Zvonár Matúš Sedlák Patrím k tým, ktorých fascinuje zvuk zvonov aj o šiestej ráno

Jana Zlatohlávková

Má sedemnásť rokov a nevšednú záľubu – zvony. Hovorí, že mnohí kňazi o svojich farských zvonoch toho veľa nevedia.

4 minúty čítania 4 min

Vypočuť článok

Vyštudovala žurnalistiku a katolícku teológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Pracovala v Slovenskom rozhlase, v TA3 a TV LUX a tiež ako hovorkyňa v štátnej správe. Je vydatá, má tri deti a pred časom vymenila bratislavské mestské prostredie za vidiecky život na myjavských kopaniciach.

Ďalšie autorove články:

Evanjelický farár na Myjave Strach je jedna z najväčších zbraní, ktorými sme manipulovaní. Veľká noc je o tom, že báť sa netreba

Sloboda či slabosť? Keď človek nadobudne miernosť v užívaní, dokáže si život lepšie vychutnať

Český salezián Zdeněk Jančařík Je potrebné, aby ženy dostali v cirkvi mikrofón. K slovu sa dostávajú len cez štrbinky

„Zo zvuku zvona sa dá vyčítať nárazový tón, akým zvon znie, podľa toho potom aj to, aký má približne priemer a hmotnosť, a tiež sa dá zo zvuku určiť zvonolejár,“ hovorí v Postoj TV Matúš Sedlák, ktorého začali zvony fascinovať už v ôsmich rokoch.

Odvtedy prechodil vyše 400 kostolných veží a zvoníc. Opisuje, dokumentuje a nahráva kostolné zvony a uverejňuje o nich aj zaujímavé videá. V prípade, že zvony neznejú, ako by mali, odporúča opravu či navrhuje spôsob, akým zlepšiť akustický výstup zvonov.

„Keď som došiel ako 12-ročný za kňazmi, s ktorými som predtým komunikoval cez mail, že som sa prišiel pozrieť na zvony, často s veľkou nedôverou na mňa pozerali. Čakali niekoho staršieho,“ s úsmevom spomína Matúš na svoje začiatky.

Prekvapuje ho, že často ani samotní kňazi o svojich farských zvonoch nič nevedia a ani nikdy neboli v kostolnej veži.

„Aj s takým obdivom na mňa pozerajú, že mám odvahu ísť do veže, kde pätnásť či dvadsať rokov nikto nebol,“ hovorí Matúš.

Považuje sa za amatérskeho kampanológa a rád by sa tomuto odboru venoval v budúcnosti aj profesionálne. Kampanológia sa zaoberá výzdobou, dejinami, funkciou a akustikou zvonov, metódami ich výroby či spôsobom ich ladenia.

„Napríklad v Rakúsku majú diecéznych kampanológov. Bol by som rád, keby som sa aj ja mohol zvonom viac venovať, starať sa o ne, dokumentovať a pracovať aj s inými odborníkmi na ich zachovaní a zveľaďovaní.“

Tradičné ručné zvonenie ako súčasť nehmotného kultúrneho dedičstva je zachované najmä na východe Slovenska.

„Na západe sa ručne zvoní v centre Bratislavy v kapucínskom kostole. Minulý rok sme pracovali na tom, že sa zaviedlo ručné zvonenie v Pezinku. Tam sme dostali aj certifikát ručného zvonenia. A ešte sa ručne zvoní v Borskom Petre,“ ozrejmuje mladý zvonár.

Vysvetľuje, že spôsob zvonenia závisí aj od konkrétnej krajiny či cirkvi. „V Španielsku zvonia tak, že sa zvon celý točí, u nás je zvyk, že zvon má len určitý výkyv. U pravoslávnych sú zas zvony statické a len srdcami sa na ne vyťukáva melódia.“

Celý rozhovor s Matúšom Sedlákom si môžete pozrieť v tomto videu:

Ak práve nemôžete pozerať video, vypočujte si podcast: