Polemika okolo zmeny titulu Kráľ Karol III. sa namiesto obrancu viery označil za toho, kto „chráni priestor pre vieru v mnohonáboženskom národe“

Anglickému kráľovi alebo kráľovnej patril tradične titul „Hlava Anglikánskej cirkvi a Obranca viery“ (Head of the Church of England and Defender of the Faith). Takto to bolo uvedené ešte v minuloročnej výročnej finančnej správe kráľovskej rodiny.

Prekvapením preto bolo, keď sa v tohtoročnej finančnej správe tento titul objavil zmenený.

Karol III. sa už definuje ako Najvyšší guvernér Anglikánskej cirkvi, ktorý „chráni priestor pre vieru v multináboženskom národe“ (protects the space for Faith within the multi-faith nation).

Kým napríklad moslimovia a židia to vítajú, kresťania to kritizujú a objavili sa názory, že kráľ týmto porušil korunovačnú prísahu.

Britský denník The Telegraph píše, že tento posun nadväzuje na vyhlásenie kráľa z obdobia, keď bol princom.

Ešte v roku 1994 vyjadril vtedajší princ Charles túžbu, aby nebol vnímaný len ako výhradný obranca anglikánskej viery (Defender of the Faith), ale ako obranca viery v širšom zmysle slova (Defender of Faith). Takto chcel reflektovať náboženskú rozmanitosť súčasnej modernej Británie.

Britský kráľ je svetskou hlavou anglickej materskej cirkvi anglikánov (Church of England), čo mu ukladá aj ústava.

Za duchovnú hlavu cirkvi sa považuje arcibiskup, respektíve arcibiskupka z Canterbury, ktorou je aktuálne Sarah Mullally. Zmena jazyka má podľa Telegraphu poukázať aj na úlohu kráľa pri ochrane náboženskej slobody všetkých vyznaní v Británii.

Porušil kráľ korunovačnú prísahu?

Celá situácia však vyvolala aj polemiku a rôzne názory. Niektoré kresťanské a konzervatívne organizácie vyjadrujú obavy, že tento posun oslabuje historické protestantské základy britskej koruny a stavia kresťanstvo na rovnakú úroveň s ostatnými náboženstvami. Naopak, prívrženci inkluzívnejšej monarchie tento krok vítajú ako prirodzený odraz modernej britskej spoločnosti.

Portál Premier Christianity si kladie otázku, či má kráľ právomoc zmeniť korunovačnú prísahu.

Keďže monarchia je výtvorom parlamentu a prísaha, ktorú kráľ zložil, bola súčasťou dohody z roku 1688, neexistuje žiadny ústavný dôkaz o tom, že by ju mohol zmeniť. V skutočnosti to vyzerá ako pokus o zmenu jeho prísahy, čo sa stáva porušením prísahy.

Portál poukazuje na to, že aj keď je pravdou, že ľudia v Spojenom kráľovstve vyznávajú rôzne vierovyznania, kresťania majú záväzok preniknúť do priestoru tejto viery dobrou zvesťou o Kristovej láske k celému ľudstvu, aby moslimovia, hinduisti, sikhovia, budhisti a zoroastriáni dostali príležitosť zvážiť Kristove tvrdenia.

„Keď Ježiš povedal svojim nasledovníkom, aby išli do sveta a niesli zvesť o kráľovstve, aby obracali ľudí na vieru a transformovali spoločnosť, bol to príkaz na vniknutie do bezpečného priestoru multináboženského prostredia, v ktorom žili,“ píše portál.

Foto: TASR/AP

Toto rozhodnutie kráľa ocenili napríklad moslimovia a židia. Islam Channel dokonca píše, že kráľ študuje Korán a tvrdí, že kresťanstvo sa môže od islamu učiť. Hyphen Online píše, že túto zmenu privítali viaceré vedúce osobnosti náboženstiev.

„Kráľ sa vždy prejavoval ako zjednocujúca osobnosť, ktorej veľmi hlboko a vášnivo záleží na všetkých ľuďoch v jeho kráľovstve,“ reagoval rabín Herschel Gluck, prezident židovskej susedskej strážnej skupiny Stamford Hill Shomrim a spolupredseda Arabsko-židovského fóra.

„Myslím si, že to vysiela odkaz, že každý v tejto krajine je dôležitý, že každý v krajine si zaslúži byť chránený. Myslím si, že kráľ môže zohrať dôležitú úlohu pri ďalšom rozvíjaní jednoty a harmónie.“

Dnes majú v Anglicku problém kresťania

Táto zmena sa však nestretla s pochopením medzi kresťanmi.

