Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ochrana života Svet kresťanstva
11. máj 2021

Biden a sväté prijímanie

Prezident opäť rozvíril polemiku v cirkvi, niektorí biskupi mu chcú dať stopku

V USA diskutujú o politizácii Eucharistie: je ňou zákaz prijímania pre pro-choice politikov, alebo skôr, keď k nemu pristupujú?

Prezident opäť rozvíril polemiku v cirkvi, niektorí biskupi mu chcú dať stopku

Prezident Joe Biden na omši vo washingtonskej katedrále sv. Matúša počas inaugurácie 20. januára. Foto: TASR/AP

Keď v roku 2004 demokrat John Kerry neúspešne kandidoval v amerických prezidentských voľbách, vtedajší arcibiskup St. Louis Raymond Leo Burke vyhlásil, že ak by k nemu prišiel na sväté prijímanie, pre jeho názory na potraty by mu Eucharistiu odoprel.

Toto vyhlásenie následne rozprúdilo v americkej cirkvi veľkú debatu o udeľovaní prijímania pro-choice politikom.

Dnes je Kerry riaditeľom Agentúry pre klimatickú zmenu, ktorá spadá pod administratívu prezidenta Joa Bidena. A je to práve osoba súčasného prezidenta, ktorá v cirkvi nanovo vyvolala polemiku o pristupovaní k prijímaniu.

Dôvodom sú niektoré kroky Bidenovej vlády. Neprešlo totiž ani sto dní v úrade a konzervatívni kresťania vedia napočítať viacero vážnych prešľapov.

Znepokojenie za prvých sto dní

Šéf najväčšej katolíckej televíznej siete na svete EWTN Michael Warsaw sa vyjadril, že prvých sto dní Bidena v úrade nemohlo byť znepokojujúcejších z dôvodu jeho protichodných postojov k hodnotám katolíckej náuky o ľudskom živote a sexualite.

Podľa Warsawa slúžia Bidenove ružence či účasť na omšiach na normalizáciu politiky, ktorú robí vo vzťahu k potratom, LGBTI, manželstvu a rodine.

Len osem dní po inaugurácii vydal Biden príkaz na zrušenie tzv. Mexico City Policy, čím povolil, aby americká vláda opäť podporovala potraty v rámci globálnej rozvojovej pomoci.

Pod Bidenom môže federálny program na finančnú podporu plánovania rodičovstva zvaný Title X opäť operovať s potratárskymi klinikami, z čoho najviac ťaží sieť Planned Parenthood.

Bidenova vláda taktiež obnovila výskum na potratených ľudských plodoch, ktorý je financovaný aj zo štátneho rozpočtu v zariadeniach Národného ústavu zdravotníctva.

Biden tiež schválil rozšírenie definície sexuálnej diskriminácie o diskrimináciu na základe gender identity a sexuálnej orientácie. A dá sa pokračovať ďalšími problematickými krokmi a postojmi.

„Musíme upriamiť pozornosť na to, ako Bidenove kroky a politika v týchto oblastiach ubližujú všetkým Američanom. Zároveň musíme upozorniť, ako podkopávajú cirkev tým, že to vyzerá, že je možné zostať autentickým katolíkom pri zásadnom nesúhlase s kľúčovými morálnymi otázkami,“ uviedol Warsaw.

Kedy je prijímanie politicky zneužité

Ako píše National Catholic Reporter, americkí biskupi sa majú na júnovom plenárnom zhromaždení zaoberať témou Eucharistie a čaká ich hlasovanie o tom, či vydať dokument, ktorý bude riešiť otázku udeľovania sv. prijímania politikom, ktorých postoje si v otázke potratov protirečia.

Avšak podľa informácií Catholic News Agency, ak bude na zasadnutí schválený nejaký dokument, bude sa skôr týkať vhodnosti pristupovaniu k prijímaniu vo všeobecnosti a nebude riešiť špecificky prezidenta Bidena. V hre je ešte možnosť, že biskupi tému odložia na novembrové zasadnutie.

Túto otázku nastolili konzervatívni biskupi na čele s arcibiskupom San Francisca. Salvatore Cordileone v pastierskom liste z 1. mája napísal, že volení zástupcovia, ktorí sa podieľajú na morálnom zle, by nemali mať prístup k Eucharistii.

„Pokiaľ nie ste ochotní zriecť sa obhajovania potratov, nemali by ste prijímať Eucharistiu. Verejné prejavovanie katolíckej viery, zatiaľ čo zároveň verejne odmietate jedno z jej najdôležitejších pravidiel, je jednoducho neúprimné,“ odkázal pro-choice politikom sanfranciský arcibiskup.

Cordileoneho podporil napríklad biskup Phoenixu Thomas Olmsted. „Beda nám, biskupom, ak nehovoríme jasne o závažnosti zla, ktorým je potrat, a dôsledkoch pre každého katolíka, ktorý na takomto skutku participuje alebo ho verejne podporuje slovom či skutkami,“ uviedol vo svojom stanovisku biskup Olmsted.

Iní biskupi však odopieranie svätého prijímania politikom považujú za nesprávny krok.

Inzercia

Biskup San Diega Robert W. McElroy v jezuitskom časopise America Magazine napísal, že by to malo „deštrukčné dôsledky“ na jednotu Spojených štátov a na chápanie katolíkov, či sú hodní pristúpiť k prijímaniu. Podľa biskupa McElroya sa týmto Eucharistia stáva nástrojom politického boja a to sa nesmie stať.

Lenže podľa názoru iných teológov zneužívajú sviatostné prijímanie v politickom boji práve politici tým, že k nemu verejne pristupujú, čím legitimizujú svoje kroky, hoci sú proti cirkevnému učeniu. Myslí si to napríklad kapucín Thomas Weinandy, ktorý je členom Medzinárodnej teologickej komisie, poradného orgánu Kongregácie pre náuku viery.

„Spolitizovanie Eucharistie nastáva vtedy, keď sa katolícky politik prezentuje prijímaním, hoci si je vedomý, že to nie je v súlade s učením cirkvi. Tí, čo sú objektívne v stave ťažkého hriechu, alebo tí, čo odmietajú, prípadne propagujú protichodné pozície k dogmatickému a morálnemu učeniu cirkvi, majú zakázané prijať Ježišovo telo a krv, pretože sa stali toho nehodnými,“ vyhlásil páter Weinandy.

Tým, čo tvrdia, že skôr odmietnutie Eucharistie by spôsobilo politizáciu a mediálny rozruch, odkazuje, že odmietnutie má slúžiť na zabránenie verejného pohoršenia a zachovanie integrity sviatosti.

Hlas Vatikánu

Cirkevní právnici polemizujú aj o tom, kto môže rozhodnúť o odmietnutí podať sväté prijímanie v prípade takej významnej osoby. Napríklad Jonas Achacoso sa v katolíckom magazíne Brooklyn Tablet odvolávajúc na kánon 1405 vyjadril, že pokiaľ ide o hlavu štátu, môže o tom rozhodnúť len pápež.

Profesor kánonického práva John Beal z Americkej katolíckej univerzity vo Washingtone však odmieta takúto interpretáciu, pretože kánon, na ktorý sa odvoláva Achacoso, sa týka len súdnych záležitostí, napríklad nulity a podobne.

A čo na to Vatikán?

Najprv prišlo vyjadrenie podsekretára Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj, kardinála Michaela Czernyho. Podľa 74-ročného jezuitu kompetencia dať či nedať Eucharistiu zostáva v rukách diecéznych biskupov. „Neprináleží biskupom všeobecne spraviť toto rozhodnutie, ale konkrétnemu biskupovi osobne,“ skonštatoval rodák z Československa.

Novinári sa pýtali na túto vec aj priamo biskupa Bidenovej rodnej diecézy Wilmington v štáte Delaware. William E. Koenig podľa vlastných slov dúfa, že o tom bude môcť diskutovať s prezidentom osobne. Takýto prístup je v súlade s tým, čo k tejto téme napísal americkým biskupom v roku 2004 Joseph Ratzinger.

Dôvodom napísania textu bola spomínaná kandidatúra senátora Kerryho za amerického prezidenta. Kardinál Ratzinger v ňom okrem iného pripomína, že:

„Okrem úsudku jednotlivca o jeho spôsobilosti pre prijatie svätého prijímania sa môže aj vysluhovateľ svätého prijímania ocitnúť v situácii, keď musí odmietnuť niekomu podať sväté prijímanie, napríklad v prípadoch vyhlásenej exkomunikácie alebo interdiktu, alebo neústupného zotrvávania v zjavne ťažkom hriechu (kán. 915 CIC).

Pokiaľ ide o ťažký hriech potratu, keď sa prejaví formálna spolupráca človeka (tu sa teda rozumie aj prípad katolíckeho politika, ktorý zotrváva v kampani za potraty a hlasuje za zákony o potrate), mal by sa s ním stretnúť jeho farár, poučiť ho o učení cirkvi, informovať ho, že nemôže mať účasť na svätom prijímaní, kým sa neskončí jeho objektívna situácia hriechu, a napokon ho varovať, že inak mu bude odopreté sväté prijímanie.“

Pred víkendom sa k téme vyjadril aj súčasný prefekt Kongregácie pre náuku viery kardinál Luis Ladaria. V liste predsedovi Konferencie biskupov USA, arcibiskupovi Los Angeles Josemu Gomezovi, upriamil pozornosť na Nótu k niektorým otázkam súvisiacim s účasťou katolíkov na politickom živote.

V kontexte tohto oficiálneho dokumentu Kongregácie z roku 2002 majú podľa Ladariu americkí biskupi čítať aj spomínaný Ratzingerov list, ktorý má súkromný charakter, ale môže im pomôcť pri formulovaní ich stanoviska.

Ak sa biskupi USA rozhodnú vydať k otázke spoločný dokument, podľa Ladariu „by mal vyjadrovať skutočný konsenzus biskupov v tejto veci, pri dodržaní predpokladu, že akékoľvek ustanovenia konferencie v tejto oblasti budú rešpektovať práva jednotlivých ordinárov v ich diecézach a výsady Svätej stolice“.

Šéf vieroučnej kongregácie tiež amerických biskupov upozornil, aby boli pri tejto téme citliví a zohľadňovali širší rámec otázky vhodnosti pristupovania k prijímaniu. Takisto by podľa kardinála Ladariu nemalo dôjsť k tomu, že potrat a eutanázia budú vykreslené ako jediné závažné problémy z hľadiska morálneho a sociálneho učenia cirkvi.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame