Lurdy potrebujú len pravdu

Lurdy potrebujú len pravdu

Alessandro de Franciscis. Foto: Sanctuaire de Lourdes

Lurdy majú 7200 lekársky nevysvetlených prípadov uzdravenia, no iba 69 zázrakov. Hovorili sme s dr. Allesandrom de Franciscis, predsedom Úradu lekárskych zistení v Lurdoch.

V jednom rozhovore sa označil za najneužitočnejšieho lekára na svete, lebo sa stará o vyliečených, ktorí už lekára nepotrebujú. Dr. Allesandro de Franciscis je Neapolčan. V rodnom meste vyštudoval pediatriu, diplom z epidemiológie získal na Harvarde a z bioetiky v Ríme. V roku 2009 sa stal predsedom Úradu lekárskych zistení v Lurdoch. Prvý nefrancúz na tomto poste koordinuje tím, ktorý sa snaží vysvetliť nečakané, prekvapujúce a niekedy nevysvetliteľné uzdravenia. Ako sám hovorí, ich prvou povinnosťou je zostať verný pravde, lebo to je to jediné, čo Lurdy potrebujú.

Čo je poslaním Úradu lekárskych zistení?

Je to v prvom rade skutočná „fyzická“ kancelária, kde hociktorý pútnik môže lekárovi podať svedectvo o svojom uzdravení. Odovzdá svoje vyhlásenie, a ak chýba nejaký dokument, lekár ho vyzve, aby to doplnil. Táto fáza zbierania a skompletizovania lekárskych údajov môže zabrať dosť veľa času. Ak prípad vyzerá seriózne, lekár potom zvolá „úrad“, to znamená zasadanie, kde sa diskutuje o konkrétnom klinickom prípade. Na diskusii sa môžu zúčastniť všetci lekári zdržujúci sa v tom čase v Lurdoch, bez ohľadu na svoje náboženské presvedčenie. Úrad bol založený v roku 1883 a chcem zdôrazniť, že takýto spôsob formálnej a rigoróznej verifikácie existuje len v Lurdoch. Nenájdete to na žiadnom inom pútnickom mieste.

Úrad lekárskych zistení v Lurdoch bol založený v roku 1883. Takýto spôsob formálnej a rigoróznej verifikácie existuje len tu. Nenájdete to na žiadnom inom pútnickom mieste. Zdieľať

Koľko lekárov je v Úrade a aké sú ich špecializácie?

Pre vašu predstavu: v roku 2015 prešlo Úradom okolo päťtisíc zdravotníckych pracovníkov, väčšina z nich boli lekári a druhá najväčšia skupina boli ošetrovatelia. Je tam teda široká paleta profesionálov s rozličnými špecializáciami. Povedzme, že sa tam ukáže nejaký kolega hematológ, tak mu poviem: „Počuj, mám jeden prípad, môžeš sa na to pozrieť?“ Kolega mi venuje pol dňa, preštuduje si dokumentáciu a vypracuje mi svoju písomnú expertízu.

Sú všetci lekári veriaci alebo pracujete aj s neveriacimi?

Tak to neviem. Neviem, či lekári, ktorí prejdú cez Lurdy, sú veriaci alebo neveriaci. Dá sa predpokladať, že keď už tam prišli, tak veľká väčšina z nich je otvorená udalostiam v Lurdoch, ale nikdy sa ich nepýtam, či sú katolíci alebo nie.

Udržiavate vzťahy s viacerými univerzitami vo svete. Aká je s nimi spolupráca?

Áno, s mnohými univerzitami, lebo ak potrebujem vypracovať expertízu, preferujem ju zveriť odborníkom, profesorom... Pracujeme s univerzitami vo Francúzsku, Taliansku, USA, Anglicku, Belgicku..., závisí to od prípadu, na ktorom pracujem. Spolupráca je veľmi rôznorodá. Napríklad v roku 2012 som organizoval kolokvium na tému „Čo dnes znamená vyzdravieť“. Pozval som okolo stovky profesorov z rôznych kútov sveta a na svoje prekvapenie som dostal štyridsať prihlášok od výskumníkov z Francúzska, Talianska, Veľkej Británie, Nemecka, USA, ktorí prišli na vlastné náklady. Medzi nimi aj Luc Montagnier, držiteľ Nobelovej ceny za objav vírusu HIV. Takže sme rešpektovaní aj v „klasickom“ svete.

Svätyňa Panny Márie v Lurdoch, Francúzsko. Foto: flickr.com (María García Huertas)

Okrem vášho Úradu je tam aj Medzinárodný lekársky výbor ako ďalšia inštancia v celom procese skúmania. Kde je hranica medzi zodpovednosťou Výboru a vášho Úradu?

Výbor bol založený omnoho neskôr – v roku 1947 a stal sa medzinárodným až v roku 1954. Dnes pozostáva z približne tridsiatich lekárskych špecialistov, väčšinou sú to významní profesori. Ich úlohou je preveriť dokumentáciu skompletizovanú Úradom. Je to teda akási dodatočná poistka, bez ktorej žiaden prípad nemôže byť vyhlásený za lekársky nevysvetlený. Treba tiež povedať, že žiaden biskup nikdy nevyhlási zázrak bez toho, aby prípad nebol najprv prešetrený Úradom a potom preverený Výborom.

Vás zaujímajú v podstate tri otázky: či bola osoba skutočne chorá, či je teraz definitívne vyliečená a či je vyliečenie lekársky vysvetliteľné. Je tu však ešte štvrtá otázka, a to, či vyliečenie nastalo v spojitosti v Lurdami. Pretože vo svete sú známe mimoriadne vyliečenia, ktoré však nemajú nič spoločné s Lurdami. Súhlasíte?

Tak v tomto spolieham na slovo tej osoby. Ak príde a povie nám, že počas jej choroby kňaz, jej teta, jej mama alebo niekto iný sa modlil k lurdskej Panne Márii, je to pre mňa postačujúce, aby som začal svoju prácu lekára. Ja nie som odborník na náboženské záležitosti, ja len koordinujem prácu lekárov a ošetrovateľov v lekárskych záležitostiach.

Ktoré choroby sú štatisticky najviac vyliečené v Lurdoch?

Predovšetkým tuberkulóza, ktorá bola tak veľmi rozšírená v prvej polovici dvadsiateho storočia. A potom všetky známe infekcie vrátane tých zriedkavých boli predmetom nevysvetlených uzdravení, okrem genetických chorôb.

K dnešnému dňu máme okolo 7200 lekársky nevysvetlených prípadov. Zároveň máme iba 69 zázrakov. Prečo tak málo? Otázka je pastorálna, nie lekárska. Cirkev je veľmi opatrná. Zdieľať

Boli tam aj nejaké psychiatrické uzdravenia?

Nie, aj keď venujeme veľkú pozornosť psychiatrickému utrpeniu, ktoré sa stáva veľmi ťaživým v našich rodinách. Problém s psychiatrickými chorobami ešte aj dnes je ich diagnostika. Lebo tá je veľmi založená na posudku lekára na klinike. Pri všetkých nevysvetlených uzdraveniach boli vyšetrenia urobené tak trochu po celom svete, biopsie nám potom boli zaslané..., lenže toto je pri psychiatrických chorobách veľmi zložité. Môžem však povedať, že sme už mali dva prípady uzdravenia, ktoré nám pripadali veľmi seriózne a dobre podložené, ale k dnešku nie je žiaden psychiatrický prípad, ktorý by bol uznaný ako nevysvetlený.

Pri jednom z posledných prípadov uplynulo 40 rokov medzi konštatovaním lekárskej nevysvetliteľnosti a vyhlásením zázraku biskupom. Prečo tak dlho?

Dôvody sú rôznorodé. Ak narážate na prípad Anny Santaniello uzdravenej zo srdcovej chyby, tam išlo o akýsi nedostatok pozornosti alebo motivácie. Pacientka spolupracovala počas lekárskeho skúmania a prípad bol vyhlásený za lekársky nevysvetliteľný v roku 1964. Jej miestny biskup v Salerme sa však prípadu veľmi nevenoval. Potom prišlo k viacnásobnej výmene biskupov a v roku 2000 sa neter pacientky stretla s novým biskupom, ktorému povedala o prípade svojej tety. Biskup si preštudoval dokumentáciu a vyhlásil prípad za zázrak v roku 2005.

Bol potom aj prípad rehoľnej sestry, ktorá bol vyliečená v šesťdesiatych rokoch. Po návrate do Talianska jej však jej kongregácia nedala súhlas na spoluprácu s Úradom. Až po zmene tohto rozhodnutia v roku 2000 začala sestra spolupracovať a prešla požadovanými lekárskymi vyšetreniami v rokoch 2004 až 2009. Takže rozhodnutie prišlo až potom, a to len z dôvodu akejsi neochoty alebo váhania spolupracovať s lekármi. Stále platí, že zázrak vyžaduje, aby uzdravená osoba ešte žila. To preto, že zázrak sa vníma ako znamenie. A aby to mohlo byť znamením, osoba musí byť nažive.

Pútnici v Lurdoch. Foto: flickr.com (Loïc)

Koľko je takých prípadov, čo boli uznané ako lekársky nevysvetliteľné a neboli vyhlásené cirkvou za zázrak?

K dnešnému dňu máme okolo 7200 lekársky nevysvetlených prípadov. Zároveň máme iba 69 zázrakov.

To je menej ako jedno percento z nevysvetlených prípadov. Nie je to trochu málo?

To je pastorálna otázka, nie otázka percent. Myslím si, že nemôžeme merať štatistiky v Lurdoch týmto spôsobom. To je môj názor. Bola tu dáma, ktorá hovorila o svojom nevysvetlenom uzdravení pred tridsiatimi rokmi a ktorá sa cíti znechutená, že biskup v Nice jej doteraz neodpovedal. Prečo? To ja neviem, cirkev je v tomto veľmi opatrná.

Zo všetkých 69 zázrakov len päť ich bolo vyhlásených v posledných 50 rokoch. Ako keby s pokrokom medicíny sme boli schopní vysvetliť viac prípadov. Aj vy to takto vidíte?

Nie. Skúste pochopiť ten proces, otázka je pastorálna, nie lekárska. O zázraku rozhoduje biskup. Ak si pozriete dátumy uznania prvých zázrakov, je ich veľmi veľa okolo roku 1908. Prečo? Vtedy boli práve veľké oslavy 50. výročia lurdských udalostí, keď biskupi Francúzska chceli vzdať česť Panne Márii. A tak zobrali prípady, ktoré boli dovtedy už preštudované, a vyhlásili ich za zázraky. To znamená, že dôvod, pre ktorý biskup vyhlási nejaké uzdravenie za zázračné, nie je štatistický ani vedecký. Samozrejme, dnes je omnoho ťažšie lekársky obhájiť nejaký prípad ako nevysvetliteľný, ale pokiaľ ide o zázraky, hlavná príčina je pastorálna.

Neskúšali ste sa pozrieť na niektoré staršie prípady a znovu ich prešetriť s použitím súčasných vedomostí?

Ja nie a takisto nie, pokiaľ ide o lekársky nevysvetlené prípady. Asi pred 40 rokmi však bola spracovaná jedna doktorandská téza na univerzite v Toulouse, ktorá prešetrovala niektoré zázračné uzdravenia. Skonštatovala, že všetky obstáli pred kritériami súčasnej medicíny.

Je tu nárast Američanov, Brazília je novým fenoménom. A tiež Ďaleký východ ako Singapur, Filipíny… Pred desiatimi rokmi sme ich tu nevideli. Lurdy sa menia a prinášajú nám stále nové výzvy. Zdieľať

Počet návštevníkov Lúrd údajne klesá od 2005 a podľa niektorých je to spôsobené poklesom počtu zázrakov. Čo si o tom myslíte?

Nie je to celkom presné. V rokoch 2005 až 2009, keď bolo 150. výročie, počet návštevníkov stúpal až na číslo 9 miliónov. Pokles sa začal až potom a podľa môjho názoru je spojený s faktom, že väčšina krajín, ktoré cestujú do Lúrd, je európska, či už starej alebo novej Európy, ktorú postihla kríza. Ísť na púť do Lúrd niečo stojí a myslím si, že to je ten dôvod.

Je zaujímavé, že všetky zázračné uzdravenia boli zo západných krajín s katolíckou tradíciou. Je dosť pochopiteľné, že nebolo ani jedno z protestantských krajín, ale nebol ani zázrak z východnej Európy, kde je mariánsky kult predsa len dosť silný. Ako je to možné?

V prvom rade zase sa pýtate na niečo, čo závisí od diecéz, a nie odo mňa. Ale odpoviem vám: ak si vezmete zázračné uzdravenia, 55 ich bolo z Francúzska a 8 z Talianska. Lenže Taliani chodia do Lúrd už sto rokov. Takže to nič neznamená. Myslím si, že to súvisí s pútnickou návštevnosťou Lúrd a s poznaním Lurdskej Panny Márie v jednotlivých krajinách.

Skúmali ste už nejaký prípad zo Slovenska?

Nie, nebolo žiadne hlásenie uzdravenia. Vždy to závisí od aktu slobodnej vôle. Niekto musí prísť k lekárovi a podať mu svoj príbeh.

Ktorý prípad vás najviac ohromil?

Na túto otázku nikdy neodpovedám, lebo je to zložité. Som rozrušený vždy, keď mi niekto príde niečo povedať vrátane prípadov takpovediac psychiatrických, teda ak niekto bol deprimovaný, alebo povedzme ľudia, ktorí znova našli radosť, pričom sú v terminálnej fáze. Takže je ťažké odpovedať. Sú to všetko krásne príbehy, nemám inú odpoveď.

Aký je váš pohľad na budúcnosť Lúrd?

Lurdy ostávajú miestom milostí. Myslím si, že tam bude menej Európanov zo Západu a sme teraz otvorení Východu. Je tu nárast Američanov, Brazília je novým fenoménom. A tiež Ďaleký východ ako Singapur, Filipíny… Pred desiatimi rokmi sme ich tu nevideli. Lurdy sa menia a prinášajú nám stále nové výzvy. Pre nás je veľmi dôležitá prítomnosť chorých a výzvami sú choroby ako demencia, Alzheimer, rakovina, ale aj paliatívna liečba.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo