Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Interview Svet kresťanstva
27. október 2021

Biblista Jančovič o Desatore

Mantinely, ktoré chránia pred uctievaním karikatúr Boha a zotročením človeka

Rozhovor s biblistom Jozefom Jančovičom o udalostiach na Sinaji, Ježišovom pohľade na Desatoro i paradoxe slobody v prikázaniach.  

Mantinely, ktoré chránia pred uctievaním karikatúr Boha a zotročením človeka

Foto Adam Rábara

Človek má už od stvorenia v srdci vpísaný prirodzený zákon, ktorý poznáva svetlom rozumu, ako sa píše v katechizme. Teda vie, čo má robiť a čomu sa vyhýbať. Prečo bolo potrebné, aby Boh zjavil ľuďom ešte súbor desiatich príkazov a zákazov?

Etické právo, prednostne vyjadrené v Desatore, sa stalo cez kázanie Ježiša a najmä cez apoštola národov svätého Pavla univerzálnym etickým kódexom. Tento právny text efektívne napomáha úctu a vieru v jediného Boha, ktorý je plne poznateľný práve v diele Ježiša Krista a je účinný v rešpekte k blížnym a ich ochrane.

K lepšiemu pochopeniu nám pomôže, keď budeme vnímať Boží zákon a Desatoro ako dar a Bohom zjavenú morálku v rámci zmluvy Boha s Izraelom. Desatoro priamo súvisí so zmluvou, o ktorej sa píše v Knihe Deuteronómium: Pán, náš Boh, uzavrel s nami na Horebe zmluvu (Dt 5, 2).

O čo ide v tejto zmluve?

Zmluva je veľkou politickou metaforou. Najmä v 8. – 7. storočí pred Kristom sa pri formovaní biblických textov stala nenahraditeľným interpretačným konceptom vzťahu Boha a Izraela.

Ide o vzťah dvoch rozdielnych partnerov na spôsob veľkého kráľa a vazala. V zmluve vystupuje Boh ako proaktívne konajúci voči Izraelu. Oslobodzuje svoj ľud, pričom Izraelitov pobáda ku konkrétnemu konaniu a k partnerskému postoju poslušnosti v rámci dohody.

Do akého kontextu je v Písme vložená časť o Desatore?

Písmo na veľkej ploche od Knihy Exodus až po Knihu Deuteronómium zobrazuje vyvolený ľud na ceste z Egypta do zasľúbenej zeme pod vedením Mojžiša. Na tejto ceste do slobody ich ohrozujú nie vonkajší ľahko rozpoznateľní nepriatelia, ale vnútorní nepriatelia – nezodpovedná modloslužba a neustále šomranie.

Po oslobodení z otroctva prijíma už slobodný ľud, ktorý táborí pod vrchom Sinaj, poznanie Božieho práva, jeho noriem a princípov spravodlivosti a kultu. Tie majú viesť Izrael z egyptského otroctva k službe Bohu.

Z vrchu Sinaj, ale aj zo stánku zjavenia pod Sinajom zaznieva slovo, ktoré, paradoxne, ľudu prebývajúcemu na púšti predkladá akýsi organizačný a domový poriadok. Formuje slobodný národ, ustanovuje jeho liturgiu a kalendár, určuje morálku. Zasahuje do oblastí každodenného života, napríklad cez dietetické predpisy, úpravu odevu či vlasov a podobne. Tým sa utvára národná a duchovná identita Izraela.

Akú úlohu v utváraní identity zohráva práve Desatoro?

Desatoro alebo inak desať slov po grécky znamená deka logoi. Z toho je aj označenie Dekalóg. Možno ho chápať ako komplexný súhrn Zákona, základné zmluvné právo alebo „ústavný zákon“. Zbierky iných príkazov a zákazov v Tóre rozširujú a komentujú normy Desatora.

Bolo to niečo špecifické v porovnaní s inými národmi?

Aj iné národy mali svoje kódexy. Asi najznámejší je Chammurapiho kódex z 18. storočia pred Kristom. Márne by sme však v Egypte a Mezopotámii hľadali taký stručný súhrn práva, ako je Desatoro.

Pre porovnanie, v kódexe napríklad absentujú prvé prikázania týkajúce sa božstva a jeho výlučnosti. Z toho vyplýva, že odpadnutie od božstva sa ani nezvažuje. Nenachádzame tam ani prísny zákaz anikonizmu, čiže nemožnosť robiť si vyobrazenia božstva. A právo je väčšinou vykladané kazuisticky cez okolnosti a tresty.  

Ako by ste stručne charakterizovali príkazy, ktoré dal Boh Izraelitom? Ako ich chápali vtedajší ľudia?

V úvode Desatora sa Boh zjavuje ako osloboditeľ, ktorého záchranný čin podmieňuje požiadavky. Ako žiarlivo milujúci Boh nestrpí konkurenciu, neumožňuje „manželský trojuholník“ v náboženstve a zakazuje úctu iných božstiev. A takisto svoje vyobrazenie a úctu modiel. Tento zákaz nemajú katolíci a evanjelici v skrátenej podobe Desatora. Majú ho však ortodoxní, reformovaní aj anglikáni. A tiež židia.

Boh nedovoľuje disponovať nielen vyobrazením, ale ani ničomným používaním jeho mena, ktoré vystihuje a zastupuje Boha. Nemožno ho použiť v prísahe, mágii či v preklínaní.

Najširší príkaz o dodržiavaní či pamätaní na sobotu sa zdôvodňuje stvorením (Ex 20, 9 – 11) a záchranou z otroctva (Dt 5, 12 – 15). Sobota je domáci sviatok a posvätný. Čiže ide o oddelený čas, v ktorom sa stretá človek s Bohom aj mimo chrámu.

Príkaz o rodičoch zaznieva nie deťom, ale otcovi rodiny (Ex 20, 12). Otec má „symetricky“ zopakovať to, čo jeho otec a matka urobili pre neho pri darovaní života. Rodičia, ktorí zostarli, sú odkázaní na pomoc syna. Spravodlivosť spočíva nielen v rešpektovaní práv, ale aj v rešpektovaní toho, kto je v biede. Takto sa imituje spravodlivé správanie Boha, ktorý sa ujal slabých v Egypte, aby im dal dar slobody.

A čo ďalšie prikázania Desatora?

Zvyšok Desatora je sériou zákazov. „Nevraždi“ zakazuje protizákonné usmrtenie človeka, pričom v Starom zákone je nemálo zákonom dovolených usmrtení.

Pri zákaze „Necudzolož“ sa predpokladá monogamné manželstvo, dospelý Izraelita nesmie narúšať cudzie manželstvo.

Katolícky Dekalóg uvádza extenzívne znenie šiesteho prikázania vo forme „Nezosmilníš“, čím sa varuje pred smilstvom v rôznych formách. Grécke slovo porneia označovalo aj cudzoložstvo a incest. Bolo zakázané aj apoštolským snemom v Jeruzaleme a mnohé Pavlove pasáže sa o ňom zmieňujú.

Zákaz „Nepokradneš“ sa mohol pôvodne vzťahovať na únos slobodných ľudí, pričom to isté sloveso sa používa aj pri únose Jozefa (Gn 40, 15).

Prikázanie o falošnom svedectve zapadá vhodne do súdneho kontextu, kde sa vysluhuje nie nejaká všeobecná spravodlivosť, ale ide tu vždy o konkrétneho blížneho a jeho záujmy. Zakazuje sa byť falošným svedkom.

Silne patriarchálne je formulovaný zákaz „Netúž“. Toto sloveso sa vzťahuje na dom blížneho, v rámci ktorého je jeho majetkom na prvom mieste žena a potom všetko ostatné. V Knihe Deuteronómium sa túžba po žene formuluje sociálne citlivejšie, nie ako majetok muža. Dané sloveso označuje afekt, po ktorom nasleduje bežne krádež.

Udalosti zjavenia Boha, ktorý odovzdal Mojžišovi Desatoro, pôsobia miestami hrozivo. Blýskalo sa, ľud sa chvel strachom, vrch Sinaj bol zahalený v dyme, Pán zostúpil v ohni, celý vrch sa hrozne triasol… Je evidentné, že Boh chcel, aby sa ho ľudia báli. Prečo zvolil práve takýto spôsob zjavenia?

Tento text navodzuje predstavy Boha, ktoré nemecký religionista Rudolf Otto opísal ako „tajomstvo vyvolávajúce obavu a bázeň“. Človek je k odlišnému božstvu priťahovaný, lebo posvätno sa javí ako plné sily, vznešenosti a vzbudzuje údiv.

Nevieme presne povedať, čo sa na vrchu historicky stalo. Je nejasná aj lokalita vrchu Sinaj. Je však evidentné, že Kniha Exodus i Deuteronómium s dvomi mierne odlišnými verziami Desatora literárne a teologicky odlišne dotvárajú slová Desatora práve v kontexte teofánie.

Čo sa vo Svätom písme označuje ako teofánia?

Teofániou sa označuje výnimočný prírodný úkaz vzbudzujúci strach a bázeň pred Bohom. Uplatňujú sa pri ňom najmä prírodné vizuálne a akustické zložky, napríklad blesky, hromy, oheň, zemetrasenie, víchrica, ale aj zvuk poľnice.

Vizuálne a akustické prvky teofánie sú vždy alúziou na veľkosť Boha stvoriteľa. Avšak kľúčovým v teofánii vždy zostáva posolstvo.

Spôsob, akým bolo presne komunikované Desatoro, Písmo detailne neupresňuje. Zaznie akoby cez hrom, v Knihe Deuteronómium z ohňa. Je odkazom Boha pre celý ľud, ktorý sa takého priameho kontaktu s Bohom zľakol.

Po zaznení Desatora ľud prinúti Mojžiša k jeho prorockej úlohe. On bude odteraz výhradný komunikátor s Bohom, a teda bude mať punc zákonodarcu a aj zakladateľa liturgie. Práve na základe Desatora a ďalších odovzdaných slov sa tvorí samotná zmluva Boha s ľudom.

Keď Boh na vrchu Sinaj dokončil svoj rozhovor s Mojžišom, dal mu dve kamenné tabule popísané Božím prstom. Čo presne sa myslí pod „Božím prstom“?

Desatoro je nielen Bohom priamo prednesené ľudu, ale v istom momente ho treba aj testamentarizovať. Čiže písomne zachytiť do kameňa a uložiť do drevenej pozlátenej archy.

Kameň je v porovnaní so zvitkom, s hlinenou tabuľkou alebo vápennou omietkou na kameni kvalitatívne odlišný nosič zápisu. Je trvalým materiálom. Napríklad chýrni Chetiti zapisovali posvätné texty výhradne na kamenné tabule a platne.

To, že Desatoro je napísané Božím prstom a Božím písmom, je antropomorfizmus. Boh má prsty a nimi urobil zápis Desatora. Božie písmo môže byť superlatívom pre dokonalé písmo.

Takto obrazne sa podčiarkla najvyššia autorita a celkové prvenstvo Desatora v časoch národného konštituovania Izraela na púšti.

„Ježiš mení pohľad na Zákon a tvorí novú mentalitu. Apeluje na vieru činnú v láske a do pozornosti dáva paradoxné postoje v blahoslavenstvách.“ Zdieľať

Prečo bolo Desatoro napísané na dvoch tabuliach na oboch stranách?

O tom už veľmi skoro špekulovali aj rabíni. Jedni hovorili, že tabule boli celé popísané znením Desatora spredu a zozadu. Iní v Talmude riešili, že písmená boli vyryté priamo cez kameň, a teda prenikali z jednej strany na druhú a boli viditeľné na oboch stranách. Pri pohľade zozadu boli písmená vraj otočené správnym smerom aj napriek tomu, že boli v obrátenom poradí.

Svätý Klement Alexandrijský alegorizuje a pod Božím prstom chápe Božiu moc, skrze ktorú sa udialo stvorenie neba a zeme. A dve tabule sú práve ich symbolom.

Biblický údaj o zápise Desatora na oboch stranách jednotlivých tabúľ odkazuje na prax v Mezopotámii a v Ugarite. Alebo môže odkazovať aj na tabuľky vo forme diptychu, čo boli v spravidla drevené tabuľky potiahnuté voskom, na ktorom bol vytlačený text.  Pravdepodobnejšia je skôr forma diptychu, hoci materiálom je kameň.

Nedá sa vylúčiť ani úvaha o Desatore ako zmluvnom texte v dvoch exemplároch. Hovorí o tom Jeremiáš (Jer 32, 11). Bolo zvykom písať zmluvy dvojmo, jednu zapečatili, druhá otvorená zmluva bola kedykoľvek k nahliadnutiu.

Spomínali ste už skrátenú verziu Desatora. Ako k tomu došlo?

