Ukrajina: Komu patrí Kyjevsko-pečerská lavra?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ukrajina: Komu patrí Kyjevsko-pečerská lavra?

Na Ukrajine sa vyhrocuje konflikt vnútri pravoslávia: farnosti prechádzajú z Moskovského do Kyjevského patriarchátu. Moskva to vníma ako provokáciu.

Na pozadí prestupu približne 50 farností z Ukrajinskej pravoslávnej farnosti Moskovského patriarchátu do Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Kyjevského patriarchátu bola pred niekoľkými týždňami spustená iniciatíva, aby bola aj Kyjevsko-pečerská lavra prevedená do jurisdikcie Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Kyjevského patriarchátu.

Na Ukrajine sa tak vyhrocuje konflikt o kolísku pravoslávneho mníšstva vo východoslovanskom priestore. Kyjevsko-pečerská lavra je najdôležitejším pravoslávnym kláštorom na Ukrajine. Založená bola už v roku 1051. So svojou Katedrálou Zosnutia Presvätej Bohorodičky je hlavným skvostom ukrajinského baroka, ktorý figuruje aj na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Kyjevsko-pečerská lavra dnes predstavuje duchovné centrum Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu a slúži aj ako sídlo jej hlavného predstaviteľa, kyjevského metropolitu, ktorým je v súčasnosti Onufrij (Berezovskij).

Ako informovala agentúra Kathpress, za spomenutou iniciatívou stojí 58-ročný ukrajinský umelec Alexej Kononenko, ktorý väčšine duchovných a hlave Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu vyčíta „protiukrajinský“ postoj a „nepriateľstvo voči Ukrajine“. Keďže internetová petícia dosiahla už 10-tisíc podpisov, musí teraz o nej diskutovať kyjevská mestská správa.

Protipetícia

Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu odpovedala odštartovaním vlastnej petície, v ktorej požaduje, aby sa politika nemiešala do náboženstva. „Podľa článku 35 ukrajinskej ústavy je cirkev oddelená od štátu“. Kyjevsko-pečerská lavra musí naďalej patriť Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu. Každý pokus odňať kláštor „jedinej kánonickej pravoslávnej cirkvi na Ukrajine“ je „provokáciou“ a podnecuje náboženské konflikty. Ako informovala agentúra Kathpress, do 16. decembra podporilo túto petíciu už 20-tisíc občanov.

Kyjevsko-pečerská lavra, skica holandského maliara Abrahama van Westerveldta z roku 1651.

Tlak na Ukrajinskú pravoslávnu farnosť Moskovského patriarchátu s hlbokým znepokojením pozoruje a opakovane kritizuje nielen Ruská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu. Ako informovala rakúska nadácia Pro Oriente, slova sa ujal aj bulharský pravoslávny patriarcha Neofit (Dimitrov) svojím listom adresovaným ukrajinskému prezidentovi Petrovi Porošenkovi. „Sme hlboko znepokojení pre mnohé prípady porušovania práv veriacich jedinej kánonickej cirkvi na Ukrajine“.

Tieto prípady sa týkajú predovšetkým odnímania chrámov autonómnej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu „nátlakom a násilím“. Za zvlášť závažný patriarcha Neofit označil pokus odňať Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu a previesť pod Ukrajinskú pravoslávnu cirkev Kyjevského patriarchátu dva najdôležitejšie ukrajinské pravoslávne kláštory: Kyjevsko-pečerskú lavru a Počajevskú lavru. Pokus odobrať Kyjevsko-pečerskú lavru teda nepredstavuje unikum. Počajevská lavra sa nachádza na západnej Ukrajine. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z 13. storočia.

Vo svojom liste prezidentovi Porošenkovi patriarcha Neofit zdôrazňuje, že uskutočnenie takéhoto scenára by nielen destabilizovalo spoločenskú situáciu na Ukrajine, ale „zároveň by pre pravoslávnych biskupov, kňazov i jednoduchých veriacich z celého sveta už nebolo možné navštevovať Kyjevsko-pečerskú lavru a Počajevský monastier, pretože my pravoslávni nemáme nijaké eucharistické ani modlitbové spoločenstvo so schizmatickými štruktúrami“.

Bulharský pravoslávny patriarcha vyzval prezidenta Porošenka, aby podnikol všetky „potrebné kroky“ na ochranu práv Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu. Zvlášť ide o to, aby bezpečnostným a justičným úradom nariadil zamedziť protiprávne preberanie pravoslávnych chrámov „a všetky ostatné formy nátlaku“.

Bulharský pravoslávny patriarcha vyzval prezidenta Porošenka, aby podnikol všetky „potrebné kroky“ na ochranu práv Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu. Zdieľať

Hovorca Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu Vasilij Anisimov označil snahy protivníkov za „absurdné“. Iniciatívu previesť Kyjevsko-pečerskú lavru „pod jurisdikciu takzvaného ´Kyjevského patriarchátu´, ktorý ostatné pravoslávne cirkvi neuznávajú, možno vnímať len ako provokáciu s cieľom podlomiť krehký medzikonfesný mier na Ukrajine.“ 

Dlhoročný cirkevný spor

Na Ukrajine už roky proti sebe stoja Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu a Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu. V období Sovietskeho zväzu bola pravoslávna cirkev na Ukrajine súčasťou Ruskej pravoslávnej cirkvi. Keď v roku 1991 Ukrajina dosiahla nezávislosť, Moskva priznala tejto cirkvi ďalekosiahlu autonómiu: právo samostatne erigovať eparchie a voliť si  biskupov, ako aj finančnú nezávislosť.

To však niektorým predstaviteľom ukrajinskej pravoslávnej cirkvi nestačilo, a tak sa v roku 1992 odštiepila Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu od Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu. Obe cirkvi sa od seba odlišujú predovšetkým postojom k susednému Rusku.

Kostol všetkých svätých v Kyjevsko-pečerskej lavre, kresba z roku 1846.

Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu má v súčasnosti na Ukrajine okolo 4750 farností. Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu uvádza až 12 400 farností. Počet farností však dovoľuje len relatívne závery týkajúce sa počtu veriacich. Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu má podľa vlastného udania okolo 14 až 15 miliónov veriacich na Ukrajine. Aj podľa prieskumov sa k nej hlási viac občanov Ukrajiny než k Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu.

Predĺžená ruka ruskej politiky na Ukrajine?

Metropolita Hilarion (Procik), vedúci Úradu vonkajších záležitostí Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Kyjevského patriarchátu, nedávno v rozhovore pre agentúru Kathpress označil len Kyjevský patriarchát za „skutočnú ukrajinskú cirkev“. Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu je podľa jeho slov úplne závislá od Ruska.

Samozrejme, že jeho slová ostro odmietol vedúci Úradu pre vonkajšie záležitosti Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu, metropolita Antonij (Pakanič), ktorý v rozhovore pre Kathpress poukazoval na ďalekosiahlu nezávislosť svojej cirkvi od Moskvy. Pre metropolitu Antonija je Moskovský patriarchát predovšetkým „nástrojom, cez ktorý sme súčasťou svetovej cirkvi“. Vyzdvihol, že oficiálne uznanou ostatnými pravoslávnymi cirkvami je len Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu. To síce uznal aj metropolita Hilarion, no dodal, že Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu neoficiálne udržiava kontakty so všetkými pravoslávnymi cirkvami.

Zástupcovia oboch cirkví za zhodli vlastne len v tom, že ich vzájomne vzťahy sú zlé. Predovšetkým na západnej a centrálnej Ukrajine mnohé farnosti Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu prestúpili do Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Kyjevského patriarchátu.  

Metropolita Antonij hovoril v tejto súvislosti o „lúpeži“. Ostro odmietol obvinenia, že Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu je predĺženou rukou ruskej politiky na Ukrajine. Cirkev sa zasadzuje za to, aby Ukrajina zostala územne celistvá. 

Týka sa to nielen obsadeného donbaského regiónu, ale aj Krymu anektovaného Ruskom. Aj keď sú politické fakty iné, Krym je z cirkevného hľadiska stále súčasťou Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu.

