Cirkev na rázcestí
Sedemdesiat biskupov vystríha pred nemeckou synodálnou cestou
V čase nepokojov a zmätku môžu mať dobre mienené snahy o decentralizáciu akéhokoľvek spoločenstva nevítané následky.

Nemecký kardinál Reinhard Marx. FOTO TASR/DPA
Voči tomuto jednoduchému faktu nie je imúnna ani cirkev. A katolíci v Nemecku sú akoby odhodlaní toto tvrdenie dokázať.
Mníchovský kardinál Reinhard Marx koncom marca poskytol nemeckému časopisu Stern rozhovor, v ktorom akoby povzbudzoval k zmene v učení cirkvi o homosexualite. Marx uznal, že v minulosti požehnával rovnakopohlavné páry, a poznamenal, že „katechizmus nie je vytesaný do kameňa“. Dodal: „Celé roky som sa cítil stále slobodnejší hovoriť, čo si myslím, a chcem posunúť učenie cirkvi dopredu.“
Marxove slová by nemali nikoho prekvapiť. Sú v súlade s doterajšou prácou nemeckej Synodálnej cesty, mnohoročného konzultačného procesu v tejto národnej cirkvi. Dokumenty Synodálnej cesty, ktoré, pravda, nie sú pre nemeckých cirkevných predstaviteľov záväzné, už vyjadrili podporu dobrovoľnému kňazskému celibátu, požehnávaniu rovnakopohlavných zväzkov; revízii katolíckeho učenia o homosexualite a kňazskej ordinácii žien, ako aj tomu, aby laici mali väčšie slovo pri menovaní biskupov.
Smerovanie nemeckej Synodálnej cesty má najmä v období plánovania synody o synodalite v roku 2023 hlboko znepokojivé – a podľa niektorých schizmatické – dôsledky. Deviateho marca biskupi severských krajín verejne vyjadrili znepokojenie nad smerovaním diania v Nemecku. Bolo to po podobnom verejnom liste predsedu Poľskej biskupskej konferencie z konca februára.
A teraz, v liste z 11. apríla, ktorý bol uverejnený nasledujúci deň a o ktorom ako prvá informovala Catholic News Agency, pridalo svoj hlas vyše 70 biskupov zo Spojených štátov, Kanady a Afriky, vrátane štyroch kardinálov.
V tomto Bratskom otvorenom liste našim bratom biskupom v Nemecku signatári uvádzajú: „Ako vaši bratia biskupi so znepokojením vnímame okrem iného toto“:
1. Synodálna cesta nepočúva Ducha Svätého ani evanjelium a jej činy podkopávajú vierohodnosť cirkevnej autority, vrátane autority pápeža Františka, kresťanskú antropológiu a sexuálnu morálku, ako aj spoľahlivosť Písma.
2. Dokumenty nemeckej Synodálnej cesty sa síce vyznačujú patinou náboženských myšlienok a náboženského slovníka, no zdá sa, že vo všeobecnosti ich neinšpiruje Písmo a Tradícia – ktoré sú podľa Druhého vatikánskeho koncilu „jeden posvätný poklad Božieho slova“ –, ale sociologická analýza a súčasné politické ideológie vrátane genderovej. Na cirkev a na jej poslanie sa dívajú cez prizmu sveta, a nie cez prizmu právd zjavených v Písme a v autoritatívnej Tradícii cirkvi.
3. Obsah Synodálnej cesty tiež akoby interpretuje, a tým aj umenšuje význam kresťanskej slobody. Pre kresťana sloboda spočíva v poznaní, ochote a neobmedzovanej schopnosti robiť to, čo je správne. Sloboda nie je „autonómia“. Autentická sloboda je podľa učenia cirkvi zviazaná s pravdou a smeruje k dobru, v konečnom dôsledku k blaženosti. Svedomie pravdu nevytvára a nie je ani vecou osobnej voľby či sebavyjadrenia. Správne formované kresťanské svedomie zostáva podriadené pravde o ľudskej prirodzenosti a normám správneho života, ktoré zjavil Boh a učí Kristova cirkev. Ježiš je pravda, ktorá nás oslobodzuje (Jn 8).
4. Radosť z evanjelia – ktorá je podstatná pre kresťanský život, ako tak často zdôrazňuje pápež František – v diskusiách a dokumentoch Synodálnej cesty akoby úplne chýbala, čo je veľavravný nedostatok v rámci úsilia, ktoré sa snaží o osobnú a cirkevnú obnovu.
5. Takmer každý krok v rámci procesu Synodálnej cesty je dielom expertov a komisií: prebyrokratizovaný, obsedantne kritický a zahľadený do seba. Odráža tak rozšírenú formu cirkevnej sklerózy a ironicky nadobúda protievanjeliový tón. Synodálna cesta v praxi vykazuje väčšiu podriadenosť a poslušnosť svetu a ideológiám než Ježišovi Kristovi ako Pánovi a Spasiteľovi.
6. Zameranie Synodálnej cesty na „moc“ v cirkvi naznačuje ducha, ktorý je v zásadnom rozpore so skutočnou povahou kresťanského života. Cirkev v konečnom dôsledku nie je iba „inštitúcia“, je to organické spoločenstvo; nie rovnostárske, ale rodinné, vzájomne sa dopĺňajúce a hierarchické – ľud, ktorý je pevne spojený láskou k Ježišovi Kristovi a láskou voči sebe navzájom v jeho mene. Reforma štruktúr vôbec nie je to isté ako obrátenie srdca. Stretnutie s Ježišom, ako ho vidíme v evanjeliu a v životoch svätých naprieč dejinami, mení srdcia i mysle, prináša uzdravenie, odvracia od života v hriechu a v nešťastí a ukazuje silu evanjelia.
7. Posledný a najznepokojivejšie bezprostredný problém s nemeckou Synodálnou cestou je hrozne ironický. Svojím ničivým príkladom môže priviesť niektorých biskupov a určite privedie mnohých inak veriacich laikov k nedôvere voči samotnej myšlienke „synodality“ a bude tak naďalej prekážať potrebnému rozhovoru v rámci cirkvi o plnení jej poslania obracať a posväcovať svet.
V časoch zmätku je to posledné, čo naše spoločenstvo viery potrebuje, pokračovať v nastúpenom kurze. Pri rozlišovaní Pánovej vôle pre cirkev v Nemecku si buďte istí našimi modlitbami za Vás.
Podpísaní biskupi uznávajú, že „mnohí z tých, ktorí sú zapojení do Synodálnej cesty, sú nepochybne ľudia s vynikajúcim charakterom“, no poznamenávajú, že „kresťanské dejiny sú plné dobre mienených snáh, ktoré stratili základ v Božom slove, vo vernom stretnutí s Ježišom Kristom“ a v „skutočnom počúvaní Ducha Svätého“. Dalo by sa povedať, že medzi tieto snahy by sme mohli zaradiť aj samotnú reformáciu, ktorá sa začala takmer presne pred 500 rokmi… v Nemecku.
Jadrom listu z 11. apríla je toto: „Nástojčivosť našich spoločných postrehov vyrastá z Rim 12, najmä z Pavlovho varovania: ,Nepripodobňujte sa tomuto svetu.‘ A ich vážnosť vyplýva zo zmätku, ktorý už Synodálna cesta spôsobila a naďalej spôsobuje, ako aj z potenciálu k rozkolu v živote cirkvi, ktorý z neho bude nevyhnutne vyplývať.“
Ako už v minulosti varovali iní: Čo sa deje v Nemecku, nezostane v Nemecku. Dejiny nás o tom už raz poučili.
Francis X. Maier je profesor katolíckych štúdií v Centre etiky a verejnej politiky a v rokoch 2020 – 2022 uskutočňuje výskum v Centre pre občianstvo a konštitučnú vládu na Univerzite Notre Dame.
Pôvodný článok v angličtine nájdete TU. Preložil Matúš Sitár.
Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.