Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
27. máj 2022, 20:45

Pravoslávie

Ukrajinská pravoslávna cirkev sa osamostatnila od Moskovského patriarchátu

Ukrajinská pravoslávna cirkev sa osamostatnila od Moskovského patriarchátu

Zasadnutie rady Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Foto: news.church.ua

Prerušila vzťahy s Ruskom a deklarovala „úplnú nezávislosť“. Médiá to označili za historický krok voči ruským duchovným autoritám.

Ukrajinská pravoslávna cirkev (UPC) spadajúca pod Moskovský patriarchát v piatok oznámila, že prerušuje vzťahy s Ruskom pre jeho inváziu na Ukrajinu, pričom deklaruje svoju „úplnú nezávislosť“ a osamostatnenie.

Informuje o tom agentúra AFP, ktorá to označila za historický krok voči ruským duchovným autoritám. UPC však oficiálne nevyhlásila svoju autokefáliu, upozornil ukrajinský portál The Kyiv Independent.

„Nesúhlasíme s postojom moskovského patriarchu Kirilla... k vojne,“ uviedla UPC vo vyhlásení. Zverejnila ho po zasadnutí svojej rady zameranom na agresiu Ruska voči Ukrajine, na ktorom vyhlásila „plnú nezávislosť a autonómiu Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi“.

Na zasadnutí boli podľa agentúry Kathpress biskupi, kňazi, rehoľníci, ale aj laici. Pre ruskú cirkev by bola strata ukrajinskej vetvy s miliónmi veriacich a duchovných ťažkou ranou.

Komplikované a neexistujúce vzťahy

„Snem odsudzuje vojnu ako porušenie Božieho prikázania ‚Nezabiješ!‘ a vyjadruje sústrasť všetkým, ktorí trpia v tejto vojne,“ uvádza sa vo vyhlásení, podľa ktorého boli vzťahy UPC s moskovským vedením od vyhlásenia stanného práva na Ukrajine „komplikované alebo neexistujúce“.

Snem zároveň apeloval na ukrajinské úrady a orgány Ruskej federácie, aby pokračovali v mierových rokovaniach a hľadali „silné a rozumné slovo, ktoré by mohlo zastaviť krviprelievanie“.

Na zasadnutí rozoberali aj novú pastoračnú výzvu, keďže počas troch mesiacov vojny z Ukrajiny odišlo do zahraničia asi šesť miliónov ľudí. Podľa Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi ide najmä o Ukrajincov z južných, východných a stredných oblastí krajiny.

Cirkev dostávala v poslednom období žiadosti o zriadenie ukrajinských pravoslávnych farností v zahraničí. Súvisí to so skutočnosťou, že mnohí veriaci zostanú natrvalo za hranicami a na Ukrajinu sa nevrátia.

Pravoslávni duchovní kráčajúci pred vojnou zničeným chrámom. Foto: Twitter

Snem je podľa vyhlásenia presvedčený, že „Ukrajinská pravoslávna cirkev nemôže nechať svojich veriacich bez duchovnej starostlivosti“. Rada cirkvi zároveň prisľúbila zriadenie „cirkevných spoločenstiev“ mimo ukrajinského územia.

Putinova invázia a jej podpora zo strany Kirilla stavali Moskvou podporovanú cirkev na Ukrajine do čoraz neistejšej pozície. Stovky jej kňazov podpísali v uplynulých týždňoch otvorený list s výzvou, aby Kirilla postavili pred cirkevný tribunál.

Hlava Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, metropolita Onufrij, osobne nevystúpil proti svojmu „šéfovi“ v Moskve, od začiatku invázie však vyjadruje jasnú podporu ukrajinskej armáde a pravidelne vystupuje s kázňami o jej padlých vojakoch.

Ukrajinská cirkev pod tlakom, reagujú z Moskvy

Tlačový tajomník moskovského patriarchátu Vladimír Legoida prostredníctvom telegramového účtu vyhlásil, že zatiaľ „nedostali žiadne oznámenie od Ukrajiny“. Povedal, že sa v Moskve modlia za zachovanie jednoty ruskej cirkvi.

„Ukrajinská pravoslávna cirkev je vo veľmi ťažkej situácii a je pod tlakom z rôznych strán – od úradov, schizmatikov, nacionalisticky zmýšľajúcich predstaviteľov určitej časti verejnosti, médií,“ napísal Legoida.

Inzercia

Dodal, že v situácii, keď sa „vonkajšie sily snažia zničiť jednotu Ruskej pravoslávnej cirkvi“, by bolo zo strany Moskovského patriarchátu „nezodpovedné púšťať sa do podrobného komentára k rozhodnutiam prijatým v samosprávnej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi“.