Historické pozadie

Už označenie „Rus“ pre územie, ktoré bolo pokresťančované, naznačuje problematiku: takto sa nazývali východoslovanské kmene, ktoré mali svoje centrum v Kyjeve a tam v 10. storočí prijali kresťanstvo z Konštantínopolu. V dôsledku mongolských vpádov sa centrum „Rusi“ postupne premiestňovalo na sever, až napokon v 13. storočí zostalo v Moskve. Vyjadrené v cirkevnej perspektíve: Po zničení Kyjeva v roku 1240 Mongolmi začali kyjevskí metropoliti sídliť najskôr vo Vladimírsko-suzdaľskom kniežatstve a neskôr v Moskve.

Toto sídlo bolo ustanovené ako oficiálne v roku 1300 za metropolitu Maxima (1238 – 1305). V roku 1448 sa však Kyjev opäť stal metropolitným sídlom pod konštantínopolskou jurisdikciou. Od roku 1461 moskovskí biskupi vo svojom titule už nepoužívali slovo „kyjevský“ a začali sa nazývať moskovskými metropolitami.

Pravoslávny kláštorný komplex Kyjevsko-pečerská lavra dnes.

Podľa ruského pohľadu išlo pri uvedenom vývoji o presun centra cirkevného života na sever (v prospech ruského pohľadu hovorí skutočnosť, že metropoliti aj po presídlení do Moskvy uvádzali vo svojom titule atribút „kyjevský“). Podľa ukrajinského pohľadu však išlo o dva odlišné vývoje: totiž o skorý vznik mocenských štruktúr okolo Kyjeva a o neskorší – od neho nezávislý – vznik mocenských štruktúr okolo Moskvy. V 17. storočí sa mesto Kyjev a časti dnešnej Ukrajiny po dlhšom období pod poľsko-litovskou vládou dostali až do 20. storočia pod nadvládu Ruska. Kyjevská pravoslávna metropólia voľky-nevoľky prešla pod jurisdikciu Moskovského patriarchátu.

Vzhľadom na ukrajinský pohľad na dejiny Kyjevskej metropólie bolo prirodzené, že po osamostatnení Ukrajiny v roku 1991 vtedajší kyjevský metropolita Filaret (Denisenko), po mnohých rokoch prvý Ukrajinec na tomto stolci, hneď žiadal moskovské cirkevné vedenie o priznanie autokefálie pravoslávnej cirkvi na Ukrajine. Keď neuspel, najskôr odstúpil zo svojho úradu.

Moskovský patriarchát následne udelil cirkvi na Ukrajine aspoň autonómiu, čo hrdého Ukrajinca Filareta, samozrejme, neodradilo od založenia vlastnej cirkvi, ktorú nazval „Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu“. Získal si podporu vlády a niektorých kňazov a biskupov. Po smrti prvého patriarchu bol on sám zvolený za patriarchu. Ruská pravoslávna cirkev ho následne laicizovala a napokon exkomunikovala zo svojho spoločenstva.

V tom istom čase sa na Ukrajine vyskytla aj ďalšia pravoslávna cirkevná organizácia, ktorá dovtedy existovala len v emigrácii, predovšetkým v severnej Amerike. Táto Ukrajinská autokefálna pravoslávna cirkev bola založená počas vírov po Októbrovej revolúcii 1917, počas prvej Ukrajinskej republiky (1917 – 1919). Hoci to bolo za nekánonických okolností, po Druhej svetovej vojne (1939 – 1945) dosiahla v exile prostredníctvom ekumenického patriarchu riadnu hierarchiu.

Aj ona založila na Ukrajine farnosti a biskupstvá a zvolila si aj patriarchu. Po krátkych pokusoch spolupracovať s Filaretom sa obe cirkvi v lete 1993 definitívne rozišli.

A tak dnes existujú na Ukrajine tri cirkvi, ktoré vznášajú nárok, že sú legitímnou vlasťou pravoslávnych kresťanov na Ukrajine. Popri Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu je to Ukrajinská pravoslávna cirkev Kyjevského patriarchátu a Ukrajinská autokefálna pravoslávna cirkev.

