Pravoslávie Ukrajinská pravoslávna cirkev sa osamostatnila od Moskovského patriarchátu

Ukrajinská pravoslávna cirkev sa osamostatnila od Moskovského patriarchátu
Zasadnutie rady Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Foto: news.church.ua

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Prerušila vzťahy s Ruskom a deklarovala „úplnú nezávislosť“. Médiá to označili za historický krok voči ruským duchovným autoritám.
Juraj Brezáni
Juraj Brezáni
Vyštudoval žurnalistiku a vyskúšal si prácu v rozhlase a regionálnom médiu. Pre Postoj píše od apríla 2021. Venuje sa najmä domácemu politickému spravodajstvu.
Ďalšie autorove články:

Gröhling prešiel viac ako dvesto obcí Ficovi voliči mu nevedeli povedať, čo dobré pre nich koalícia urobila. Spájanie opozície ľudia neriešili

Pred voľbami v žilinskej župe Smer prehovoril Belousovovú, no nakoniec stavil na Chomu. Stiahnutie Janckulíka pomôže Jurinovej

Referendum je neplatné Účasť dosiahla 16 percent, je druhá najnižšia v histórii Slovenska

Ukrajinská pravoslávna cirkev (UPC) spadajúca pod Moskovský patriarchát v piatok oznámila, že prerušuje vzťahy s Ruskom pre jeho inváziu na Ukrajinu, pričom deklaruje svoju „úplnú nezávislosť“ a osamostatnenie.

Informuje o tom agentúra AFP, ktorá to označila za historický krok voči ruským duchovným autoritám. UPC však oficiálne nevyhlásila svoju autokefáliu, upozornil ukrajinský portál The Kyiv Independent.

„Nesúhlasíme s postojom moskovského patriarchu Kirilla... k vojne,“ uviedla UPC vo vyhlásení. Zverejnila ho po zasadnutí svojej rady zameranom na agresiu Ruska voči Ukrajine, na ktorom vyhlásila „plnú nezávislosť a autonómiu Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi“.

Na zasadnutí boli podľa agentúry Kathpress biskupi, kňazi, rehoľníci, ale aj laici. Pre ruskú cirkev by bola strata ukrajinskej vetvy s miliónmi veriacich a duchovných ťažkou ranou.

Komplikované a neexistujúce vzťahy

„Snem odsudzuje vojnu ako porušenie Božieho prikázania ‚Nezabiješ!‘ a vyjadruje sústrasť všetkým, ktorí trpia v tejto vojne,“ uvádza sa vo vyhlásení, podľa ktorého boli vzťahy UPC s moskovským vedením od vyhlásenia stanného práva na Ukrajine „komplikované alebo neexistujúce“.

Snem zároveň apeloval na ukrajinské úrady a orgány Ruskej federácie, aby pokračovali v mierových rokovaniach a hľadali „silné a rozumné slovo, ktoré by mohlo zastaviť krviprelievanie“.

Na zasadnutí rozoberali aj novú pastoračnú výzvu, keďže počas troch mesiacov vojny z Ukrajiny odišlo do zahraničia asi šesť miliónov ľudí. Podľa Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi ide najmä o Ukrajincov z južných, východných a stredných oblastí krajiny.

Cirkev dostávala v poslednom období žiadosti o zriadenie ukrajinských pravoslávnych farností v zahraničí. Súvisí to so skutočnosťou, že mnohí veriaci zostanú natrvalo za hranicami a na Ukrajinu sa nevrátia.

Pravoslávni duchovní kráčajúci pred vojnou zničeným chrámom. Foto: Twitter

Snem je podľa vyhlásenia presvedčený, že „Ukrajinská pravoslávna cirkev nemôže nechať svojich veriacich bez duchovnej starostlivosti“. Rada cirkvi zároveň prisľúbila zriadenie „cirkevných spoločenstiev“ mimo ukrajinského územia.

Putinova invázia a jej podpora zo strany Kirilla stavali Moskvou podporovanú cirkev na Ukrajine do čoraz neistejšej pozície. Stovky jej kňazov podpísali v uplynulých týždňoch otvorený list s výzvou, aby Kirilla postavili pred cirkevný tribunál.

Hlava Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, metropolita Onufrij, osobne nevystúpil proti svojmu „šéfovi“ v Moskve, od začiatku invázie však vyjadruje jasnú podporu ukrajinskej armáde a pravidelne vystupuje s kázňami o jej padlých vojakoch.

Ukrajinská cirkev pod tlakom, reagujú z Moskvy

Tlačový tajomník moskovského patriarchátu Vladimír Legoida prostredníctvom telegramového účtu vyhlásil, že zatiaľ „nedostali žiadne oznámenie od Ukrajiny“. Povedal, že sa v Moskve modlia za zachovanie jednoty ruskej cirkvi.

„Ukrajinská pravoslávna cirkev je vo veľmi ťažkej situácii a je pod tlakom z rôznych strán – od úradov, schizmatikov, nacionalisticky zmýšľajúcich predstaviteľov určitej časti verejnosti, médií,“ napísal Legoida.

Dodal, že v situácii, keď sa „vonkajšie sily snažia zničiť jednotu Ruskej pravoslávnej cirkvi“, by bolo zo strany Moskovského patriarchátu „nezodpovedné púšťať sa do podrobného komentára k rozhodnutiam prijatým v samosprávnej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi“.

Moskovský patriarchát naďalej odmieta kritiku za postoj k vojne a podporu ruského prezidenta Vladimira Putina. „Cirkev nemôže byť zodpovedná za politické rozhodnutia a za to, čo robí armáda. Má zbraň iba vo forme modlitby,“ vyhlásil arcibiskup Hilarion Alfejev, ktorý je vedúci oddelenia vonkajších vzťahov moskovského patriarchátu.

Putinovo úsilie zlyhalo, myslí si analytik

Bezpečnostný expert a publicista John Schindler upozornil, že práve politika Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi je pre Kremeľ jadrom problému. „Dnešná správa je zničujúcou ranou pre Putina, Kirilla a Ruskú pravoslávnu cirkev Moskovského patriarchátu,“ napísal Schindler na sociálnej sieti.

„Putinovo úsilie udržať Ukrajinu silou v ‚ruskom ortodoxnom svete‘ oficiálne zlyhalo,“ dodal.

Nemecká teologička a expertka na východnú Európu Regina Elsner označila rozhodnutie rady UPC za „pôsobivé“. Povedala, že ukrajinské pravoslávie sa tak oslobodí „od toxických účinkov Moskvy, aj keď cesta k náboženskému mieru na Ukrajine sa ešte len začína“, citovala ju agentúra Kathpress.

Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu bola dosiaľ oficiálne lojálna voči ruskému patriarchovi Kirillovi, ktorý vyjadril jasnú podporu ofenzíve prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine.

Na Ukrajine došlo v roku 2019 k ďalšiemu rozkolu pravoslávia, keď sa od moskovského vedenia v dôsledku krokov Kremľa v tejto susednej krajine  – anexie Krymu a podpory separatistov v Donbase – oddelila Pravoslávna cirkev Ukrajiny (PCU).

Nejednota v ukrajinskom pravosláví

Snem cirkvi vyjadril aj „hlboké poľutovanie nad nedostatkom jednoty v ukrajinskom pravosláví“. Kritizoval aj nedávne počínanie konštantínopolského patriarchu na Ukrajine.

Autokefálna, čiže nezávislá, Pravoslávna cirkev Ukrajiny pod vedením metropolitu Epifanija, založená s podporou ekumenického patriarchátu v Konštantínopole, stojí v protiklade s Ukrajinskou pravoslávnou cirkvou, na ktorej čele stojí metropolita Onufrij.

Rada cirkvi však nevylúčila obnovenie dialógu s Pravoslávnou cirkvou Ukrajiny. Stanovila si však tri zásadné podmienky.

Po prvé, aby PCU zastavila konfiškovanie kostolov UPC a nútené presuny farností do ich pôsobnosti. Po druhé, aby si PCU uvedomila kanonický status, a po tretie, aby umožnila vyriešiť hierarchiu v cirkvi a zároveň obnoviť apoštolskú postupnosť svojich biskupov.

 

Zobraziť diskusiu
Juraj Brezáni

Juraj Brezáni

Nezmeškajte relácie a texty, ktoré inde nenájdete.

Súvisiace témy
Cirkev Ukrajina
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Krátke správy

20. júl 2026

Prezident Peter Pellegrini navštívil v Azerbajdžane aj jediný rímskokatolícky farský kostol v krajine, ktorý spravujú slovenskí saleziáni. Hlava štátu sa stretla aj so slovenským biskupom Vladimírom Feketem, ktorý pôsobí v Baku ako apoštolský prefekt, a so slovenskými saleziánmi a saleziánkami. Prezident ocenil ich dlhoročnú misionársku prácu.

16. júl 2026

Za nového generálneho riaditeľa Inštitútu pre náboženské diela (IOR) bol vymenovaný Giovanni Boscia. Funkcie šéfa tzv. vatikánskej banky sa ujme 1. októbra 2026. V pozícii vystrieda Giana Franca Mammìho, ktorý po 11 rokoch ukončí svoje pôsobenie po dosiahnutí zákonom stanoveného dôchodkového veku. Päťdesiatpäťročný Boscia pracuje od roku 2023 ako zástupca generálneho riaditeľa IOR. Väčšinu kariéry pôsobil v Londýne v popredných investičných bankách. (vatican news) 

15. júl 2026

Kardinál Matteo Zuppi je po druhýkrát ako pápežský vyslanec na Ukrajine. Ide o štvordňovú cestu so zastávkou v Kyjeve. V utorok navštívil stredisko Zachid-1 vo Ľvovskej oblasti, kde sú zajatci z ruskej armády, medzi nimi aj mladí z Bieloruska, Konga, Kórey, Peru, Nigérie či Filipín. „Pápež sa za vás modlí,“ povedal im kardinál a odovzdal im aj kľúčenku ako znak nádeje, že sa čoskoro vrátia domov. (vatican news)

Kardinál Matteo Zuppi je po druhýkrát ako pápežský vyslanec na Ukrajine.
14. júl 2026

Návšteva pápeža v Anglicku je „pravdepodobná, žiaduca a dokonca by som povedal, že nevyhnutná“, vyjadril sa apoštolský nuncius vo Veľkej Británii arcibiskup Miguel Maury Buendía. Španiel, ktorý slúži v pápežskej diplomacii skoro 40 rokov, poukázal na štátnu návštevu Vatikánu, ktorú absolvoval vlani kráľ Karol III., takže by mohol Lev XIV. túto návštevu opätovať. Posledným pápežom, ktorý oficiálne zavítal do Spojeného kráľovstva, bol Benedikt XVI. v roku 2010. (ewtn news)

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Vyberte si úroveň podpory

Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Navýšte podporu a zapojte sa

Diskusia
+ 2 mes. navyše
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 € / mes. alebo 84 € / rok

Navýšte svoju podporu v nastaveniach účtu

Nastavenia podpory

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Pridajte sa k čitateľom ktorí Postoj podporujú

alebo sa staňte členom
Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

V prípade problémov kontaktujte podporu na [email protected]

Ttoto je message Zavrieť