Peter Lipták Bál som sa mať vlastné deti. Boh to uzdravil

Kto a kde je Boh? Hoci ho niektorí ľudia nepoznajú, odmietajú alebo pre nich neexistuje, iní s ním majú osobný vzťah. V sérii rozhovorov Boh nie je mŕtvy prinášame skutočné príbehy ľudí, ktorí dennodenne chodia okolo nás. Možno sú celkom nenápadní, no nesú v sebe jedinečné poznanie. Ich životné skúsenosti hovoria o Božom konaní a o tom, ako aj v každodennosti cítia, že Boh je živý.

Keby si mal o sebe povedať niečo, čo by ľudí ktorí ťa až tak nepoznajú pravdepodobne prekvapilo a nečakali by to v súvislosti s tebou, čo by to bolo?

Bolo obdobie, keď som sa veľmi bál mať deti. Som ohlasovateľ evanjelia a robievame rôzne evanjelizačné víkendy. Na jednom takomto stretnutí, kde som mal pozvaného hosťa Pavla Streža, nastala u mňa v tejto oblasti veľká zmena.

Ako sa udiala?

Pavol Strežo tam hovoril o odpustení a podobných témach. Pri jednej téme o odpustení nám dal výzvu – chvíľku sa sám modlil a zároveň prosil, aby Boh ukázal ľuďom, v ktorých veciach potrebujú odpustiť. Ako sa tak modlil, Boh ku mne prehovoril skrze obraz. Udeje sa to vo vnútri a je to pre nás možno niekedy ťažké popísať slovami, no ide o spôsob, akým Boh hovorí. Človek vie, že to nevytvorila jeho fantázia, ale jednoducho vo vnútri jeho mysle povstane nejaký dej alebo obraz niečoho, cez čo Boh môže k nám prehovoriť.

Aký obraz si vtedy videl?

Ten obraz bol veľmi zvláštny. Videl som miestnosť, o ktorej som vedel, že symbolizuje maternicu. A do tejto miestnosti, ako som to ja vnímal, sa natiahla Božia ruka, v ktorej bol život, až spermia ako keby. A ako Boh vkladal život do tej miestnosti, do tej maternice, tak prežíval obrovskú radosť, doslova až vybuchoval radosťou. To bolo všetko.

Ako si tomuto obrazu rozumel?

Vôbec som mu nerozumel... No dva týždne po tejto skúsenosti som sa pri bežnom rozhovore so sestrou dozvedel, že v čase, keď som bol počatý, sa moji rodičia veľmi báli o sestru. Dokonca si mysleli, že zomiera na rakovinu, čo sa, našťastie, nepotvrdilo. Bol som však počatý vo veľmi ťažkom čase. Mamka celé to tehotenstvo vnímala v tom období ako ďalšiu príťaž, ďalší problém. Napriek tomu bola milujúcou ženou do takej miery, že som celých štyridsať rokov nemal ani poňatia, aký mala vtedy ťažký čas a čo na začiatku tehotenstva prežívala.

Ako ťa ovplyvnilo, že si sa o tom takto nečakane dozvedel?

Duchovný svet je reálny a cez túto skutočnosť, ktorú som prežil, hoci som o nej nevedel, sa môj život otvoril takzvanému duchu odmietnutia. Bol som vodcovský typ a mal som veľa kamarátov, vo vnútri som však pociťoval akúsi samotu a mal som pochybnosti, že to všetci tí ľudia so mnou nemyslia vážne. Na druhej strane som sa ja sám bál mať deti. Vnímal som to ako obrovské bremeno, príťaž a nerozumel som tomu prečo.

Úžasné je na tom to, že Boh mi dopredu ukázal cez spomínaný obraz, že on sa tešil a bol nadšený z toho, že som bol počatý, skôr než som sa dozvedel tú realitu, ako to bolo. A to je na Bohu úžasné.

Ako si s touto novou skutočnosťou naložil ďalej?

Vydiskutoval som si to s mamkou, odpustil som jej a ona mi požehnala. Zároveň som vyhnal toho ducha odmietnutia. Vnímal som, akoby mi odišiel zo života tieň. Keď sa to udialo, stal sa dosť veľký zázrak. Ak by som to dal do čísel, voči deťom som pociťoval tak mínus sto. Keď som mamke odpustil, vydiskutoval si to s ňou, vyhnal toho ducha, Boh urobil zázrak a z mínus sto som sa dostal do nejakej nuly alebo mínus jedna, mínus dva. Bol to zároveň moment, keď sme s manželkou počali dieťa.

Prekvapilo ťa to? Tešil si sa?

Bolo to pre mňa ešte ťažké, pretože v rovine tých čísel to bolo stále slabé. Pozval som preto Ducha Svätého, nech on naplní bábätko. A aj keď ja som ešte necítil radosť, povedal som: ,,Bože, ja sa pripojím časom.“

Veľmi milujem svoju manželku a cez to, ako ju milujem, začala rásť aj láska k bábätku v jej brušku. Úplný prelom prišiel, keď som bol pri pôrode. A ako to pri pôrode býva, vyšla najprv hlavička. Ešte som svoju dcéru Ninku nevidel celú, ešte sa na mňa neusmiala, ani nič dobré mi neurobila, len som ju zazrel, a to spôsobilo, že zrazu do môjho vnútra bola naliata taká obrovská láska, ktorú som dodnes nerozdýchal.

Takže táto láska v tebe pretrváva stále?

Tie prvé týždne som vždy zabudol nakúpiť polovicu vecí, úplne som bol odpálený Božou, Otcovou láskou. Cítil som, že Boh Otec vlial niečo z tej svojej dokonalej lásky do môjho vnútra. V Liste Efezanom je napísané: ,,Každé otcovstvo pochádza od tohto Boha Otca.“ Moja láska voči dcérke bola láskou na prvý pohľad. Stačilo, aby som ju zazrel, a okamžite tam prišla otcovská láska a úplne ma odpálila. Láska Boha Otca je však iná – nie je láskou na prvý pohľad.

Aká teda je?

Je to väčšia láska, láska od vekov. Boh vo svojom slove hovorí: ,,Si drahý v mojich očiach, vzácny a ja ťa milujem.“ Tento verš mi v tej chvíli úplne ožil. Uvedomil som si nesmiernu Božiu lásku. Božie slovo hovorí, že Boh si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli svätí a dokonalí v láske pred jeho tvárou, čo znamená v nebi. To je Boží plán pre nás, pre každého jedného človeka. Nemôžeme inak prežívať nebo, iba svätí a dokonalí v láske, no to nie je v ľudských silách. Dobrá správa je, že Boh tak miloval svet, teba a mňa, že dal svojho jednorodeného Syna, aby sme nemuseli zahynúť, ale aby sme mali večný život.

Boh Otec každého človeka pozýva do tejto lásky, ktorá je večná. Boh je ten, ktorý nechce, aby ktokoľvek zahynul. A my bez Boha hynieme. Aj to treba povedať. On pritom už urobil absolútne všetko preto, aby sme mali večný život, večnú radosť. Všetko, čo potrebujeme urobiť, je prijať tento večný život, ktorý nám Kristus vydobyl. Chcel by som preto teraz čitateľov pozvať do modlitby a urobiť rozhodnutie, ktoré je najdôležitejším rozhodnutím v celej našej existencii: ,,Pane, Ježišu Kriste, ďakujem ti, že si za mňa zomrel, ďakujem ti, že si vstal z mŕtvych, aby si mi dal nový a večný život. Chcem sa ti teraz úplne odovzdať a skrze teba chcem vojsť do Božej náruče, na veky vekov. Amen.

Zažívaš živého Boha aj v každodenných malých veciach?

Áno. Napríklad aj cestou sem do štúdia v aute, keď som sa modlil znovu som nádherným spôsobom prežíval jeho prítomnosť a lásku. Niekedy, keď sa takto pri šoférovaní modlím, som jeho láskou až dojatý k slzám.

Text je súčasťou série príbehov k téme tohtoročného Godzone tour 2021 - Boh nie je mŕtvy.