Uplynulý víkend sa v Banskej Bystrici uskutočnil 11. ročník Godzone konferencie, na ktorej sa zúčastnilo približne 700 ľudí, čo je asi polovica kapacity, s ktorou organizátori počítali. Dvesto z nich tvorili účinkujúci a dobrovoľníci, ktorí podujatie pripravovali.

Dostať ľudí od obrazoviek na osobné stretnutie je po dvojročnej online prestávke ťažšie, ako sa zdalo. Zo zakúpených online vstupov organizátori predpokladajú, že druhá polovica, ktorú čakali na fyzickom stretnutí, zostala doma a pozerala konferenciu online.

Podľa Lukáša Valacha z mediálneho tímu má časť ľudí stále rešpekt pred hromadnými stretnutiami a hrozbou infekcie, no ďalší uprednostnili pohodlie livestreamu.

„Marián Lipovský cez prednášku povedal, že sme neboli stvorení modliť sa chvály a prežívať sväté omše cez zoom či livestream. Je to dobrá náhrada, keď sme chorí či v zahraničí, ale nemá to byť jadro prežívania našej viery. Mal by to byť len plán B. Sme fyzické bytosti, ktoré sa potrebujú stretnúť naživo, spoločne sa modliť a prejavovať to, čo zažívame v modlitbe, aj telom,“ vysvetlil pre Svet kresťanstva.

Atmosféra na Godzone konferencii bola komornejšia.

Počas piatkového programu spoločne vystúpili Marián Lipovský z Timothy, Miroslav Tóth z kapely Tretí deň, Július Slovák a Lenka Bednárová zo spoločenstva Marana Tha.

Riaditeľ projektu Godzone Július Slovák ocenil komornú atmosféru, ktorá bola osobnejšia a menej hlučná ako na masovom podujatí. Na konferenciu podľa neho prišli tí, ktorí skutočne chceli počúvať, spoločne sa modliť a naštartovať svoj duchovný život. Zároveň vnímal, že ľudia sú ubití dobou, majú strach a obavy z budúcnosti.

„Nikto nám nesľúbil dokonalý život, sľúbili nám iba dokonalého Spasiteľa. Ježiš nepovedal, že neprídu súženia. Ak ťa niekto zranil, prežívaš útlak, vitaj v živote. Urobili to Ježišovi, urobia to nám. Vitaj v kráľovstve, kde sa máme učiť, ako sa s tým vyrovnať a ako si z toho striasť prach z nôh,“ povedal Július Slovák počas piatkovej prednášky.

Na príklade novozélandského vtáka kivi vysvetlil, že práve ťažkosti v živote učia ľudí „lietať“. „Tieto vtáky generáciami zakrpateli a stratili krídla, pretože na Novom Zélande nežijú predátori, ktorí by sa nimi živili. Nemali potrebu naučiť sa lietať. Až donedávna som netušil, že keď lietadlo čaká na dobrý vietor, aby mohlo vzlietnuť, znamená to, že štartuje proti vetru, aby malo zdvih. Tlak, ktorý smeruje proti nám, dáva krídla. Nikdy nebudeme lietať, ak nezažijeme útoky, prenasledovanie, bolesti,“ ozrejmil.

Dôležitý je spôsob, ako sa z ťažkostí otrasieme. Hoci máme nasledovať Ježiša a niesť svoj kríž, každá cesta kríža sa končí zmŕtvychvstaním, preto by sme nemali skončiť pri nesení kríža, ale pozerať na cieľ. „Nebezpečenstvo nespočíva v tom, že prídu súženia, ale v zaseknutí sa v tomto väzení neodpustenia, strachu, neprijatia a malej sebahodnoty. To, čo musíš urobiť, je vo viere striasť prach zo seba tým, že povieš, dosť bolo vecí, ktoré sa ma snažia zatlačiť dole. Ja som Boží syn, tá moc, ktorá vzkriesila Krista, žije vo mne,“ povzbudil Slovák prítomných.

Za prvé ovocie piatkového programu považuje veľký záujem mladých o spovedanie. Celé sobotné dopoludnie spovedalo asi šesť kňazov a tvorili sa rady čakajúcich. Ako povedal Slovák, kňazi boli presvedčení, že motivácia ísť na svätú spoveď vychádzala práve z piatkového programu.

Svätú omšu celebroval redemptorista Jozef Mihok, ktorý je zodpovedný za Katolícku charizmatickú obnovu na Slovensku.

V sobotu popoludní vystúpili so svedectvami Tony Frič zo Slovenskej katolíckej charity, Veronika Poklembová z organizácie ETP, ktorá pôsobila na Luníku IX., Lenka Borková z komunity Sant´Egidio a Adam Lukáč, dobrovoľník z covidového oddelenia.

Okrem prednášok, rozhovorov a modlitieb chvál bola v sobotu na programe aj svätá omša, ktorú celebroval redemptorista Jozef Mihok. Počas kázne prítomných varoval pred moderným farizejstvom. Farizeja charakterizoval ako človeka, ktorý si zakladá na vlastnej zbožnosti.

„To, čo nám bráni stretnúť zmŕvychvstalého Krista, je, že si zakladáme na svojej zbožnosti, na svojich rituáloch, na spôsobe modlitby, na tom, čo my dokážeme. Svätý Otec povedal, že takéto spoliehanie sa na svoju vlastnú zbožnosť, adorovanie vlastnej duchovnej činnosti je skrytá a rafinovaná modloslužba,“ vysvetlil Mihok.

