Zmeny v Kódexe kánonického práva Pápež František sprísnil sankcie za delikty sexuálneho zneužívania

V utorok v Tlačovom stredisku Svätej stolice predstavili novú apoštolskú konštitúciu pápeža Františka Pascite gregem Dei, čo v preklade znamená Paste Božie stádo. Konštitúcia reformuje VI. knihu Kódexu kánonického práva (CIC).

Na prezentácii prenášanej v internetovom strímingu vystúpili predseda Pápežskej rady pre legislatívne texty Filippo Iannone a sekretár Juan Ignacio Arrieta.

Zmeny študovali a pripravovali 14 rokov, píše National Catholic Reporter.

Reforma, ktorá obsahuje okolo 80 článkov o trestných činoch a ich sankciách, sa dotýka najmä článkov číslo 1395 a 1398. Cieľom zmien je poukázať na hlavné nedostatky v riešení sexuálneho zneužívania v cirkvi.

Zákon uznáva, že aj dospelí môžu byť obeťami kňazov, ktorí zneužívajú svoju právomoc. Novinkou je tiež riešenie sexuálnych trestných činov páchaných laikmi, ktorí pôsobia v cirkevných úradoch, napríklad zakladateľmi laických náboženských hnutí alebo dokonca správcami cirkví.

Podľa nových pravidiel títo laici môžu byť potrestaní, ak zneužijú svoju právomoc a páchajú sexuálne zločiny. Keďže ich nemožno zbaviť kňazstva, medzi tresty patrí strata zamestnania, platenie pokút alebo vylúčenie zo spoločenstva.

Reforma sprísňuje aj sankcie za zneužívanie páchané na maloletých alebo zraniteľných dospelých osobách.

Úpravy týkajúce sa trestania deliktov nadobudnú účinnosť od 8. decembra 2021. Spomenutá VI. kniha CIC z roku 1983 má názov Sankcie v cirkvi.

Ako píše pápež, vzhľadom na rapídne spoločenské zmeny „sa jasne ukázala potreba podrobiť revízii trestnú disciplínu promulgovanú sv. Jánom Pavlom II. 25. januára 1983 v Kódexe kánonického práva a potreba modifikovať ju takým spôsobom, aby umožnila cirkevným pastierom používať ju ako agilnejší spásny a nápravný nástroj, ktorý sa použije v správny čas a s pastoračnou láskou na vyhnutie sa ťažším škodám a na nápravu rán spôsobených ľudskou slabosťou“.

Novú Apoštolskú konštitúciu pápeža Františka Pascite gregem Dei predstavili v Tlačovom centre Svätej stolice. Foto TASR/AP

Ako ďalej vysvetľuje pápež František, jeho predchodca Benedikt XVI. v roku 2007 poveril Pápežskú radu pre legislatívne texty spracovaním prípravnej analýzy, do ktorej sa v duchu kolegiality a spolupráce zapojili odborníci i biskupi, zohľadňujúc špecifické potreby miestnych cirkví.

Reforma tiež odstraňuje značnú časť z legislatívy, ktorá dlho povoľovala biskupom a náboženským nadriadeným, aby ignorovali alebo zakryli zneužívania. Od roku 1983 sa totiž právnici aj biskupi sťažovali na nedostatočnú úpravu tohto zákona. Obete aj ich advokáti tvrdili, že biskupi majú pri riešení sexuálneho zneužívania až príliš voľnú ruku.

V apoštolskej konštitúcii Pascite gregem Dei pápež František zdôrazňuje, že osobitná úloha biskupov v oblasti vykonávania spravodlivosti a trestania je požiadavkou lásky:

„Dodržiavanie trestnej disciplíny je povinné pre celý Boží ľud, ale zodpovednosť za jej správne aplikovanie ... prislúcha špecificky pastierom a predstaveným jednotlivých komunít. Je to úloha, ktorá sa nemôže nijako oddeľovať od munus pastorale (pastierskeho úradu), ktorý je im zverený a ktorý sa má plniť ako konkrétna a neodňateľná požiadavka lásky nielen voči cirkvi, kresťanskému spoločenstvu a eventuálnym obetiam, ale aj voči tomu, kto spáchal delikt, ktorý potrebuje aj čas milosrdenstva aj nápravu zo strany cirkvi.“

Nový text apoštolskej konštitúcie Pascite gregem Dei zavádza úpravy rozličného druhu a „sankcionuje niektoré nové trestné podstaty, ktoré zodpovedajú stále širšej požiadavke v rozličných spoločenstvách znovunastoliť spravodlivosť a poriadok, ktoré boli deliktom narušené“.

Predseda Pápežskej rady pre legislatívne texty Filippo Iannone. Foto TASR/AP

Arcibiskup Filippo Iannone k zmenám pre Vatican News povedal, že „predpokladajú sa nové tresty ako pokuty, náhrada škôd, pozbavenie celej alebo časti cirkevnej odmeny, a to podľa pravidiel neskôr stanovených rozličnými biskupskými konferenciami.“

Potvrdil tiež, že veľká pozornosť sa zamerala na vymenovanie zoznamu trestov s väčším poriadkom tak, aby cirkevné autority mohli stanoviť adekvátne tresty.

„Niektoré tresty, ktoré boli predtým určené pre klerikov, sú dnes rozšírené na všetkých veriacich, ako dôsledok skutočnosti, že dnes majú neklerici väčšiu účasť aj na živote Cirkvi a vykonávaní ministérií a úradov. V dôsledku toho existuje ustanovenie, že aj na nich môže byť uvalené suspendovanie,“ povedal Iannone.

Podľa sekretára Pápežskej rady pre legislatívne texty Juana Ignacia Arrietu bolo už krátko po schválení Kódexu v roku 1983 vidieť niektoré limity tejto knihy. „Bola to v tej chvíli všeobecná vôľa ponechať texty v neurčitej formulácii, dovoľujúc tak  biskupom a predstaveným, ktorí mali aplikovať kódex, aby prípad od prípadu určili kedy a ako sa mal vykonať trest,“ povedal španielsky biskup.

„Bezprostredná skúsenosť len pár rokov po tom poukázala na to, ako to viedlo k veľkým ťažkostiam tých, čo mali pracovať s trestným právom, a tiež k nerovnosti v hodnotení, k nejednotnosti reakcií, pretože každý hodnotil nerovnomerným spôsobom.

Toto žiaľ viedlo k pomalosti, ktorá potom prinútila Svätú stolicu zakročiť stanovením mimoriadnej a výlučnej právomoci Kongregácie pre náuku viery pre vyhradené zločiny a ďalšie ustanovenia,“ doplnil Juan Ignacio Arrieta.