Opus Dei Prelatúra chce vyšetriť údajné pracovné vykorisťovanie žien

Prelatúra chce vyšetriť údajné pracovné vykorisťovanie žien
Sťažujúce sa ženy. Foto – TASR/AP
Opus Dei v Argentíne v reakcii na vlaňajšie medializované správy o vykorisťovaní žien zriadilo komisiu, ktorá má vec vyšetriť.
5 minút čítania 5 min
Vypočuť článok
Opus Dei / Prelatúra chce vyšetriť údajné pracovné vykorisťovanie žien
0:00
0:00
0:00 0:00
Pavol Hudák
Pavol Hudák
Vyštudoval žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku, absolvoval študijný pobyt na Univerzite kardinála Stefana Wyszyńského vo Varšave a stáž v Katolíckom týždenníku v Prahe. V minulosti pracoval ako bratislavský redaktor Rádia Lumen. Venuje sa témam zo života cirkvi, ktoré spracúva aj vo forme podcastov.
Ďalšie autorove články:

Pár poznámok ku Dňu odprosenia Cirkvi urobili silné gesto, no po slovách by mali nasledovať skutky

Deň odprosenia Cirkvi sa ospravedlňovali za arizáciu, fyzické a duchovné zneužívanie či kolaboráciu s nacizmom a komunizmom (+ foto)

Rozlúčka s kardinálom Dukom Nebál sa hovoriť s ľuďmi, ktorými iní pohŕdali, povedal arcibiskup Graubner, počas pohrebu prvykrát zaznel nový organ

Začiatkom augusta BBC zverejnila text, v ktorom pripomína, že 43 žien z Argentíny, Paraguaja a Bolívie podalo v septembri 2021 sťažnosť proti prelatúre Opus Dei vo Vatikáne. Ženy požadujú finančnú kompenzáciu a verejné uznanie zo strany cirkvi. O kauze sme už písali tu.

Podľa BBC ženy, ktoré pochádzali zo sociálne slabších rodín, boli posielané do centier Opus Dei, keď mali 12 až 16 rokov. Prelatúra ich prijala v Buenos Aires s prísľubom vzdelania.

Sťažujúce sa ženy však tvrdia, že dostali školenie o domácich prácach a potom museli zadarmo pracovať pre vysokopostavených členov a kňazov Opus Dei. Ženy boli pomocné numerárky – teda zodpovedné za domáce práce v centrách a inštitúciách prelatúry.

Vymývali nám mozgy, tvrdí jedna z obetí

BBC cituje jednu zo sťažovateliek Aliciu Toranciovú, ktorá bola v Opus Dei 13 rokov a okrem iného povedala, že prelatúra jej „vymývala mozog“. „Nepovedali nám, že pracujeme. Povedali nám, že sa posväcujeme, že Boh od nás žiada, aby sme slúžili, a že týmto spôsobom pomáhame pretvárať svet,“ povedala Toranciová.

„Staršie ženy majú z dôvodu toľkej práce veľa zdravotných problémov a nemôžu ani odísť do dôchodku,“ dodala.

Tvrdí, že po vstupe do Opus Dei jej prelatúra prerušila vzťahy s rodinou. K rodičom mohla cestovať len raz za rok na dva až tri dni a predtým si musela podať špeciálnu žiadosť. Niekedy jej cestovanie domov povolili, inokedy nie. Keď šla domov, vždy ju muselo sprevádzať ďalšie dievča.

„Museli ste si pýtať povolenie na tie najhlúpejšie veci a nemali ste žiadne peniaze, aby ste sa uživili,“ hovorí jedna zo 43 sťažovateliek. Listy, ktoré dostávala, podľa jej slov najprv otvoril a prečítal duchovný sprievodca.

