Slovo kňaza Čo dokáže Tarzan jednou rukou?

Meno Annamária Horváthová nám asi nič nepovie. Keď si pripomenieme fotografiu z Moldavy nad Bodvou v júni 2018, tam spomínaná Annamária, ako víťazka behu má miesto športových topánok na nohách baleríny.

Jej športový výstroj je biedny. To, čoho mala prebytok, bola túžba vyhrať. Všetko ostatné zostalo „technickou záležitosťou“. A tak to funguje. Opačne už menej. Keby si niekto z nás obliekol originálny dres a obul kopačky Messiho, nenahradí plnohodnotne na zápase Ligy majstrov túto hviezdu.

Keď pri ľudskej činnosti pozorujeme, aké je dobré, keď je niekto nadšený pre štúdium, umenie, svoju prácu či šport, dostávame sa blízko činnosti Ducha. Horlivosť je opakom vlažnosti, ktorá je nazvaná podľa Špidlíka aj tieňom smrti. Vlažný človek sa podobá neobrobenej vinici alebo domu bez dverí. Akoby všetko robil bez jednej ruky.

A ako vieme, zaviazanie šnúrok na topánkach, šplhanie sa po strome, šoférovanie auta v dopravnej špičke po meste ani varenie slávnostného obeda sa jednou rukou robiť nedá. Aj Boh Otec, slovami Ireneja z Lyonu, má dve ruky (ako píše vo svojom diele Adversus haereses) – Ježiša a Ducha Svätého. Preto stvoril veľa pekného, čo vieme obdivovať práve v tomto ročnom období.

Preto Duch Svätý nie je iba skrášlením človeka, ako keď posypeme na obed buchty kakaom. Tie sú dobré aj bez neho. Duch Svätý nie je iba vytetovaným ornamentom na ruke. Je to nevyhnutnosť k dospelosti v Duchu, lebo človek bez jednej ruky, hoci to môžeme zakrývať ako chceme, zostane hendikepovaný. Hra na klavíri jednou rukou veľmi nenadchne. A taký by bol kresťan bez Ducha a jeho prejavov.

Ježiš dnes v evanjeliu vystupuje ako Pán nad životom a smrťou, nad zákonmi matérie a ducha. A apoštol Pavol k tomu povie, že len v Duchu Svätom môžeme povedať, že Ježiš je Pán. Preto sa v Ježišovi po zmŕtvychvstaní prejavuje činnosť Ducha – v odpustení, v pokoji a misijnom vyslaní. Toto je večný kolobeh lásky, keď Otec vyzdvihuje Syna, ten sa spolieha na Ducha a ani on nehrá na seba, ale má radosť, keď nás posunie bližšie k Otcovi a Synovi.

Keby sme ostali len pri Ježišovi a zabudli na Ducha, budeme deťmi zo základnej školy, ktoré majú nový vzor v učiteľke, ktorá vstúpila v septembri do ich života. A po každej hodine budú všetky nadšené z toho, aká je múdra, pekná a šikovná. Ten úžas nad Ježišom je krásny, ale nemali by sme zostať pri tom. Jeho slovo „budete konať ešte väčšie veci ako ja“ nás nabáda prejsť od obdivu k nasledovaniu, a teda aj k osobným Turícam.

Na Ducha Svätého sa oplatí čakať. A vzývať ho. On sa nepchá tam, kde nie je vítaný, na rozdiel od ducha sveta, ktorý sa dodnes nenaučil zaklopať, keď niekam vstupuje. Všimnime si paralelu so stavaním babylonskej veže. Tam si ľudia chceli vytvoriť pamiatku na svoje meno, na svoje dielo. Na Turíce sa koná opak – ľudia obdivujú Božie skutky, pritom im netreba spoločný jazyk, lebo takto vytvárajú harmóniu v rôznosti.

Výstižne to objasňuje Cyril Jeruzalemský v jednej zo svojich známych katechéz:

„Z akej príčiny milosť Ducha je nazvaná vodou? Isto preto, lebo všetko potrebuje vodu. Voda dáva vznik rastlinám a zvieratám. Dažďová voda padá z neba. Vždy tým istým spôsobom a v tom istom tvare, ale spôsobuje rôzne efekty. Inak bude pôsobiť v palme, inak vo viniči a inak aj v iných veciach, hoci stále tej istej prirodzenosti, lebo nemôže byť iná od seba samej. Prispôsobuje sa však tvorom, ktoré ju prijímajú, a voda sa stáva pre každého z nich darom prozreteľnosti, ktorý potrebujú. Takým istým spôsobom aj Duch Svätý, hoci je jediný a nerozdielny, rozdáva milosť každému tak, ako chce.“

Od 24. do 27. mája sa konalo plenárne zasadnutie Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku na tému synodalita v Cirkvi Latinskej Ameriky vo svetle magistéria pápeža Františka. Preto sa účastníkom prihovoril aj samotný rímsky biskup. Nástupca sv. Petra sa o Duchu Svätom v zhode s cirkevným otcom Cyrilom vyjadril takto:

„Duch Svätý je dar, nepôsobí tak, že berie, ale dáva, hýbe, inovuje. Duch Svätý nie je silou minulosti, ale Turíce sa stále dejú v našej dobe: Ten ,Veľký Neznámy‘, ktorý nemá podobu, je vždy súčasný a nikdy nás neprestane sprevádzať a utešovať! On vytvára rozmanitosť chariziem. Vytvára určitý počiatočný neporiadok – spomeňte si na turíčne ráno, na ten virvar, ktorý vznikol a ktorý tých, čo to videli, nútil povedať: ,Sú opití.‘

On vytvára počiatočný neporiadok, aby potom vytvoril harmóniu všetkých rozdielov. Ipse harmonia est, povedal sv. Bazil. ,On sám je harmónia.‘ Najprv však vytvára disharmóniu, so všetkými rozličnými charizmami.“

Tam, kde sa kresťania zjednocujú, tam je prítomný Duch Svätý. Zaujímavou je komunita z talianskeho mestečka Bose, kde nájdeme aj ľudí z evanjelickej a pravoslávnej tradície. Nechajme preto prehovoriť ich. Takto sa v Bose spoločne modlia za zoslanie Ducha Svätého:

Daruj nám, Pane, tvojho Ducha útechy:
jeho prítomnosť nám zjavuje pravdivosť stvorených vecí,
toho, čo je ilúziou, a toho, čo ostáva naveky.

Duch nech nás vovedie do umenia kontemplácie,
nech urobí našu myseľ pozornou voči tvojmu Slovu,
nech nás naučí tvojej tichej prítomnosti.

Nech k nám prídu jeho duchovné dary,
nech sú pre nás živým spoločenstvom s tebou, Otče,
skutočným získaním myšlienok Pána Ježiša.

On nech nás vedie k tajomnému srdcu vecí,
nech nás oslobodí od zákona inštinktov a impulzov,
nech nám odpovie na všetky otázky lásky.

Vyspievaj v nás novú a večnú pieseň,
pieseň, čo sa rodí v jednoduchých a čistých srdciach,
pieseň toho, kto našiel podobnosť s Bohom.