Moskovský patriarchát naďalej odmieta kritiku za postoj k vojne a podporu ruského prezidenta Vladimira Putina. „Cirkev nemôže byť zodpovedná za politické rozhodnutia a za to, čo robí armáda. Má zbraň iba vo forme modlitby,“ vyhlásil arcibiskup Hilarion Alfejev, ktorý je vedúci oddelenia vonkajších vzťahov moskovského patriarchátu.

Putinovo úsilie zlyhalo, myslí si analytik

Bezpečnostný expert a publicista John Schindler upozornil, že práve politika Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi je pre Kremeľ jadrom problému. „Dnešná správa je zničujúcou ranou pre Putina, Kirilla a Ruskú pravoslávnu cirkev Moskovského patriarchátu,“ napísal Schindler na sociálnej sieti.

„Putinovo úsilie udržať Ukrajinu silou v ‚ruskom ortodoxnom svete‘ oficiálne zlyhalo,“ dodal.

Nemecká teologička a expertka na východnú Európu Regina Elsner označila rozhodnutie rady UPC za „pôsobivé“. Povedala, že ukrajinské pravoslávie sa tak oslobodí „od toxických účinkov Moskvy, aj keď cesta k náboženskému mieru na Ukrajine sa ešte len začína“, citovala ju agentúra Kathpress.

Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu bola dosiaľ oficiálne lojálna voči ruskému patriarchovi Kirillovi, ktorý vyjadril jasnú podporu ofenzíve prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine.

Na Ukrajine došlo v roku 2019 k ďalšiemu rozkolu pravoslávia, keď sa od moskovského vedenia v dôsledku krokov Kremľa v tejto susednej krajine  – anexie Krymu a podpory separatistov v Donbase – oddelila Pravoslávna cirkev Ukrajiny (PCU).

Nejednota v ukrajinskom pravosláví

Snem cirkvi vyjadril aj „hlboké poľutovanie nad nedostatkom jednoty v ukrajinskom pravosláví“. Kritizoval aj nedávne počínanie konštantínopolského patriarchu na Ukrajine.

Autokefálna, čiže nezávislá, Pravoslávna cirkev Ukrajiny pod vedením metropolitu Epifanija, založená s podporou ekumenického patriarchátu v Konštantínopole, stojí v protiklade s Ukrajinskou pravoslávnou cirkvou, na ktorej čele stojí metropolita Onufrij.

Rada cirkvi však nevylúčila obnovenie dialógu s Pravoslávnou cirkvou Ukrajiny. Stanovila si však tri zásadné podmienky.

Po prvé, aby PCU zastavila konfiškovanie kostolov UPC a nútené presuny farností do ich pôsobnosti. Po druhé, aby si PCU uvedomila kanonický status, a po tretie, aby umožnila vyriešiť hierarchiu v cirkvi a zároveň obnoviť apoštolskú postupnosť svojich biskupov.

 

Dnes treba vedieť

pred 20 minútami

Vatikán spustil vlastnú verziu pouličných novín na spôsob Nota Bene. Mesačník L´Osservatore di Strada (Pouličný pozorovateľ), ako mutácia vatikánskeho denníka L´Osservatore Romano, chce „dať hlas tým, ktorí nemajú hlas“. Periodikum bude dostupné online aj v tlačenej podobe. Bude sa predávať každú nedeľu pred modlitbou Anjel Pána na Námestí sv. Petra, pričom celý výťažok pôjde na podporu autorov a  predajcov z radov ľudí bez domova. (cna)

pred 7 hodinami

Americkí baptisti (Southern Baptist Convention), ktorí sú po katolíkoch druhou najväčšou kresťanskou denomináciou v USA, odmietli tzv. evanjelium prosperity, podľa ktorého vykupiteľská smrť Ježiša Krista zaručuje veriacim zdravie, úspech a bohatstvo. Rezolúcia, ktorú baptisti prijali na svojom výročnom zhromaždení, konštatuje, že tzv. evanjelium prosperity je falošným učením, ktoré zraňuje chorých a chudobných ľudí tým, že ich viní z nedostatku viery. (krestandnes.cz)

pred 10 hodinami

Na Haiti bola zavraždená 75-ročná rehoľná sestra. Luisa Dell’Orto zo spoločnosti malých sestier Ježišových sa počas víkendu stala obeťou lúpežného prepadnutia v hlavnom meste Port-au-Prince, počas ktorého utrpela smrteľné zranenia. Rodená Talianka žila na Haiti posledných dvadsať rokov, venovala sa najmä deťom z ulice. „Sestra Luisa urobila svoj život darom pre druhých až po mučeníctvo,“ pripomenul jej obeť počas nedeľnej modlitby Anjel Pána pápež František. (vatican news)

Inzercia

Inzercia

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.