Minikázeň Pravda nielen oslobodzuje, ale i posväcuje

Nedeľné evanjelium katolíckych bohoslužieb je úryvkom Jánovho evanjelia Ježišovej veľkňazskej modlitby, ktorou sa Ježiš obrátil na Otca krátko po tom, ako pri poslednej večeri umyl učeníkom nohy. Jednou z veľkých tém tejto modlitby je aj to, aby učeníci boli posvätení pravdou (Jn 17,17.19). Pomôžem si výkladom Benedikta XVI.

Prvý raz „posvätenie pravdou“ autor vykladá v druhom zväzku knihy Ježiš Nazaretský. Akt posvätenia vysvetľuje na príklade Izraela, Bohom vyvoleného ľudu. Je to ľud „vyňatý/odlúčený“ od iných národov. Ale je „pričlenený“ k Bohu, stáva sa Božím ľudom. Toto „vyňatie“ a „pričlenenie“ spolu sa stáva „poslaním“ pre iné národy.

Podľa autora možno v týchto Ježišových slovách vidieť ustanovenie novozákonného kňazstva, ktoré je službou pravde (s. 94).

Druhý raz „posvätenie pravdou” vykladá v encyklike o integrálnom ľudskom rozvoji. Ľudia a národy sú dnes jeden na druhom fakticky závislé, ale tejto realite nezodpovedá etická jednota svedomia a myslenia. To je pre človeka a národy vážnym nebezpečenstvom.

A tu má cirkev, posvätený novozákonný Boží ľud, svoje poslanie: pripomínať, zdôrazňovať s láskou, pokorou a odvážne, vernosť človekovi, čiže vernosť pravde, bez ktorej niet skutočnej slobody a rozvoja (9).

Zdôrazňujem zásadovosť „posvätenia pravdou“ v živote a poslaní vysvätených služobníkov. Toto poslanie neznamená plniť si vlastné sny, pestovať svoje hobby a záľuby. Ale s odvahou i láskou hlásať pravdu evanjelia slovami i životom. Pravda vystupuje v evanjeliu ako sila, ktorá posväcuje a vysväcuje.