Kresťanskí fotografi | Liturgia je vždy viac ako získanie fotky, hovoria v spolku Človek a viera

Keď patríte do spolku fotografov, dostanete sa na rôzne zaujímavé miesta. Keď však patríte do spolku fotografov, ktorým srdce horí pre Pravdu, dostanete k tým zaujímavým miestam aj spoločenstvo. Slúžime tým, že fotografujeme, čo nás presahuje. Fotografujeme zadarmo, pretože naším cieľom je evanjelizácia obrazom.

Spolok kresťanských fotografov Človek a viera vznikol v roku 2011 v Prahe, pri jeho zrode stáli traja fotografi a za desať rokov sa im podarilo pod vedením predsedu spolku Romana Albrechta vybudovať sieť 145 fotografov zo všetkých regiónov Česka, nadviazať spoluprácu s biskupmi v jednotlivých diecézach, rehoľnými spoločenstvami, cirkevnými organizáciami aj kresťanskými médiami. Práve pred mesiacom, počas púte na Velehrade na sviatok sv. Cyrila a Metoda, získal spolok ocenenie od Českej biskupskej konferencie – pamätnú medailu sv. Anežky Českej.

Keď som sa pred dvoma rokmi dozvedela, že spolok rozširuje svoje pôsobenie aj k nám na Slovensko a hľadá nových fotografov, zareagovala som na ich ponuku a absolvovala som vstupné školenie povinné pre každého nového člena.

Keďže fotografovanie bolo a stále je mojou srdcovou záležitosťou, pripojiť sa k spolku fotografov bolo pre mňa veľmi lákavou ponukou. Svoje rozhodnutie vôbec neľutujem, pretože som dostala oveľa viac, ako som očakávala.

S fotografmi konštatujeme, že vlastne veľmi neradi používame termín spolok, oveľa výstižnejší je práve pojem spoločenstvo, pretože mnohí v ňom našli svoju druhú rodinu. Okrem vzájomných rád a pomoci v oblasti fotografovania v ňom nachádzame nové pekné priateľstvá, ale aj pomoc a oporu v ťažkostiach.

Foto: Michael Bujnovský

Foto: Tomáš Fečo

Aj cirkevná fotografia má byť kvalitná

Kvalitné fotografie, duchovný zážitok, odborný rast – tieto heslá nájdete na našej webovej stránke a charakterizujú najdôležitejšie ciele nášho spolku.

Jeho zakladatelia vnímali potrebu zvýšiť kvalitu fotografie v cirkevnom prostredí, zároveň viesť fotografov ku kultivovanému vystupovaniu, aby fotografovaním nevyrušovali pri liturgii, a nechať tiež ľudí nazrieť do života cirkvi, ukázať pekné okamihy, ktoré sa v nej odohrávajú, a týmto spôsobom – prostredníctvom obrazu – hlásať evanjelium.

Fotografi uprednostňujú duchovný rozmer pred získaním záberu a svojím kultivovaným správaním vyjadrujú rešpekt voči dôstojnosti obradu. To všetko robia členovia spolku ako službu cirkvi, bez nároku na honorár.

Veľký dôraz kladie spolok na kvalitu fotografií, ktoré publikuje. Z histórie vieme, že práve v cirkvi vznikali veľmi hodnotné umelecké diela, ktoré slúžili aj ako prostriedok pastorácie a evanjelizácie, a v spolku vnímame potrebu vytvárať kvalitné, umelecky hodnotné zobrazenie aj prostredníctvom cirkevnej fotografie.

Na zabezpečenie kvality máme vypracovaný systém mentoringu, keď zábery menej skúsených fotografov prechádzajú ešte pred publikáciou schvaľovaním skúseného fotografa. Vďaka jeho radám fotografi nováčikovia odborne rastú a je naozaj pekne vidieť, ako sa výrazne zlepšuje kvalita ich fotografií.

Našou snahou je teda zachytiť krásu okamihu, krásu života darovaného Bohom, krásu, ktorú Boh Stvoriteľ vložil do tohto sveta, a tak pozdvihnúť srdce človeka. V dnešnej vizuálnej dobe je obraz veľmi silným prostriedkom na oslovenie ľudí. Naše fotografie chcú byť impulzom, dotykom so skutočnosťou, ktorá nás presahuje. Majú byť podnetom na uvažovanie nad tajomstvami viery, naznačením vnútorného bohatstva ľudskej bytosti i nekonečného bohatstva, ktoré je obsiahnuté v poklade našej viery.

Spolok sa zaväzuje dodržiavať Etický kódex fotografa. Začína sa vetami:

Vlastný liturgický obrad je vždy dôležitejší ako získanie dobrej fotografie. Fotograf nevstupuje na miesta, kde by na seba strhol pozornosť veriacich alebo kňaza – snaží sa byť „neviditeľný“.

Keď nefotíme na „domácej pôde“, máme vo zvyku ísť sa predstaviť celebrantovi a po svätej omši zas poďakovať a spýtať sa, či sme fotografovaním nerušili. Už sa mi viackrát stalo, že mi kňaz povedal práve tie slová, ktoré máme v kódexe, že som bola neviditeľná a všetko bolo v poriadku. To vždy poteší.

V kódexe je tiež zahrnuté slušné oblečenie, tiché vystupovanie fotografa počas obradu, ale aj rešpektovanie súkromia veriacich. Snažíme sa nepohybovať po kostole v okamihoch tichej modlitby. Nepublikujeme nelichotivé zábery a fotografie, ktoré si účastník akcie neželá zverejniť. Nevstupujeme do presbytéria ani pred oltár, iba v špecifických prípadoch, ak je to vopred dohodnuté. Pohybujeme sa skôr po stranách kostola tak, aby sme nebránili veriacim vo výhľade na oltár. Pri fotografovaní nepoužívame blesk.

Foto: Vojta Pospíšil

Foto: Anna Vrhelová

Skoro pol milióna fotiek

Spolok sa snaží dokumentovať cirkevné akcie rozličného charakteru od bohoslužieb, rôznych cirkevných slávností cez púte, farské tábory, výlety, charitatívne aktivity až po fotografovanie architektúry. Fotografovanie uskutočňujeme buď na objednávku (cez webovú stránku spolku je možné požiadať o fotografa na konkrétnu akciu), alebo si vyberáme akcie, slávnosti, ktoré sa nám zdajú zaujímavé, a požiadame o možnosť fotografovať. Mnohí z nás majú domovské farnosti, kostoly, do ktorých pravidelne chodia, a sú tam k dispozícii ako fotografi, ak je to potrebné.

Fotografie zverejňujeme prostredníctvom nášho webu www.clovekaviera.sk, kde v súčasnosti nájdete viac ako 15 000 galérií so 450 000 fotografiami z Česka i Slovenska. Web je obrovskou fotobankou cirkevných fotografií v Česku a na Slovensku, ktorú využívajú účastníci akcií, weby farností, kresťanských spoločenstiev, rôzne publikácie aj kresťanské médiá. Aktivity spolku je možné sledovať aj na facebookových stránkach Člověk a víra, kde nájdete výber aktuálnych snímok Foto týždňa. Práve spúšťame aj slovenskú facebookovú stránku Človek a viera – Slovensko, kde bude možné sledovať činnosť spolku u nás na Slovensku.

Organizovanie výstav je tiež jednou z foriem, ako prezentujeme svoju prácu. Za posledné dva roky sa podarilo usporiadať na Slovensku už desať výstav.

Robíme výstavy väčšieho aj menšieho rozsahu, prispôsobujeme ich kapacite priestorov, v ktorých vystavujeme. Raz ročne sa v spolku koná výber najlepších fotografií na novú výstavu. Tieto veľkoformátové fotografie sú najprv slávnostne vystavené na Pražskom hrade, odkiaľ putujú na ďalšie miesta v Česku a na Slovensku.

Veľké výstavy u nás na Slovensku sme uskutočnili napríklad v Dóme sv. Martina v Bratislave, v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave či na pôde Katolíckej univerzity v Ružomberku. Menšie výstavy prijali viaceré farnosti v Bratislave i v iných regiónoch, mohli ste ich vidieť napríklad vo farnosti Svätej Rodiny v Petržalke, vo farnosti v Podunajských Biskupiciach, ale aj v Nemocnici Milosrdní bratia. Trochu netradičnú výstavu spojenú s diskusiou pri fotografiách sa nám podarilo aj napriek ťažkým podmienkam počas pandémie uskutočniť v spolupráci s Domom Quo vadis v Bratislave. A ak nám to pandemická situácia umožní, plánujeme uskutočniť veľkú výstavu v Bratislave na jeseň tohto roku.

Foto: Zuzana Kostková

Foto: Roman Albrecht

Pozvánka na „cestu krásy“

Dôležitú úlohu umenia a krásy pri ohlasovaní evanjelia veľmi pekne vyjadril aj Svätý Otec František v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium: „Je dobre, keď každá katechéza venuje osobitnú pozornosť ,ceste krásy‘ (via pulchritudinis). Ohlasovať Krista znamená ukázať, že veriť v neho a nasledovať ho je nielen pravdivé a správne, ale aj krásne; že toto nasledovanie napĺňa život novým jasom a hlbokou radosťou, a to aj uprostred skúšok. V tejto perspektíve všetky vyjadrenia autentickej krásy možno vnímať ako cestu, ktorá vedie k stretnutiu s Ježišom. Nejde tu o podnecovanie estetického relativizmu, ktorý by mohol zatieniť nerozlučný vzťah medzi pravdou, dobrom a krásou, ale o obnovenie úcty ku kráse, prostredníctvom ktorej možno zasiahnuť srdce tak, aby sa v ňom odzrkadlili pravda a dobro Vzkrieseného.“

Človek a viera sa usiluje priviesť človeka k Ježišovi práve touto „cestou krásy“.

Od jedného z fotografov som počula príbeh o pánovi, ktorý sa na jednej výstave veľmi dlho pozeral na jednu z vystavovaných fotografií. Po chvíli zbadal na jeho tvári slzy. Obraz, na ktorý hľadel, ho veľmi dojal a vyjadril sa o ňom, že pocítil, ako pozdvihol jeho dušu, že jeho prostredníctvom k nemu prehovoril Boh. Aj toto sú chvíle, ktoré nám potvrdzujú, že naše úsilie má zmysel.

V súčasnosti vyvíja naše spoločenstvo snahu rozšíriť svoje pôsobenie na Slovensku. Prijmeme profesionálov, ale aj amatérov nadšených pre fotografovanie, ktorí by radi slúžili cirkvi ako fotografi dobrovoľníci.