Žena tvrdí, že v sťažnosti podanej do Vatikánu uviedla aj to, že „akékoľvek pochybnosti o povolaní prelatúra riešila ako psychický alebo psychiatrický problém s následným podávaním psychotropných liekov na neutralizáciu vôle“. Po tom, ako sa spomínaná žena rozhodla odísť z Opus Dei, cítila, že je zbytočná a že sklamala Boha. To jej údajne aj hovorili.

Opus Dei zriaďuje komisiu

Na tieto obvinenia reaguje aj prelatúra. Riaditeľka komunikácie Opus Dei v Argentíne Josefina Maradiagová pre ACI Prensa uviedla, že v reakcii na sťažnosť 43 žien zriadili komisiu, ktorá vec vyšetrí. Ženy chcú vypočuť a celú záležitosť preskúmať v kontexte, v akom sa odohrali.

Podľa Maradiagovej správa BBC zhromažďuje viaceré svedectvá, ktoré boli zverejnené pred viac ako rokom argentínskymi novinami La Nación a agentúrou AP.

Pri oboch článkoch už Opus Dei deklarovalo svoju ochotu prijať tých, ktorí boli v kontakte s Opus Dei alebo boli jeho súčasťou a ktorým sa „nedokázali venovať s veľkorysosťou a náklonnosťou, ktorú potrebovali“, sprevádzať ich a ospravedlniť sa im.

Opus Dei už skôr uviedlo, že vikár pre Argentínu, Bolíviu, Paraguaj a Uruguaj otec Juan Llavallol sa už stretol s osobou, ktorá sa prezentuje ako hovorca poškodených žien, právnikom Sebastiánom Salom. A to ešte v novembri minulého roka.

Cieľom vikára bolo načúvať a otvoriť cestu na dialóg. Prelatúra vo vyhlásení zverejnenom na svojom webe tvrdí, že voči nej nie sú vznesené žiadne zákonné požiadavky ani žiadne oznámenia cirkevným autoritám a nie sú ani žiadne plodné kanály na dialóg. V tejto situácii chce preto Opus Dei prevziať iniciatívu a samo zhromaždiť informácie o skutočnostiach a správaní, ktoré viedli k týmto verejným obvineniam, a následne prijať opatrenia.

Dotknuté ženy však namietajú, že sa majú podrodbiť vypočúvaniu organizácie, ktorá ich podľa nich zneužívala. „Ako môžete očakávať, že niekto nahlási zneužívanie a vykorisťovanie tým, ktorí zneužívali a vykorisťovali?“ pýta sa Toranciová.

Opus Dei však chce do vyšetrovania zapojiť spolupracovníkov z iných regiónov, ktorí neboli v kontakte s dotknutými ľuďmi.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Argentína Opus Dei
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Krátke správy

17. november 2025

O 18.00 h sa v Katedrále sv. Martina v Bratislave uskutoční omša za obete neslobody a pokoj v spoločnosti. Hlavným celebrantom bude bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko. O 19.00 h bude na Rudnayovom námestí (pod katedrálou) nasledovať občianske zhromaždenie za slobodu a spravodlivú demokraciu. Vystúpia Beáta Katrebová Blehová, historička z ÚPN, Branislav Borovský, podpredseda Konfederácie politických väzňov Slovenska, Ján Szőllős, podpredseda Ekumenickej rady cirkví v SR, Vladimír Palko, publicista a bývalý politik, a ďalšie osobnosti.

O 18.00 h sa v Katedrále sv. Martina v Bratislave uskutoční omša za obete neslobody a pokoj v spoločnosti
16. november 2025

„Ja som sa dokonca s vyšetrovateľom pri nejakej príležitosti stretol. No hnev by nebol cestou. Sme veriaci ľudia a tieto veci chápeme úplne ináč. Neočakávam, že sa tu bude niekto biť v prsia, čo zlé urobil, ale že reálne povie, mrzí ma to, musel som vtedy tak konať, bol som v takej pozícii. Ale nič také neprišlo,“ vraví bývalý politický väzeň Branislav Borovský, ktorý bol odsúdený s dvoma kamarátmi za pašovanie náboženskej literatúry.

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť