Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Hnutia a spoločenstvá Svet kresťanstva
29. júl 2022

Uhol pohľadu Jula Slováka

Učme sa od svojich detí

Počas deviatich rokov svojho rodičovstva som si uvedomil pár vecí, ktoré sa od svojich detí potrebujeme naučiť.

Učme sa od svojich detí

Foto: Facebook Godzone

Môj najstarší syn mal pred pár mesiacmi prvé sväté prijímanie. Keď sme sa vo farnosti pripravovali na prijatie tejto sviatosti, často prišli z jeho strany rôzne otázky. Otázky objavovania a spoznávania a otázky typu prečo a ako.

Rodičia, určite to poznáte. Keď máme svojim deťom vysvetľovať teologické pravdy alebo s nimi hodinu cestou v aute diskutovať o Bohu v troch osobách, často sa zapotíme. Je krásne, ako deti hľadajú a snažia sa to pochopiť. Presne toto som zažil so svojím synom, keď sme spolu hovorili o Bohu a o tom, aký je a kto je pre nás.

Keď prišiel deň prvej svätej spovede, náš kňaz vo farnosti nás poprosil, aby sme svoje dieťa čakali, keď sa vyspovedá, a objali ho, aby sme mu tak sprostredkovali lásku Boha Otca a tú radosť z odpustenia hriechov. Bol to veľmi silný moment.

Keď ja, nedokonalý otec, prežívam túto chvíľu takto intenzívne a uvedomujem si, že chcem svojho syna prijať v náručí, aj keď urobí akúkoľvek chybu a akýkoľvek hriech (aj keď to uprostred života často neviem s takou láskou odovzdávať a stále sa to učím), o čo viac náš Boh Otec očakáva svoje deti s otvorenou náručou.

Premýšľal som preto nad týmto detským svetom a počas deviatich rokov svojho rodičovstva som si uvedomil pár vecí, ktoré sa od svojich detí potrebujeme trochu naučiť. Dalo by sa o tom napísať knihu, no teraz vytiahnem aspoň niekoľko z týchto životných lekcií. Nie som detský psychológ ani iný odborník, a tak, prosím, čítajte tieto riadky ako delenie sa o skúsenosti otca. 

Deti chcú víťaziť a byť niekým významným

Keď pozerám na deti v ich nevinnosti a úprimnosti, vidím, že ich správanie je často oveľa odvážnejšie a ich sny sú oveľa väčšie ako naše dospelácke. Zvlášť ak sme poznačení tlakom doby, zraneniami a bolesťami života. No niekde v nás je proste uložená nebeská DNA, ktorú do nás vložil Stvoriteľ, sme na jeho obraz, a teda sme tu, aby sme preberali autoritu, zodpovednosť a tvorili nové veci. Také ako nikto pred nami. Deti toto vedia.

Deti akoby vo svojej nevinnosti a čistote úmyslov chápali, že sme sa narodili pre víťazstvo. Zdieľať

Niekto raz povedal, a ja som si to na našich rôznych podujatiach tiež všimol, že deti utekajú smerom k pódiu, chcú sa dostať k mikrofónu, bicím. Nejako ich to tam láka. Áno, je to detská hra, ale niečo si na tom môžeme všimnúť. V našom svete dospelých často utekáme preč od „pódia“. Nechceme prebrať zodpovednosť, autoritu či máme pocit menejcennosti a bezvýznamnosti.

No to, čo do nás Stvoriteľ zakotvil, je veľkosť a podobnosť jemu. Chce z nás mať pokorných, ale významných ľudí pre kráľovstvo a jeho vplyv v tomto svete. Deti akoby vo svojej nevinnosti a čistote úmyslov chápali, že sme sa narodili pre víťazstvo.

Deti chcú žiť spoločenstvo

Moje deti majú veľmi rady, keď k nám prídu kamaráti, spolužiaci alebo susedia a hrajú sa spolu. Znovu vidíme určitú črtu toho, ako sme stvorení. Boží obraz v nás je obrazom trojice osôb v jednej podstate. On sám je spoločenstvom osôb a my toto máme v sebe tiež. Je pre nás prirodzené vytvárať skupiny, spoločenstvá a viesť vzájomný dialóg.

Žiaľ, niekedy tento jav nevyužívame na budovanie spoločenstva a Božieho kráľovstva, ale vytvárame skupinky kvôli spoločnému nepriateľovi, miesta ohovárania či osočovania alebo sú naše spoločenské skupiny poznačené konkurenciou a závisťou. No faktom zostáva, že sme stvorení pre spoločenstvo a potrebujeme sa to učiť správne využiť. Deti to vedia a majú radosť, keď sa môžu hrať s inými deťmi.

Inzercia

Túžia po vzťahoch

S predchádzajúcim bodom súvisí, že aj deti bolí, keď ich niekto odmietne a zradí. Ako často sa môj syn vracia domov zo škôlky smutný, lebo mu niekto povie: „už nebudem tvoj kamarát“ alebo „nebudem sa s tebou hrať“. A áno, aj toto je život a musíme učiť svoje deti aj samých seba, ako zvládať takéto odmietnutia. To, čo nám to však zjavuje, je, že máme v sebe zakotvené vzťahy a túžbu po nich.

Chceme mať kamarátov, chceme mať dobré vzťahy a túžime po úprimnosti a blízkosti sŕdc. Aj keď si to niekedy nepriznáme, je to v nás. Každé odmietnutie nás bolí, lebo je v nás láska k ľuďom a niekde hlboko v nás je uložená aj pravda o tom, že sme jedným telom.

Sú zvedavé a chcú objavovať

Raz som počul príbeh o oslobodení zvieraťa z pytliackej pasce. Išlo o takú tú pascu na zemi, ktorá cvakne, keď do nej stúpite. Nato, aby sa dala odistiť, je potrebné ju najskôr ešte trochu stlačiť a odistiť poistku. Ak sa zviera chytí do takejto pasce a nájde ho poľovník, ktorý mu chce pomôcť, musí pascu trochu stlačiť a to vyzerá, akoby mu chcel ešte viac ublížiť. Svet tohto zvieraťa a to, čo dokáže vnímať, sú totiž omnoho menšie ako inteligencia a svet človeka, ktorý mu chce pomôcť.

Takisto svet detí je svojím spôsobom omnoho menší ako svet dospelých. Je veľa aspektov, ktoré si deti proste nemusia a nevedia uvedomiť. No Boh nás pozýva k tomu, aby sme boli ako deti a tak mohli vojsť do Božieho kráľovstva. Pritom rovnaký princíp platí aj tu. Boží svet – jeho kráľovstvo – je o mnoho väčší, ako dokážeme uchopiť.

Keď vyrastieme, akoby sme zabudli na pud sebazáchovy a neletíme do náručia Boha Otca, keď máme strach, bolesť či urobíme chybu. Zdieľať

A rovnako ako deti sa neustále pýtajú a objavujú a skúmajú ten svet dospelých, opakujú po svojich rodičoch, naberajú návyky a spoznávajú nové dimenzie života, aj my máme v sebe túžbu objavovať a spoznávať a snívať o tom Božom svete a živote v kráľovstve.

Je to v nás a je dôležité, aby to starosti života a doby neuhasili, ale aby sme boli ochotní neustále objavovať a hľadať Boha a to, aký je. Čím viac ho spoznáme, tým viac zistíme, ako málo o ňom vieme, ale o to viac nás to bude viesť k tomu, aby sme vzťah s Bohom ďalej rozvíjali a ďalej ho objavovali a spoznávali.

Deti bežia do náručia svojich rodičov vždy, keď sa niečo stane

V neposlednom rade musím spomenúť aj tento aspekt. Pri každom páde, ale aj keď sa dieťa zľakne alebo hanbí, hľadá mamu a otca, aby sa mohlo niekde ukryť a hľadať oporu a podporu. Každý z nás to potrebuje – uistenie, potvrdenie, podporu, bezpečie a prijatie.

A keď sa pozrieme na deti, vidíme, že to veľmi prirodzene nachádzajú u svojich rodičov, keď bežia do ich náručia. No keď vyrastieme, akoby sme zabudli na tento pud sebazáchovy a neletíme do náručia Boha Otca, keď máme strach, bolesť či urobíme chybu. Učme sa to a buďme ako deti.

Všetkým nám prajem, aby sme žili realitu Božieho kráľovstva už tu na zemi, lebo jeho kráľovstvo je medzi nami. Aby sme objavili, že sme Božie deti a on ako všemohúci Otec nás neustále čaká, a aby sme sa nebáli žiť tak, ako sme boli stvorení – aby sme sa nebáli byť významní, odvážni, objavujúci, úprimní, budujúci vzťahy a spoločenstvá a tí, ktorí utekajú k Otcovi načerpať vždy novej sily a uistenia.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.