V tradícii židov a kresťanov sú známe až tri odlišné znenia Desatora. V hebrejčine má pôvodná dlhá verzia Desatora v Knihe Exodus celkovo 135 slov, v našom preklade 238 slov. V Knihe Deuteronómium je dlhšia verzia Desatora, hebrejský text má 163 slov, slovenský preklad 286 slov. V skrátenej podobe má Desatoro iba 54 slov.

Inzercia

Skrátené Desatoro poznáme od čias svätého Augustína. Bolo vtedy urobené aj katecheticky užitočné delenie skráteného textu na Božie právo (lat. fas) – tri príkazy na prvej tabuli – a ľudské právo (lat. ius)zvyšných sedem príkazov na druhej tabuli. Znenie Desatora sa z praktických dôvodov aj dnes učíme v skrátenej podobe.

Augustínovo delenie Desatora na dvoch tabuliach môže viesť k striktnému oddeľovaniu troch Božích prikázaní od siedmich prikázaní voči blížnemu.

Pre koho je Desatoro záväzné?

Keďže zaznelo priamo ľudu pod Sinajom, primárne sú jeho adresátmi členovia vyvoleného ľudu.

V čase Ježiša Krista bolo kázanie pokánia Jánom Krstiteľom nie čosi abstraktné, ale súviselo s praktizovaním úcty k Bohu (čo predstavujú príkazy prvej tabule) a so spravodlivosťou voči blížnemu (zapísané ako prikázania druhej tabule).

Takéto pokánie identicky ohlasuje aj Ježiš. Pri bohatom mladíkovi dokonca avizuje dôležitosť Desatora pre večný život.

Cez kázanie apoštola Pavla sa židovské dedičstvo Desatora stáva platným a záväzným i pre pohanokresťanov. Veď výhradná viera v jedného Boha, zákaz idolatrie (uctievanie modly), mravný život, úcta k blížnym vychádzajú z Desatora. V Pavlovom kázaní sa Desatoro javí ako užitočná životná norma, hoci je evidentné, že univerzálnu cestu k spáse poskytol Kristus.

Desatoro platí a zaväzuje teda židov aj kresťanov.

Môže byť niekto za nejakých výnimočných okolností oslobodený od zachovávania príkazov Desatora?

V tejto súvislosti môžeme hovoriť o prikázaní „Nezabiješ“, ktoré neplatí absolútne. Keďže prikázania nie sú formulované kazuisticky, absentujú v nich špecifické okolnosti a sankcie. Toto apodiktické znenie zákazu nevylučuje prípustné zabitie v sebaobrane a pri obrane kmeňa a kráľovstva pred agresorom.

V Písme sú pomerne početné prípady, keď sa v Izraeli mohlo usmrtiť v rámci sankcií, úplne neadekvátnych z dnešného pohľadu uplatňovania spravodlivosti. Avšak ani uvedené výnimky nerušia naliehavosť ochrany života v tomto príkaze.

Takisto je faktom, že kresťania, okrem adventistov, striktne nedodržujú prikázanie o sobote. Sobota, podobne ako obriezka, bola pre židov večným ustanovením. V oboch prípadoch však zásluhou historického vývoja došlo k prehodnoteniu oboch praktík. Od iniciačného obradu obriezky sa prešlo ku krstu a sobotu vystriedali nedeľné eucharistické zhromaždenia v deň zmŕtvychvstania Krista.

Ježiš, Pán nad sobotou, nezrušil sobotu. Táto jeho sloboda voči sobote bola impulzom k neskoršej náhrade dňa odpočinku pre kresťanov. Výber soboty a jej posvätenie bol, mimochodom, v Izraeli kultúrne podmienený pravdepodobne sedemdňovým týždňom osvojeným z kanaánskeho alebo babylonského kalendára.

Aký pohľad na Desatoro teda ponúka Ježiš?

V Písme sledujeme určitú Božiu pedagogiku a vývoj. Boh sa dáva naplno poznať v osobe a diele Ježiša Krista. Jeho konanie, ale aj inovácie v pohľade na Zákon a prorokov, ktorých neprišiel zrušiť, ale ich napĺňa, sú fascinujúce a strhujúce. Ježiš mení pohľad na zákon a tvorí novú mentalitu, čo vidno najmä v kompendiu kresťanskej morálky v takzvanej Reči na vrchu.

Tento zlom, ktorý nastal v Kristovi a novej zmluve, hlboko teologicky poňal aj svätý Pavol. V nových teologických kategóriách ako ospravedlnenie, zmierenie, vykúpenie či nový človek vykladá, čo znamená dielo Ježiša. Stred Pavlovej teológie tvorí práve participácia na Kristovi.

Čo to znamená pre dnešného kresťana?

Táto účasť na Kristovi spôsobuje v Pavlovi misijný zápal. A toto vedie aj dnes pápeža Františka k tomu, aby nás neustále povzbudzoval dať Kristovi väčší priestor v osobnom živote, rodinách a spoločnosti.

Sám Ježiš nás vedie v pohľade na Desatoro od negatívnej formulácie k pozitívnej, a to cez slovník efektívnej lásky. Tá je naplnením a cieľom zákona. Dokonca aj zlaté pravidlo, ktoré je známe v negatívnej formulácii v Starom zákone: Čo sa nepáči tebe, nerob ani ty inému (Tob 4, 15), Ježiš sformuluje do pozitívnej podoby: Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci (Mt 7, 12).

Často počúvané až banalizované slová o láske sú pre nás takým veľkým ideálom, že prízemnejšie príkazy Desatora nám odhalia realitu o tom, ako veľa nám ešte chýba k uskutočňovaniu týchto „cieľových príkazov“ či unikátneho nového prikázania: Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás (Jn 13, 34).

Keď príde za Ježišom mladík s otázkou, čo mu ešte chýba, veď zákon zachovával, Ježiš od neho žiadal predať všetok majetok a potom ho nasledovať. Boh však takéto požiadavky v rámci Desatora nezjavil. Prišli s Ježišom aj väčšie nároky na človeka?

Desatoro je výbornou normou pre život. A ako to priamo dokladá Pavol v Liste Rimanom: Ktorékoľvek iné prikázanie je zahrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého (Rim 13, 9).

Ako sa však dá láska prikázať? V staroveku bola láska (gr. agapé) nie až tak o cite, ale o efektívnom konaní a rešpekte voči osobe Boha a blížneho.

Toto nejako tušil aj entuziastický bohatý mladík, ktorý túžil nielen nerobiť nič zlé, ale chce robiť viac dobra a žiť dokonalejšie. V jeho prípade však Ježiš upresní prekážku na ceste k dokonalosti a vzhľadom na jeho situáciu mu navrhne radikálnu voľbu, na ktorú však mladík nemá vnútornú silu a slobodu.

Aké zmeny priniesol Ježiš?

S Ježišom, jeho príkladom a obetavou láskou sa núka ľuďom hlbší pohľad na Zákon, ktorý si dovolí ako rabínsky učiteľ veľmi inovatívne vysvetľovať. Apeluje na vieru činnú v láske a do pozornosti dáva paradoxné postoje v blahoslavenstvách.

Ježiš vyzýva svojich nasledovníkov na vyššiu spravodlivosť. Niektoré normy zákona dokonca zrušil, napríklad prax priepustného listu, ktorý diskriminoval ženu. Ruší zásadu v Mojžišovom zákone Oko za oko, zub za zub.

Ježišove pohľady sú eschatologicky prelomové, je to dokonalá morálka, ktorá prikázania zvnútorňuje. Nenastoľuje nový spoločenský poriadok a politické zriadenie, ale vnútorne mení svojich učeníkov. Odlišnosť kráľovstva a jeho väčšej spravodlivosti v jednotlivcovi pretvára spoločenské vzorce správania. Tak však dokáže konať učeník, ktorý žije s pomocou, príkladom a milosťou Ježiša nastoľujúceho koniec časov.

Sú všetky prikázania Desatora rovnako dôležité a závažné?

Evidentne je určitá hierarchia, ktorá však priamo neodpovedá číslam. Prvé tri príkazy sa týkajú vzťahu k Bohu a majú prioritu, pričom sa na ne následne viaže ďalších sedem týkajúcich sa blížnych. Aj medzi blížnymi na prednostnom mieste figurujú rodičia.

Posledné tri prikázania nie sú len dodatkom. Je z nich vidno, ako nepravdivé slovo či zlé túžby kauzálne podmieňujú tri vážne previnenia spojené s piatym, so šiestym a siedmym prikázaním. Krivé svedectvo na súde mohlo v staroveku pripraviť niekoho o život, túžba po žene blížneho môže muža ľahko priviesť k cudzoložstvu, túžba po majetku zase ku krádeži.

Ježiš túto vnútornú logiku Dekalógu zachytil v Reči na vrchu a jeho druhej antitéze o cudzoložstve a hriešnom pohľade.

Niektorí ľudia chápu Desatoro ako obmedzenie v ich slobode. Ako možno pochopiť tento zdanlivý paradox, že človek je slobodný len vtedy, keď si nebude robiť, čo chce?

Desatoro je pre oslobodený ľud Izraela jedinečnou listinou slobôd a efektívnym návodom, ako si má uchovať Bohom darovanú slobodu. Je tu zrejmý vzťah milosti a zákona. Boh však neoslobodil ľud, aby si ho prikázaniami zviazal. Uctievanie Boha sa nemalo stať novým druhom otroctva, akýmsi „svätým otročením“, ktoré má vystriedať sekulárne otročenie faraónovi.

Osobne ma fascinuje, že Jakub označuje Boží zákon a zvlášť príkaz lásky ako zákon slobody (Jak 2, 12). Zákon umožňuje slobodu. Bežne nám zákon so slobodou nejde dokopy, a predsa ju však napomáha. Život jednotlivca i spoločenstiev sa podobne ako kolektívny šport odohráva v rámci limitov, ktoré umožňujú hráčom slobodne, kreatívne a v radosti z hry a zo spolupráce sa prejaviť.

„Boh neoslobodil svoj ľud, aby si ho prikázaniami zviazal. Uctievanie Boha sa nemá stať novým druhom otroctva.“ Zdieľať

Boh nedal ľuďom Desatoro pre svoj úžitok, ale pre ten ich. Aký má teda človek z Desatora osoh?

Sú to akési imperatívne mantinely, ktoré jednotlivca chránia pred zotročením a ľudským úpadkom v úcte karikatúr Boha. Príkazy však efektívne chránia aj druhých, napríklad pred otrockou prácou v sobotu, pred stratou života, poškvrnou manželstva, stratou majetku a cti.

Dnešný človek si nahovára, že nehreší. O hriechu nechceme počúvať, samoľúby egoizmus nás vedie k sebeckým postojom. Desatoro jednoducho človeka imperatívnym spôsobom zastaví. Robí to spôsobom blízkym autoritatívnej výchove detí, ktorá je opakom nezúčastnenej výchovy. Varuje človeka pred zlom bez dlhého vysvetľovania, čím ho chráni pred sebectvom a hriešnymi túžbami.

Mnohí sa neúnavne snažia o „aktualizáciu“ Desatora či modernú interpretáciu, teda prekrútenie jeho významu. V čom je sila Desatora, že je a bude nemenné, stále aktuálne a s večnou platnosťou?  

Je to staronová sila slova prameniaca v Bohu. Nová preto, že permanentne súvisí s charakterom a tendenciami človeka. Božie slovo, najmä právneho rázu, nás dosť často spochybní. Dovolí si to aj k emancipovanému modernému človeku, ktorý si bez Boha, a niekedy aj tých druhých, vystačí.

Ľuďom sa nepáči ani direktívna či imperatívna povaha tohto starovekého triviálneho textu. Ambícia človeka po samostatnosti sa v konfrontácii s týmto obmedzujúcim slovom oslabuje.

Obrat v správaní a pokánie, ku ktorému nás pobáda aj momentálna situácia spojená s covidom, nemá mať iba nejaký abstraktný či len ekologický charakter. Prehlbovanie života sa automaticky deje vo vzťahu k Bohu a vďaka väčšej pozornosti voči druhým cez spolucítenie s nimi. Toto všetko poskytuje účinnú protilátku na sebareferencialitu jednotlivca i spoločenstiev. V silne prítomnom individualizme a povrchnosti v spoločnosti má slovo Desatora permanentný náboj.

Mons. doc. Ing. SSLic. Jozef Jančovič, PhD.

Po teologických štúdiách v Bratislave, v Ríme a v Jeruzaleme pôsobil pastoračne vo viacerých farnostiach. Bol v prekladateľskom tíme Ekumenického prekladu Starého a Nového zákona. V súčasnosti vyučuje biblické predmety na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave. Je členom Catholic Biblical Association of America (CBA) a European Association of Biblical Studies (EABS) a predsedom Slovenskej spoločnosti pre katolícku teológiu. Podieľa sa na príprave vybraných Komentárov k Starému zákonu. Spolupracuje s viacerými médiami na šírení biblického poznania a kultúry.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.