meste Sfax 20. februára 2021. Dvadsaťpäť ročný lekár dostal pochvalu za zlepšenie psychického stavu pacientov. Foto: TASR/AP

Prvého mája oslavujeme medzinárodný deň práce. Táto činnosť, ktorej každý človek venuje značné množstvo svojho času, zasahuje všetky jeho dimenzie: inteligenciu, vôľu, pocity i sny. Ako povedal Svätý Otec František prvého mája minulého roka, „prvým ľudským povolaním je práca a to jej dáva dôstojnosť“. My kresťania si dnes zároveň pripomíname aj svätého Jozefa robotníka.

Pandémia aj dnes ovplyvňuje prácu miliónov mužov a žien po celom svete, či už preto, že stratili zamestnanie alebo žijú v neistote. Tieto dve rany, nezamestnanosť a neistota, v nás vzbudzujú otázky o budúcnosti práce ako takej.

Po celom svete presunula zdravotnícka kríza prácu z kancelárií do domovov a to so sebou prinieslo pozitívne i negatívne dôsledky. Na jednej strane tento fenomén ukazuje obrovské možnosti techniky, no zároveň i jej limity. Pokročilo sa síce v efektívnosti a prekonalo sa množstvo prekážok, ktoré sa ešte prednedávnom zdali neprekonateľné, no táto situácia nám ukazuje aj to, že človeku nestačia iba virtuálne vzťahy a potrebuje tie reálne, aby mohol naozaj zdieľať, čo má v srdci.

Obdobie od začiatku pandémie nám okrem toho ukázalo, že aktuálna kríza zasahuje všetky odvetvia, postihuje celé ľudstvo, a preto by mala byť v jadre lepšej budúcnosti práve práca. Zachovať a vytvárať nové pracovné miesta s vynaliezavosťou vlastnou tomu, kto hľadá dobro iných, je dnes možno jedným z hlavných imperatívov lásky.

Zachovať a vytvárať nové pracovné miesta s vynaliezavosťou vlastnou tomu, kto hľadá dobro iných, je dnes možno jedným z hlavných imperatívov lásky. Zdieľať

Zoči-voči toľkým ťažkým osobným situáciám sa nám ponúka príležitosť rozviť jednu z dimenzií práce: pomoc a otvorenosť k druhým. Na sútoku medzi týmto utrpením jedných a ich prijatím zo strany druhých, sa objavuje nostalgia za transcendentnosťou, za vychádzaním z nás samých, za starostlivosťou, pomocou a prijatím pomoci, čo sú všetko dôsledky uvedomenia si vlastnej zraniteľnosti.

Inzercia

Práca, v ktorej má priestor dôstojnosť a stretnutie s blížnymi, sa mení v dialóg s nami samými a s druhými. Stáva sa tak zdieľaným cieľom, prebúdza porozumenie, pomáha prekonať odlišnosti a podporuje vzájomné pochopenie.

Práca sa takto ukazuje vo svojom skutočnom rozsahu, nie iba ako ekonomický aspekt, ale ako miesto, kde každý môže niečím prispieť. Vďaka povolaniu všetkých mužov a žien sa tak všetci stretávame pri spoločnej úlohe „pretvoriť“ svet a vzťahy v ňom. Keď teda práca stráca svoju dôstojnosť, pokrivuje človeka v jeho najhlbšej podstate.

Pri hľadaní nových riešení pracovného trhu – pretože sa zdá, že cesta späť k predpandemickému fungovaniu už nie je možná –, nás musí poháňať láska k blížnemu. Riešení je množstvo, no musia byť vedené duchom služby, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou spoločného dobra. V každom prípade, dôstojnosť práce sa zakladá na láske.

Ako hovoril svätý Josemária Escrivá, „veľkým privilégiom človeka je jeho schopnosť milovať, čím presahuje pominuteľnosť a prechodnosť tohto sveta. Môžeme milovať iné stvorenia, dať slovám ty a ja nový, plný zmysel. A môžeme milovať Boha, ktorý nám otvára nebeskú bránu, ktorý z nás robí členov jeho rodiny, ktorý nám dovoľuje hovoriť s ním z tváre do tváre. Preto sa človek nemôže obmedzovať iba na plnenie úloh, na budovanie vecí. Práca sa rodí z lásky, prejavuje lásku a podriaďuje sa láske“.

Odporúčame