Prílišné pripútanie sa ku konkrétnej forme zbožnosti, ktorou môže byť aj ruženec či modlitba chvál, okráda človeka o Božiu prítomnosť. „Môže to byť čokoľvek, čo je pre mňa viac ako osoba Ježiša Krista. On je viac ako rituál.“

To, či niekto neupadol do novodobého farizejstva, sa dá pozorovať na jeho postoji k blížnemu. Podľa Mihoka sú farizejmi ľudia, ktorí si zakladajú na vonkajšku, uverili vo svoju vlastnú dokonalosť a preto pohŕdajú druhými.

Zároveň sú to ľudia, ktorí unikajú od reality všedného života tým, že veria rôznym konšpiračným teóriám a neuznávajú autority. „Ak to veľmi zjednoduším, farizej dneška je človek, ktorý sa sám sebe stal kritériom. Prestal používať zdravý rozum. Denne by sme sa mali modliť, aby nám Boh daroval a zachoval zdravý rozum. Je to mimoriadny dar,“ doplnil Mihok, ktorý je zodpovedný za Katolícku charizmatickú obnovu na Slovensku.

Únik od reality môže tiež spočívať v tom, že veriaci sú príliš fascinovaní druhým príchodom Ježiša. Buď sa ho úzkostlivo boja, alebo sa naň príliš sústreďujú. No ako učí Katechizmus Katolíckej cirkvi, posledné časy sa začali vyliatím Ducha, takže ich žijeme už dvetisíc rokov.

„Druhým extrémom je prílišná spiritualizácia. Nádej v druhý príchod Ježiša Krista nie je v tom, že utečieme od každodenného života, ale nádej nás uschopňuje premieňať tento svet. Človek, ktorý verí v zmŕvychvstalého Krista, je ten, ktorý žije prítomnosť a stretáva ho vo všednosti. Zdvihnúť hlavu hore neznamená utiecť od reality svojho života, ale naopak. Konferencia bude mať ovocie vtedy, keď budeme schopní lepšie žiť svoju všednosť a tam, kde sme, prinesieme ovocie Ducha,“ dodal redemptorista.

Organizátori chceli odbremeniť rodičov, a preto pripravili pre deti paralelný duchovný program.

Telefónna búdka.

Najsilnejším momentom konferencie bolo pre každého účastníka niečo iné. Kristínu Jarábkovú z Trenčína najviac povzbudila práve kázeň o farizejstve. „Zasiahlo ma to, v akej láske nás otec Jozef usvedčil z moderného farizejstva, ktoré vo svojom živote často ani nevidíme. Spojilo sa mi to aj so slovom Mariána Lipovského, že každý človek je originál a musí si nájsť vlastný spôsob, ako bude počuť Boha a tráviť s ním čas,“ povedala pre Svet kresťanstva.

Ako Kristína priznáva, jej prvé dojmy boli váhavé. „Zo začiatku som cítila zvláštnu napätú atmosféru, myslela som, že ani nevydržím do konca, no potom sa to prelomilo. Váhala som, či vôbec prísť na konferenciu, veď som ich už zažila viacero. Mala som toho veľa v práci a bola som vyčerpaná, ale keď som videla, akú silu má modlitba spoločenstva, veľmi ma to povzbudilo a nakoplo,“ dodala.

Súčasťou programu boli aj tri sprievodné aktivity. Beátu zo Žiliny najviac zasiahlo „telefonovanie s Bohom“. Organizátori nahrali desať povzbudení inšpirovaných Svätým písmom do 45-minútovej časovej slučky. V replike červenej londýnskej telefónnej búdky si potom účastník nasadil slúchadlá a počúval náhodne slová, ktoré ho mali povzbudiť.

„Prežívala som strach z budúcnosti. Keď som prišla som do búdky, bežal tam citát z Biblie – dám ti budúcnosť a nádej. Všetko, čo som počula na konferencii, mi zapasovalo do života. Boh ma uistil, aby som sa nebála, lebo on nie je Boh, ktorému sa niečo pokazilo, ale všetko má pevne v rukách,“ prezradila Beáta Birčáková, ktorá dodáva, že mala spočiatku obavy aj o to, aby sa nenakazila, keďže covid ešte neprekonala.

Myšlienku zdvihnúť hlavu hore organizátori zakomponovali aj do fotografie, ktorú si mohli účastníci odniesť ako suvenír. Pozadie tvorila foto podlaha, a keď chcel niekto odfotiť, musel zdvihnúť hlavu a pozrieť sa do fotoaparátu, ktorý bol umiestnený na rampe.

K fotografii bolo potrebné zdvihnúť hlavu hore.

Výsledná fotografia mladej rodiny.

Silným momentom bola aj piatková aktivita, keď každý účastník vložil batériu do svetelného zariadenia a pridal tak svoje svetlo do ruky, ktorá smeruje k Bohu, aby vyjadril svoju túžbu nasledovať Ježiša.

Na záverečné slovo kňaza Jána Buca o jednote a bratstve nadviazala posledná aktivita „Odovzdávam“. Počas celej konferencie mohli účastníci pripnúť na stenu drevenú tabuľku so svojím modlitebným úmyslom alebo problémom, ktorý chceli Bohu odovzdať. Na konci si každý zobral náhodnú tabuľku a za úmysel neznámeho človeka sa bude doma modliť.

„Vnímal som radosť z toho, že sa môžeme fyzicky vidieť a spolu sa modliť. Sme vďační za všetkých, ktorí vyšli z komfortnej zóny a prišli naživo. Naším cieľom je, aby ľudia začali žiť cirkev fyzicky, aby chodili nielen na veľké akcie, ale aj na malé stretká a sväté omše,“ uzavrel Lukáš Valach.

Foto – Archív projektu Godzone