„Prečo by kráľ ako obranca kresťanskej viery chcel zmeniť priority, ktoré Kristus dal svojim nasledovníkom? Ak by kresťanskí evanjelizátori neprišli na tento ostrov, aby vtrhli do multináboženského priestoru s dobrou zvesťou o Ježišovi, tento ostrov by zostal pohanským. Na akom základe by to v očiach kráľa predstavovalo zlepšenie pre obyvateľov tohto ostrova?“ pýta sa portál Premier Christianity.

Poukazuje na to, že aj islam má ambíciu vtrhnúť do bezpečného priestoru multináboženského prostredia. „Mohamed rozdelil svet na dve oblasti. Sú to Dar al-Islam (Dom islamu), kde prevláda islamské právo, a Dar al-Harb (Dom vojny), kde islamské právo nie je. Mohamed vyzýva svojich nasledovníkov, aby prenikli do zóny multináboženského práva výzvou na podriadenosť a dokonca aj schvaľovaním násilia,“ píše portál a dodáva, že Korán vyžaduje od moslimov, aby bojovali proti tým, ktorí neveria, kým nebudú porazení a nezaplatia daň džizja.

Prečo je pre kráľa také dôležité vzdať sa svojho záväzku voči Kristovi, Anglikánskej cirkvi a kresťanskej kultúre svojej krajiny? Podľa webu Premier Christianity si kráľ osvojil myšlienku o bezpečnom priestore pre viaceré vyznania od Karla Gustava Junga.

Kráľ však pri korunovácii prisahal, že bude brániť kresťanskú vieru. A práve mnohí kresťania majú dnes v Británii problémy. Napádaní sú napríklad bývalí moslimovia, ktorí konvertovali na kresťanstvo, a polícia nekoná.

„Kresťanov, ktorí veria, že potrat je vražda, zatýka polícia za to, že ticho stoja na chodníku a tvária sa, že sa modlia. Ten istý parlament, ktorý vyzýva kráľa, aby ‚bránil vieru‘, schválil zákony, ktoré ju napádajú. Možno by ste si mysleli, že je to oblasť, o ktorú by sa mohol zaujímať aj Obranca viery. Ale zrejme nie,“ uzatvára Premier Christianity.

Rezignácia arcibiskupa WelbyhoPrímas Anglikánskej cirkvi končí po obvineniach, že nekonal proti mužovi, ktorý desaťročia zneužíval deti

Pavol Hudák

Bývalý anglikánsky kňaz Gavin Ashenden, ktorý slúžil ako kaplán Alžbety II. a konvertoval na katolícku vieru, ostro kritizuje kráľa a naznačuje, že by mohlo ísť o zradu.

Nepáči sa mu, že túto zmenu kráľ prepašoval do finančnej správy. Upozorňuje, že kráľ si zmenil aj prvú časť titulu „Hlava Anglikánskej cirkvi“, a to na „Najvyšší guvernér Anglikánskej cirkvi“ – titul, ktorý si prisvojil práve Henrich VIII.

Bývalý anglikánsky kňaz vidí aj rozpor s ústavou. „Treba povedať, že výročná správa o grantoch za roky 2025 až 2026 nie je miestom na začatie procesu nedemokratického, protiústavného a neoprávneného rozvoja konceptu a povinností monarchie.“ Podľa neho je to v priamom rozpore s korunovačnou prísahou.

„Opustenie úlohy Obrancu viery, ktorá je úlohou s presnými teologickými a ústavnými prvkami, a jej nahradenie Obrancom priestoru pre vieru v rámci multináboženského národa je veľmi vážna vec. Opustiť špecifickú úlohu, ku ktorej sa kráľ zaviazal prísahou, aby prijal inú úlohu, nie je malá vec,“ hovorí Gavin Ashenden.

Anglikáni a katolíci

Anglikánska cirkev rozvíja vzťahy aj s Katolíckou cirkvou, no sama čelí vnútorným problémom. Keď sa povie Anglikánska cirkev, väčšina ľudí si predstaví anglikánskych veriacich roztrúsených po celom svete. V skutočnosti je však Anglikánska cirkev (Church of England) len jednou zo štyroch desiatok provincií združených v Anglikánskom spoločenstve (Anglican Communion) s 85 miliónmi veriacich.

Tieto cirkvi sa posledné roky čoraz viac líšia v prístupe k vysviacke žien a k párom rovnakého pohlavia.

Niektoré provincie (najmä v Afrike) uznávajú len heterosexuálne manželstvá, iné sobášia aj homosexuálne páry (napríklad Episkopálna cirkev v USA, Škótska episkopálna cirkev či Anglikánska episkopálna cirkev v Brazílii), kým ďalšie vrátane materskej Anglikánskej cirkvi považujú za sviatostné len heterosexuálne manželstvá, ale popritom požehnávajú aj homosexuálne páry.

Samotná Anglikánska cirkev tak robí od decembra 2023, keď o tom rozhodla vo februári toho istého roka. Požehnanie je zatiaľ možné len v rámci bohoslužby, cirkev sa nezhodla na požehnávaní, ktoré by bolo mimo bohoslužby ako samostatný obrad. V homosexuálnych zväzkoch však žijú aj niektorí duchovní alebo duchovné, čo cirkev povoľuje.

Karol III. sa vlani 23. októbra ako hlava Anglikánskej cirkvi stretol s pápežom Levom XIV. vo Vatikáne. Bolo to prvýkrát po 500 rokoch, čo sa britský panovník spoločne modlil s pápežom. Kráľ bol dokonca vedľa pápeža spolu s manželkou usadený na sedese. V apríli tohto roka Vatikán navštívila aj arcibiskupka z Canterbury Sarah Mullally.

Vatikánska sedmaAko kráľ s pápežom tento týždeň prepísali 500-ročnú históriu

Pavol Rábara

Teraz sa očakáva, že pápež návštevu opätuje a vydá sa do Británie. Tieto očakávania potvrdil aj apoštolský nuncius vo Veľkej Británii, arcibiskup Miguel Maury. Pred pár dňami vyjadril nádej, že pápež navštívi Anglicko a prebudí svedomie Západu. Návšteva Anglicka je podľa nuncia „pravdepodobná, žiaduca a dokonca by som povedal, že nevyhnutná“.

„Biskupi Anglicka a Škótska tiež dúfajú, že pápežská návšteva oživí ohlasovanie viery v jednej z najsekularizovanejších európskych spoločností – v spoločnosti, ktorá, povedal by som, v súčasnosti prežíva obdobie milosti,“ povedal pápežov zástupca. Podľa nuncia sa dnes aj vďaka migrantom oživuje náboženský život, a to i medzi mladými.

„Všetko naznačuje, že pontifikát Leva XIV. je povolaný prebudiť svedomie Západu, rovnako ako kedysi pontifikát svätého Jána Pavla II. prebudil svedomie Východu, aby cirkev mohla opäť dýchať naplno oboma pľúcami,“ povedal.

V posledných rokoch na katolícku vieru konvertovalo viacero anglikánskych biskupov a kňazov, ktorí odmietajú liberálne reformy.

Pápež Benedikt XVI. v roku 2011 dokonca zriadil pre konvertitov osobitný ordinariát, ktorý umožňuje bývalým anglikánom zachovanie liturgických prvkov a povoľuje aj svätenie ženatých mužov, ktorí boli predtým kňazmi v Anglikánskej cirkvi, za kňazov. Noví kňazi a biskupi však musia zachovávať celibát.

Podľa správy Convert Clergy in the Catholic Church in Britain, ktorú pripravil výskumný tím zo St. Mary’s University v Londýne, do Katolíckej cirkvi od roku 1992 vstúpilo 700 anglikánskych kňazov a rehoľníkov a 16 biskupov.

V rokoch 1992 až 2024 tvorili bývalí anglikánski kňazi až približne tretinu (35 percent) zo všetkých novovysvätených katolíckych kňazov v Anglicku a vo Walese. Pre Katolícku cirkev v Británii tak išlo o jeden z najdôležitejších zdrojov kňazských povolaní v posledných troch desaťročiach.

Najväčšia vlna konverzie nastala v rokoch 1992 až 1994, keď anglikáni schválili kňazské svätenie pre ženy. Veľa konzervatívnych a teologicky tradičných klerikov s týmto krokom nesúhlasilo a rozhodlo sa prejsť k Rímu.

Druhá vlna nasledovala po návšteve pápeža Benedikta XVI. v Británii a vydaní apoštolskej konštitúcie Anglicanorum coetibus. Tá umožnila vznik tzv. personálneho ordinariátu, vďaka ktorému mohli anglikánski duchovní aj veriaci vstúpiť do plného spoločenstva s Katolíckou cirkvou a zároveň si zachovať prvky svojej liturgickej a duchovnej tradície vrátane výnimiek pre ženatých anglikánskych kňazov.

Ako jeden z inšpiračných vzorov štúdia spomína svätého Johna Henryho Newmana – známeho teológa 19. storočia, ktorý bol taktiež anglikánskym kňazom, konvertoval na katolicizmus a neskôr sa stal kardinálom. V roku 2010 ho počas návštevy Veľkej Británie vyhlásil za blahoslaveného pápež Benedikt XVI. a v roku 2019 bol svätorečený.