Ukrajinská gréckokatolícka cirkev

Kvôli komplexnosti pohľadu na cirkevnú situáciu na Ukrajine nemožno opomenúť, že predovšetkým na západe Ukrajiny v posledných dvoch desaťročiach zosilnela gréckokatolícka cirkev, ktorá tam do roku 1946 prevládala, no následne ju zakázali Sovieti. Po páde sovietskej vlády prestúpili v krátkom čase mnohí veriaci a kňazi, často celé farnosti pravoslávnej do gréckokatolíckej cirkvi. Takto Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu stratila na západe Ukrajiny veľkú časť svojich farností.

Na Ukrajine tak dnes existujú tri pravoslávne a jedna gréckokatolícka cirkev, ktoré sa hlásia k byzantsko-slovanskej tradícii. K tomu ešte tu má svoje cirkevné štruktúry aj rímskokatolícka cirkev a mnohé protestantské cirkvi a cirkevné spoločenstvá. Z pravoslávnych cirkví je iba jedna kánonická, čo znamená, že ju uznávajú ako legitímnu ostatné pravoslávne cirkvi na svete, totiž Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu.

Na Ukrajine tak dnes existujú tri pravoslávne a jedna gréckokatolícka cirkev, ktoré sa hlásia k byzantsko-slovanskej tradícii. Zdieľať

Na Ukrajine jestvuje veľmi silný nacionálny prvok. Mnohí obyvatelia Ukrajiny sa chápu ako Rusi alebo prinajmenšom ako rusky hovoriaci (predovšetkým vo východných regiónoch a na Kryme). Pre nich je spojenie s Moskvou dôležité aj z cirkevného hľadiska. Predovšetkým na západe Ukrajiny, v regióne Halič, prevláda, naopak, silné ukrajinské povedomie. Tam je cirkev Moskovského patriarchátu vnímaná ako „zahraničná“ cirkev. Tamojší pravoslávni sa prikláňajú buď k Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Kyjevského patriarchátu alebo k Ukrajinskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi, ktorá má len okolo 1200 farností. Tento región predstavuje baštu gréckokatolíckej cirkvi, ktorá ukrajinskú samostatnosť voči Moskve zdôrazňovala neustále.

Popri nacionálnom prvku hrá dôležitú rolu aj ukrajinská politika. Rozličné ukrajinské vlády od získania nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 neustále pociťovali potrebu zdôrazňovať suverenitu mladého štátu, pretože v zahraničí bola Ukrajina veľmi často vnímaná ako úzko spätá s Ruskom. Jediná pravoslávna cirkev na území ukrajinského štátu by takéto úsilia podporovala. Preto sa všetci doterajší prezidenti (aj keď rozdielnym spôsobom) pokúšali prekonať rozkol v pravoslávnej cirkvi na Ukrajine. Ako to však často býva, keď sa politici usilujú o vplyv na cirkevné záležitosti, tieto úsilia neboli korunované úspechom.

Ďalším faktorom je úloha ekumenického konštantínopolského patriarchu. Hoci neexistujú nijaké oficiálne vyjadrenia, Moskovský patriarchát ho neustále podozrieva, že raz legitimizuje nekánonické cirkvi na Ukrajine tým, že ich vezme pod svoju jurisdikciu. Existujú isté historické dôvody, ktoré podporujú takúto interpretáciu: cirkevná jurisdikcia Konštantínopolu nad Kyjevom až do 17. storočia a sporné prenesenie jurisdikcie na Moskvu. Spomenuté dôvody neustále pripomína ani nie tak ekumenický patriarcha, ako skôr záujmové kruhy v Kyjeve.

Zhrnuté a podčiarknuté, autorovi tohto článku sa to javí tak, že zjednotenie rozštiepenej pravoslávnej cirkvi na Ukrajine si vzhľadom na tamojší veľmi silný nacionálny prvok vyžiada ešte veľmi veľa času a hlavne nadľudské úsilie. 

 

Foto: Flicr.com, wikimedia

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo