Na Slovensku sa nachádzajú stovky kostolov, ktoré sú ohrozené. Pre TASR to uviedol architekt a zakladateľ občianskeho združenia Ohrozené kostoly Róbert Erdélyi.
Ako potvrdil, téme týchto kostolov sa v posledných rokoch venovali pomenej, avšak plánujú oživiť aktivity, keďže im prichádzajú impulzy aj od ľudí z rôznych regiónov Slovenska.
Zmapovanie ohrozených sakrálnych stavieb sa realizovalo systematickejšie v regióne Gemera v rokoch 2010 – 2016. Ostatné oblasti Slovenska sa skúmali výberovo, respektíve na základe ohlasov od ľudí.
„Odvtedy sa situácia veľmi nezlepšila – demografické údaje a návštevnosť kostolov vykazujú skôr opačný trend (s regionálnymi rozdielmi). Náš zoznam mal v roku 2018 viac ako 200 objektov, ktoré považujeme za ohrozené,“ povedal Erdélyi.
Poukázal na to, že sa prednostne venovali kostolom, kde významne klesá počet bohoslužieb (počet aktívnych veriacich), a teda sa ocitajú v stave, keď nie je „dopyt“ po ich využití, čo vedie k ich uzatváraniu a chýbajúcej údržbe či kontrole.
Podľa architekta išlo o aktivitu v rámci dobrovoľníctva, a ak natrafili na kostoly, ktoré akútne potrebovali pomocnú ruku, aby sa odvrátil ich zánik, tak sa púšťali do ich záchrany (od majetkovoprávneho vyrovnania až po stabilizačné alebo sanačné práce).
„Bezprostredne sme pred zánikom zachránili štyri kostoly. Aj keď v jednom prípade išlo z dôvodu absencie záujmu obce v predošlých obdobiach už len o stavbu bez strechy. Vypomáhali sme pri záchrane niekoľkých ďalších,“ priblížil.
Žiaden z nich však zatiaľ nie je v stave úplnej obnovy alebo nového/oživeného využitia. Podľa jeho ďalších slov sa im dva kostoly zachrániť nepodarilo, pretože nemali žiaden dosah na ich súkromných vlastníkov.

Ako sme putovali po opustených a chátrajúcich evanjelických kostoloch na Spiši.
„Situácia nie je jednoduchá, existujú však pozitívne príklady z Európy, ako sa dá s týmito problémami vyrovnať systematicky, zmysluplne a udržateľne. Toto by však chcelo súčinnosť najmä všetkých zainteresovaných inštitúcií,“ povedal.
Cirkvi majú podľa jeho slov ťažšiu úlohu, keďže v minulosti hospodárili s väčším majetkom, mali z neho vyššie výnosy, ktoré spätne používali pri údržbe kostolov, a „údržbový dlh“, ktorý spôsobilo obdobie 1948 – 1989, je príliš veľký.
„Na druhej strane, treba povedať, že chýba ich aktívnejší prístup k tejto téme, ale to skôr vyplýva z celkovej situácie, keď sa logicky sústreďujú najmä na živé farnosti/cirkevné zbory,“ dodal.
Ohrozenými kostolmi sú podľa architekta všetky, kde sa neodborným zásahom zničia ich hodnotné prvky/vrstvy alebo sa takýmito zásahmi spôsobí postupná degradácia historických konštrukcií. „Toto je širšia téma, ktorá sa týka všetkých historických stavieb a úrovne znalostí projektantov a remeselníkov,“ uzavrel.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.