„Jedného dňa prišlo auto bez okien, tam ma so súrodencami strčili a o hodinu sme sa ocitli v diagnostickom ústave na Trnávke,“ spomína katolícky kňaz Marek Vadrna na traumatizujúce udalosti z detstva, o ktorých sa mu ešte do tridsiatky snívalo.

Mama mu zomrela, keď mal sedem rokov, otec prepadol alkoholu. Starali sa o neho starí rodičia, s ktorými mal veľmi pekný vzťah. Napriek tomu vtedajší režim žiadne väzby nezohľadňoval a z ekonomických dôvodov brali úradníci deti do ústavov ako na bežiacom páse.

V Postoj TV Marek Vadrna hovorí o pocitoch zraneného dieťaťa, o vyrovnávaní sa s traumami a hľadaní cesty k odpusteniu, ktoré je podľa neho kľúčové pre ďalšie fungovanie v živote.

„Keď porozumiete tomu, čo sa vám stalo, je to brána k odpusteniu. To, čo sa udialo, sa už nezmení. Treba fakty prijať, kapitulovať pred nimi. Odpustenie sa totiž ani tak netýka tej osoby, ktorá vám ublížila. Vy nemôžete čakať, že práve ten druhý sa zmení alebo sa nejako zmenia okolnosti. Ak si niekto bude klásť v srdci podmienky, bude nešťastný do konca života. Odpustenie je zmena pohľadu na seba a proces odohrávajúci sa hlboko vo vašom vnútri,“ vysvetľuje.

Marek Vadrna je birituálny kňaz. Vo východnej liturgii našiel to, čo mu v západnom obrade chýbalo. „Počas štúdia som prichádzal do kontaktu s materiálmi od nemeckých, prípadne talianskych teológov. Cítil som z toho takú prísnosť, strohosť, racionálnosť. Dokonca aj keď hovorili o modlitbe, bolo to akési chladné. Chýbal mi tam emočný rozmer, také teplo a srdce, ktoré som spoznal práve vo východnej liturgii,“ hovorí a vysvetľuje svoju cestu ku gréckokatolíkom, ktorá tiež súvisí s jeho neľahkým detstvom.

Celý rozhovor si môžete pozrieť v tomto videu:

Ak práve nemôžete pozerať video, vypočujte si podcast: