Aj keď natlačiť 30 ľudí do malej kaplnky a slúžiť tam omšu môže byť epidemiologický nezmysel, vyhláška Úradu verejného zdravotníctva povoľuje kňazom vybrať si medzi dvomi možnosťami. Buď budú počítať ľudí podľa rozlohy kostola, alebo do chrámu pustia presne 30 veriacich.
Hygienici v prípadoch, že sú kostoly príliš malé, odporúčajú striktne zachovať dvojmetrové rozostupy. „Upozorňujeme, že epidemická situácia na Slovensku je stále veľmi krehká a nestabilná a covid-19 sa šíri komunitne,“ uviedol pre Svet kresťanstva Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ).
Veriacich zároveň prosí, aby sa zamysleli nad každou osobnou návštevou hromadného podujatia, čím myslia aj verejné slávenie bohoslužieb.
Kňazi alebo asistenti, ktorí pri vstupoch do kostola kontrolujú nariadený OP režim, tak robia v súlade s platnou legislatívou. Svet kresťanstva sa na to pýtal hygienikov práve preto, lebo niektorí kňazi tvrdia, že nemajú právomoc kontrolovať, či je veriaci zaočkovaný alebo nie je.
„Právomoc žiadať potvrdenia o imunitnom statuse a nahliadnuť do nich má organizátor podujatia, resp. ním poverená osoba. Túto právomoc určuje zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia,“ odpísali z hygieny, pričom za organizátora podujatia, čiže omše, sú považované samotné farnosti.
Mylne sa niekedy vysvetľuje aj maximálna kapacita 30 ľudí na bohoslužbe, ktorá sa vzťahuje iba na účastníkov omše. Kňaz a asistencia sa do počtu tridsiatich veriacich nerátajú, na omši teda môže byť aj viac ako 30 ľudí bez toho, aby sa nariadené pravidlá porušovali.
Všetky povinnosti organizátorov stanovuje vyhláška, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri hromadných podujatiach. Ak teda farnosti nezabezpečia OP režim počas bohoslužby v kostole, môže im hroziť sankcia až 20-tisíc eur, pričom „v blokovom konaní je možné uložiť pokutu do 5 000 eur, v rozkaznom konaní do 7 000 eur,“ vyratúvajú hygienici.
Na otázku, či už nejaké pokuty udelené boli, ÚVZ odpovedal, že „zamestnanci regionálnych úradov verejného zdravotníctva si spomínajú na niektoré prípady a môžeme potvrdiť, že v súvislosti s porušovaním vyhlášok ÚVZ SR boli už sankcionované aj farnosti, samotní farári i veriaci. Pri určení výšky sankcií RÚVZ prihliadali na závažnosť a trvanie konania súvisiaceho s porušovaním vyhlášok“. Presné štatistiky však ÚVZ nemá k dispozícii.

Pokiaľ niekto nemá na omši respirátor alebo nedodržuje iné nariadené pravidlá, kňaz, resp. kontrola určená farnosťou, môže osobu z bohoslužby vykázať. Miestny Regionálny úrad verejného zdravotníctva by ju mohol riešiť až vtedy, ak niekto pošle regionálnym hygienikom podnet.
Biskupské úrady majú zároveň povinnosť kontrolovať svojich kňazov, aby dodržiavali OTP režim, keďže sú zamestnancami diecézy či eparchie. „Kontrolu zamestnancov vykonáva zamestnávateľ, resp. ním poverená osoba,“ pripomína ÚVZ.
O bohoslužby je počas aktuálneho adventného obdobia veľký záujem. Najmä vo väčších farnostiach majú problém vybrať si z množstva veriacich, koho na omšu pustia.
Veriaci by kostoly aj počas pracovných dní v týždni naplnili viackrát, kňazi by tak niekde mohli slúžiť od rána do večera.
V Dlhej nad Oravou slúžia omše „bez účasti veriacich preto, že účasť 30 ľudí v našej farnosti nič nerieši,“ povedal miestny farár Ján Duda. Veriacim preto aj naďalej ponúkajú online prenosy svätých omší.
V Žiline vo farnosti Dobrého Pastiera pozývajú na omše individuálne, „tak aby sme zaplnili a zároveň dodržali určený limit,“ priblížil farár Dušan Pecko. Pri záujme o omšu je potrebné vyplniť formulár na webovej stránke alebo v aplikácii, prípadne zavolať na faru.

Veriaci musia v kostole dodržiavať dvojmetrové odstupy. Foto – TASR/Roman Hanc
„Nechceme nikoho uprednostňovať, a preto vás na svätú omšu budeme pozývať podľa poradia registrácie. Pozvanie vám príde SMS správou,“ opísal formu komunikácie Pecko. Omše na Solinkách slávia mimo riadneho času a informácia o čase slávenia príde veriacemu priamo do mobilu.
„Keď sa dostaneme na koniec zoznamu, začneme od začiatku,“ dodal žilinský farár. Pri hlavnej nedeľnej omši zabezpečujú stream, keďže 30 ľudí tvorí len asistencia, zbor a technický tím.
„Nemám rád, keď my kňazi vyplakávame a hovoríme, že opatrenia nezvládame... Zvládame ich.“ Marek Pristaš, dekan v TrebišoveZdieľať
Pri nedeľných bohoslužbách odporúčajú využiť možnosť dišpenzu aj vo farnosti Brezno. „Je to preto, lebo v nedeľu počet 30 osôb určite nestačí, a tým predídeme tomu, aby niekto nestál za dverami kostola a neochorel,“ informovala farnosť pod Nízkymi Tatrami na svojom webe.
„Rozumieme tým opatreniam, keďže sme chodili do nemocníc,“ povedal pre Svet kresťanstva dekan a farár Marek Pristaš z trebišovskej farnosti. „Nemám rád, keď my kňazi vyplakávame a hovoríme, že opatrenia nezvládame... Zvládame ich,“ uviedol Pristaš s tým, že ak pred omšami nikto nečaká na spoveď, sám chodí k dverám kontrolovať kapacitu a opatrenia. „Ak ľudia na spoveď prídu, stojí tam kostolník alebo pomocný asistent. Vždy sa to dá vyriešiť.“
Pristaš by však privítal aspoň 50 ľudí v kostoloch, potom by bola situácia ako-tak optimálna. „Alebo opatrenie jednej osoby na 15 metrov štvorcových,“ doplnil správca farnosti v Trebišove, kde v nedele slúžia spolu až deväť svätých omší.
Zvýšiť počet omší nie je podľa farára a dekana v Ilave Patrika Sojčáka problém, no „ak si predstavíme, že v nedeľu chce na omšu prísť tisíc ľudí, tak by tých svätých omší muselo byť veľmi veľa,“ povedal pre Svet kresťanstva s tým, že veľa ľudí je naučených prichádzať na zaužívaný a pravidelný „svoj čas“ svätej omše.

Na bohoslužbu môže prísť len osoba očkovaná alebo tá, ktorá covid prekonala. Foto – TASR/Dano Veselský
Neočkovaní veriaci sa zvyčajne nepokúšajú prísť na svätú omšu, využívajú dišpenz od účasti na bohoslužbách.
Nájdu sa však aj takí, ktorí si myslia, že za opatreniami stoja kňazi, ktorí o tom rozhodujú a obmedzujú sväté omše. „Je to ťažké vysvetľovať. My sme potom tí, ktorí to od nich schytajú,“ priblížil Sojčák pôsobiaci na Považí.
„Niektorí to chápu, vedia, že je to potrebné, iní tomu nerozumejú a konštatujú, že práve v tomto čase by kostoly mali byť otvorené viac ako inokedy a ľudia by sa v nich mali zhromažďovať,“ dodal ilavský dekan.
V Ružomberku mali aj počas predchádzajúcej vlny tzv. guľôčkový systém. Spočíval v miskách s guľôčkami, ktoré prichádzajúci presúvali z jednej nádoby do druhej, a podľa toho veriaci vedeli, koľkí ďalší sa ešte zmestia.
Podobne fungujú aj v ilavskom kostole, kde majú pri vstupe umiestnenú magnetickú popisovaciu tabuľu s tridsiatimi kolónkami. Ľudia sa musia fixkou postupne zapisovať, pričom ďalší v poradí, ktorý do chrámu príde, presne vie, koľko ľudí už sedí v laviciach.
Pri nedeľných bohoslužbách odporúčajú viaceré farnosti využiť možnosť dišpenzu. Foto – Postoj/Juraj Brezáni
Ak sa kapacita naplní, tak ľudia „čakajú pred kostolom, čo je momentálne trochu problém, lebo začala byť zima. Alebo idú svätú omšu pozerať domov,“ dodal Sojčák s tým, že sväté prijímanie rozdávajú aj pred kostolom. Podobný prístup zvolilo množstvo ďalších farností po Slovensku.
Existujú aj farnosti so špecifickou skúsenosťou. „Zatiaľ od otvorenia kostolov sme nemali problém s kapacitou v kostole, pretože ľudia prichádzajú vo veľmi malom počte,“ opísal pre Svet kresťanstva kaplán z farnosti Žilina-mesto Michal Tichý. „Počet veriacich na sv. omši sa pohybuje od 10 do 20.“
Verí však, že v žilinskom katedrálnom chráme sa s blížiacimi Vianocami budú počty zvyšovať.
Viacerí kňazi pre Svet kresťanstva vyjadrili domnienku, že opatrenia pre bohoslužby môžu byť zo strany úradov aj preto také prísne, lebo sa nájdu medzi duchovnými takí, ktorí nariadenia úplne ignorujú. V takých prípadoch môžu byť omše maximálnym epidemickým rizikom.
Jeden z vyššie citovaných dekanov pripomenul, že v jeho dekanáte majú farnosť, ktorej kňazi burcujú veriacich, aby pravidlá nedodržiavali. „Najhoršie je, že s takýmito kňazmi si nevedia poradiť ani biskupské úrady, bezmocne sa na to prizeráme,“ poznamenal, pričom podčiarkol slová hovorcu Konferencie biskupov Slovenska Martina Kramaru, že práve títo kňazi podlomili argumentáciu tých, ktorí opatrenia dodržiavajú.

„Povzbudzujú ľudí na nedodržiavanie, čo s tým však máme robiť,“ pýta sa spomenutý dekan, pričom hovorí, že „my kňazi sme si sami zapríčinili túto situáciu a vyplývajúce neblahé dôsledky pre kostoly.“
Podobných kňazov majú aj v ďalšom dekanáte. Svet kresťanstva bol v kontakte s jeho vedením. Nemenovaný dekan nám potvrdil, že komunikuje so zamestnancami hygieny, ktorí mu hovoria, že „kostoly sú oklieštené aj vďaka tomu, že sú kňazi, ktorí opatrenia nerešpektujú“.
Situáciu pripodobnil k bumerangu. „Je to taká spätná reakcia, hovoria: ‚Pokiaľ to nerešpektujete, tak my vás za to priškrtíme‘.“
Takmer všetci citovaní kňazi však veria, že situácia sa čoskoro zlepší a obmedzenia sa postupne z kostolov úplne vytratia.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.