Ako tak v posledných mesiacoch, možno rokoch, sledujem dianie okolo nás, zostávam v údive. Mám pocit, akoby sa svet predbiehal v tom, kto hodí viac špiny na toho druhého.

V poslednom čase sa stále viac vraciam k myšlienkam, ktoré vychádzajú z Matúšovho evanjelia: „Z toho domu alebo mesta, kde vás neprijmú a nebudú počúvať vaše slová, odíďte a pri odchode si straste prach z nôh“ (Mt 10, 14).

Akoby Boh vedel, že život bude občas ťažký a budeme potrebovať stratégiu proti útlaku a prachu, ktorý na nás druhí hodia. 

Prach okolností na nás padá neustále. Vzťahy sa komplikujú, veci nevychádzajú podľa našich predstáv a zostávame zranení. Na každom z nás je prach zo zranení v rodine, škole, spoločenstve, cirkvi. No nikto nám nesľúbil dokonalý život, sľúbili nám iba dokonalého Spasiteľa. 

Prach z nôh

Nie je hanba byť zranený. Ježiš povedal, že je nemožné, aby súženia neprišli. Stalo sa to Kristovi a stane sa to aj nám. Jeden deň ľud volal Hosana a na druhý deň Ukrižuj ho!.

Ak sa to deje aj vo vašom živote, vitajte v realite. Vitajte v kráľovstve, kde sa máme naučiť, ako sa s tým vyrovnať a ako striasť tento prach z nôh.

Priznajme si, niekedy funguje aj opačný chod. Špinu a prach hádžeme aj my. Každý zranený ďalej zraňuje. Sme ľudia a robíme chyby. Ale čo s tým?

Dočítal som sa, že keď sa náboženskí vodcovia Izraelitov v minulosti vracali domov z inej krajiny, predtým než vstúpili do mesta, doslova obúchali svoje nohy. Volali to „pohanský prach“. Týmto úkonom deklarovali, že sa zbavujú špiny, ktorá nie je hodná krajiny Božieho ľudu.

Nikto nám nesľúbil dokonalý život, sľúbili nám iba dokonalého Spasiteľa. Zdieľať

Ježiš použil tento príklad preto, aby mu Židia rozumeli. Jednoducho tým vyjadril, že to, čo som zažil, si nemôžem niesť ďalej so sebou, lebo je to príliš ťažké. Môj život je vyhradený pre Boha – chcem žiť životný štýl Božieho dieťaťa.

Žiaľ, žijeme v kultúre, kde sa hriechy iných dobre predávajú a neustále vidíme, ako niekto hádže prach na toho druhého. Našou úlohou je naučiť sa na to reagovať a vyrovnať sa s tým. Ak si budeme niesť prach z minulých vzťahov a situácií, ovplyvní to aj našu prítomnosť.

Rozdelenie, ktoré prinášajú udalosti posledných rokov, je živnou pôdou pre depresie, strach a beznádej, ktoré nás zaháňajú do kúta. Som presvedčený, že toto nie je stratégia neba, ale jej cieľom je zničiť človeka. Život je príliš krátky a poslanie každého z nás je príliš veľké na to, aby sme žili uväznení v zraneniach a neodpusteniach.

Nemôžeme zostať zaseknutí

Nie je to tak dávno, čo sme sledovali, ako rozdelenie vstupuje do priateľstiev pre názor na covid. Všimol som si rozdelené rodiny pre postoje voči testovaniu a očkovaniu. Jedni boli za, iní proti, ďalší mali svoje argumenty a vzťahy sa postupne rozpadali.

Aj dnes sme uprostred zápasu o postoj svojho srdca k utečeneckej kríze. Snažíme sa správne vyhodnocovať informácie o vojne a aktuálnom dianí. Z každej strany sa na nás tlačí množstvo dezinformácií, ktoré sa nás snažia zmiasť. A výsledok? Rozdelenie.

No život plynie ďalej a my nemôžeme zostať zaseknutí. Nikdy sa nemôžeme páčiť všetkým, prečo potom dovolíme okolnostiam, aby nás zastavili v naplnení nášho poslania? Našich snov a vízií? Prečo dovolíme rozdeliť naše priateľstvá alebo dokonca umenšiť našu vieru?

Spôsob, akým sme schopní otriasť sa z tohto prachu, ukazuje, nakoľko sme Božími mužmi a ženami a či v nás vládnu princípy jeho kráľovstva. Toto je svedectvo, ktoré vydávame. Keď ľudia okolo uvidia našu autentickosť, budú sa pýtať, ako je možné čeliť toľkým súženiam a zároveň si zachovať pokoj, radosť a nádej.

Keď ľudia okolo uvidia našu autentickosť, budú sa pýtať, ako je možné čeliť toľkým súženiam a zároveň si zachovať pokoj, radosť a nádej. Zdieľať

Raz som slúžil mužom vo väznici a po pár piesňach chvál som im rozpovedal príbeh o odpustení svojmu otcovi. Bolo neuveriteľne silné sledovať tých veľkých a silných chlapov, naoko necitlivých a nedotknuteľných, ako pri výzve byť skutočne silnými a rozhodnúť sa odpustiť sebe samému a ľuďom, ktorí im v živote ublížili, neudržali slzy a začali sa modliť.

Dokážeme to? Budeme dosť silní na to, aby sme sa otriasli z každého prachu, ktorý na nás dnešná doba hádže? Povstaneme a prinesieme hodnoty neba, ktoré tento svet potrebuje viac ako čokoľvek iné?

Možno sa vám stalo, že ste si kúpili vec podľa obalu, no keď ste ju rozbalili, obsah bol úplne iný. Zamýšľam sa, či to nie je s nami kresťanmi rovnaké. Čo uvidia ľudia zvonku, keď nazrú pod obal nášho kresťanstva? Nepovedia si, že toto nebolo uvedené na obale?

Spolu s Kristom sme zomreli pre skutky pekla a vstali s ním ako nové stvorenie, aby sme konali skutky neba s veľvyslaneckým poslaním občanov Božieho kráľovstva. Láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť a sebaovládanie (por. Gal 5, 22 – 23).

Svet je hladný po týchto hodnotách. Naším poslaním je ich priniesť, preto strasme prach z nôh a pustime sa do práce. Rozhodnime sa odpustiť, odhoďme od seba každú stratu a bolesť a zdvihnime hlavu hore, lebo stále existuje veľa dôvodov, pre ktoré sa oplatí žiť a napredovať.