Pápeži nezvyknú poskytovať často rozhovory médiám, španielskemu rádiu COPE sa to však podarilo a moderátor Carlos Herrera sa tak viac ako hodinu rozprával s Františkom o jeho posledných rozhodnutiach, o jeho plánoch s Viktorom Orbánom, ale aj o futbale a prestupe Messiho.

Rozhovor bol odvysielaný dnes o ôsmej ráno a Svet kresťanstva vám prináša zhrnutie najdôležitejších momentov.

Rádio už pred niekoľkými dňami v rámci promovania rozhovoru vypustilo informácie o zdraví pápeža a o tom, či uvažuje v tejto súvislosti o odstupe z Petrovho stolca. Ako povedal sám František, jeho stav je dobrý, z operácie sa postupne zotavuje a zavtipkoval, že zlá burina predsa nevyhynie.

V tejto súvislosti priznal, že počas svojej návštevy na Slovensku bude možno musieť viac šetriť sily, program má však nabitý rovnako ako pri predchádzajúcich apoštolských cestách.

Pristavili sa aj pri návšteve Maďarska, moderátor sa Františka spýtal, čo by Orbánovi povedal, ak by s ním bol osamote.

Ako pápež vysvetlil, v Budapešti pôjde iba na miesto, kde sa bude konať záverečná svätá omša Medzinárodného eucharistického kongresu.

Tam sa stretne aj s miestnymi autoritami, medzi ktorými bude s veľkou pravdepodobnosťou aj Orbán, ako však dodal, nezvykne sa zamýšľať takto dopredu, čo politickým autoritám povie. Stretne sa s nimi, zahľadí sa im do očí a povie im, čo uzná za vhodné v tej chvíli.

Nasleduje iba to, čo povedali biskupi

Dotkli sa aj témy Afganistanu, kde pápež uviedol, že je možné, že spojenecké sily nezobrali do úvahy všetky dôsledky, ktoré so sebou prinesie stiahnutie sa z krajiny.

Pri tejto príležitosti chcel citovať nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, ktorú označil za veľkú osobnosť svetovej politiky, agentúra AP však upozornila, že citát, ktorý použil, v skutočnosti povedal počas Merkelovej návštevy Ruska tamojší prezident Vladimír Putin.

„Je potrebné ukončiť nezodpovednú politiku zasahovania zvonka a budovania demokracie v iných krajinách, ignorujúc tradíciu týchto národov,“ citoval František.

V marci budúceho roka to bude už deväť rokov od momentu, keď bol František zvolený za pápeža, a moderátor sa ho preto spýtal, ako hodnotí reformy, ktoré rozbehol.

Pápež viackrát v rozhovore zopakoval, že nič, čo urobil, si nevymyslel on sám. „Od začiatku som iba rozbiehal veci, ktoré kardináli povedali na predkoncilových stretnutiach. Poslúcham to, čo sa vtedy označilo za to, čomu by sa mal budúci pápež venovať,“ uviedol.

Ako dodal, po zvolení si vyžiadal zápisnice zo stretnutí a aj na základe nich vypracoval apoštolskú exhortáciu Evangelii Gaudium, ktorú označil sa svoje programové vyhlásenie a v ktorej zhrnul to, čo už bolo povedané na spomínaných stretnutiach.

V rozhovore sa taktiež dotkli reformy kúrie. Aj tu však František uviedol, že nejde o nič nové, zmeny sa postupne implementujú a veľkú revolúciu by nemala priniesť ani očakávaná nová apoštolská konštitúcia Predicate Evangelium.

🔴 Sigue en #DIRECTO la entrevista de @carlosherreracr con @Pontifex_es en @herreraencope
Te leemos con el hashtag #ElPapaconHerrera https://t.co/gBH1acpKd4

— COPE (@COPE) September 1, 2021

V rozhovore sa venovali aj finančným škandálom vo Vatikáne a kardinálovi Angelovi Becciovi, ktorý je obvinený zo sprenevery a zneužívania právomoci. Obvinenia však odmieta.

František uviedol, že dúfa, že sa naozaj ukáže jeho nevina. Ako totiž povedal, istý čas bol Becciu jeho spolupracovníkom a veľmi si ho váži. Dodal však, že rozhodnutie necháva na súdoch. 

Z tridentskej omše sa stala ideológia

Prečo František vydal motu proprio Traditionis Custodes, ktorým zaviedol nové pravidlá pre slávenie predkoncilovej, tzv. tridentskej liturgie? Pápež vysvetlil, že pôvodný zámer Jána Pavla II. aj Benedikta XVI. bolo pomôcť kňazom, ktorí zažili obdobie pred Druhým vatikánskym koncilom a pociťovali nostalgiu za omšou podľa misála Jána XXIII.

To bol pôvodný motív a sám Benedikt XVI. uviedol, že po troch rokoch bude treba prehodnotiť toto rozhodnutie. To sa aj urobilo a všetko bolo v poriadku. Opätovné prehodnotenie prišlo teraz, 13 rokov po tom, čo Benedikt vydal motu proprio Summorum Pontificum.

Ako vysvetlil pápež, súčasný stav hodnotili všetci biskupi z celého sveta a celá záležitosť sa podrobne skúmala. Najčastejšie znepokojenie, s ktorým sa stretávali, bolo to, že z veci, ktorá bola myslená ako pomoc pre kňazov, ktorí zažili predkoncilové obdobie, sa stala ideológia.

Preto bolo podľa Františka potrebné zaviesť jasné pravidlá, ktoré by určili obmedzenia pre kňazov, ktorí nezažili obdobie, keď bola tridentská omša bežnou. Teraz sa však medzi niektorými mladými kňazmi dostala do módy tridentská forma, často pritom podľa pápeža ani nevedia po latinsky a tak ani nevedia, čo hovoria.

Ako dodal, pri príprave motu proprio úzko spolupracoval s ľuďmi z tradicionalistických kruhov s dobrým úmyslom.

Ekológia ho nezaujímala, zmenu spôsobili brazílski biskupi

Ako sa pápež dostal k ekológii? František vysvetlil, že v minulosti ho táto téma vôbec nezaujímala, postoj však zmenil ešte ako biskup po stretnutí latinskoamerickej biskupskej konferencie v roku 2007.

„Počúval som brazílskych biskupov, ktorí veľmi nástojili na tejto téme, a ja som nerozumel, čo to má spoločné s evanjelizáciou,“ spomína v rozhovore.

Toto ho veľmi zasiahlo, a preto sa téme začal viac venovať a aj po nástupe na Petrov stolec si povedal, že by mal v tejto oblasti vydať nejaký dokument, ktorý by pomohol ľuďom pochopiť dôležitosť starostlivosti o životné prostredie.

„Zvolal som skupinu vedcov, povedal som im, nech mi dajú reálne fakty a to som potom posunul teológom,“ vysvetlil František, ako vznikla encyklika Laudato Sí. V tejto súvislosti by sa mal zúčastniť aj na konferencii OSN o zmene klímy v Glasgove, ktorá by sa mala uskutočniť začiatkom októbra.

V rozhovore sa taktiež dotkli Číny a toho, že niektorí ľudia kritizujú to, že pápež rokuje s tamojšou politickou garnitúrou.

František však uviedol, že podľa neho je jedinou cestou dialóg, ktorého sa nikdy netreba vzdať. Ako uviedol, v tejto téme ho inšpiruje kardinál Agostino Casaroli, ktorému Ján XXIII. zadal budovať mosty s východným blokom.

Novinár Herrero taktiež načrtol tému migrantov, s ktorými má veľké problémy aj Španielsko. František zopakoval svoj postoj k téme a uviedol, že kľúčové sú podľa neho štyri postoje: prijať, ochrániť, podporovať a integrovať.

Ako však uviedol, „krajiny musia byť veľmi úprimné samy pred sebou a povedať si, koľko ľudí môžu prijať. Problémy imigrácie dnes nemôže vyriešiť jedna krajina osamote“.

Tému spojil s demografickým úpadkom, ktorý zažívame v Európe. „Taliansko má takmer prázdne dediny. Na čo čakáme? Kým sa krajina úplne vyprázdni? Migrácia pomáha, ak sa migranti integrujú. To je môj postoj, ale každá krajina musí byť veľmi úprimná sama pred sebou.“