Napätie u anglikánov Celosvetové stretnutie poznačili spory, štvrtina biskupov odmietla pricestovať

Zišli sa z rôznych strán, aby kráčali spoločne, no rozchádzajú sa ešte viac rozdelení.

Aj takto sa dá zhrnúť výsledok Lambethskej konferencie, na ktorej sa každých desať rokov schádzajú anglikánski biskupi z celého sveta. Hlavná téma dvojtýždňového stretnutia (26. júl – 8. august) znela Božia cirkev pre Boží svet: spoločne kráčať, počúvať a svedčiť.

Tohtoročné stretnutie bolo výnimočné hneď z viacerých dôvodov.

Po prvé, Lambethskej konferencii premiérovo predsedal Justin Welby, ktorý stojí na čele Anglikánskeho spoločenstva (Anglican Communion) od roku 2013, keď ho kráľovná Alžbeta II. vymenovala za arcibiskupa Canterbury.

Po druhé, konanie Lambethskej konferencie, ktorá sa naposledy zišla v roku 2008, bolo pôvodne odložené – a to hneď dvakrát. V roku 2018 pre vnútorné spory vo veci uznávania homosexuálnych zväzkov a v roku 2020 pre pandémiu.

Po tretie, rovnako ako pred 14 rokmi sa na konferencii odmietla zúčastniť približne štvrtina biskupov. Namiesto pozvanej tisícky pricestovalo len približne 650 účastníkov. Kým v roku 2008 bol dôvodom neúčasti konzervatívnych biskupov z prevažne afrických krajín nesúhlas so svätením žien za biskupov, tentoraz išlo o prejav nesúhlasu s pretláčaním homosexuálnych zväzkov.

Napriek štvorročnému odkladu sporná téma nevychladla. Práve naopak.

Zmeny na poslednú chvíľu

Atmosféra začala hustnúť len niekoľko dní pred príchodom stoviek biskupov do katedrály v Canterbury, odkiaľ sa neskôr presunuli do Lambethského paláca v Londýne, ktorý je oficiálnym sídlom canterburského arcibiskupa.

Časť konzervatívnych biskupov združených v Globálnom južnom spoločenstve anglikánskych cirkví (GSFA) začiatkom júla oznámila, že sa na Lambethskej konferencie nezúčastní. Dôvodom údajne bola účasť biskupov, ktorí žijú v homosexuálnych zväzkoch.

S touto situáciou sa však vzhľadom na skúsenosti z roku 2008 počítalo.

To, s čím sa nepočítalo, boli ústupky arcibiskupa Welbyho progresívnym biskupom, ku ktorým došlo na poslednú chvíľu. O čo išlo?

V návrhu Lambethských výziev (Lambeth Calls), čo je hlavný konferenčný dokument, sa nachádzalo opätovné potvrdenie Lambethskej rezolúcie 1.10 z roku 1998, ktoré hovorí o manželstve ako o zväzku muža a ženy. S dodatkom, že anglikáni sa majú angažovať aj v práci s LGBTI komunitou. 

Po tlaku progresívnych biskupov bol návrh Lambethských výziev napokon zmenený. Stalo sa tak len deň pred začiatkom konferencie.

Po novom sa v texte píše, že v Anglikánskom spoločenstve sa nachádzajú provincie, ktoré považujú za manželstvo len zväzok medzi mužom a ženou, ale aj také, ktoré uznávajú a požehnávajú aj homosexuálne manželstvá. 

Anglikánski biskupi zhromaždení v canterburskej katedrále. Foto: TASR/AP

Nespokojnosť oboch strán

Výsledkom ústupkov však napokon bolo len to, že nespokojné ostali obe strany. A každá z nich si rozbehla vlastnú petíciu.

„Chceme potvrdiť svätosť lásky LGBT+ ľudí všade, kde sa nachádza v oddaných vzťahoch,“ píše sa vo vyhlásení, ktoré dosiaľ podpísalo 175 biskupov z USA, Kanady, Austrálie, zo Škótska a z Walesu. Práve v týchto krajinách sa nachádzajú anglikánske provincie, v ktorých už niekoľko rokov požehnávajú homosexuálne manželstvá. Ide napríklad o Episkopálnu cirkev v USA, Anglikánsku cirkev v Brazílii či Škótsku episkopálnu cirkev.

Naopak, „matkocirkev“ Church of England homosexuálne manželstvá stále neuznáva. Aj preto sú medzi signatármi progresívneho vyhlásenia podpísaní len dvaja anglickí biskupi.

Vlastné stanovisko na podporu Lambethskej rezolúcie 1.10 vydali aj konzervatívni biskupi. „Žijeme v čase veľkého duchovného zmätku a morálnych zmien. Cirkev Ježiša Krista si nemôže dovoliť stratiť svoje zakotvenie vo Svätom písme a nechať sa unášať svetom,“ vyhlásil juhosudánsky arcibiskup Justin Badi, ktorý je predsedom GSFA.

Podľa portálu Christian Today zahŕňa toto konzervatívne združenie 25 zo 41 anglikánskych provincií, v ktorých žije spolu až 75 % všetkých anglikánov.

Arcibiskup Welby sa v záverečnom príhovore pokúsil o nastolenie zmiernej atmosféry. Zdôraznil, že v mnohých témach existuje medzi biskupmi jednota, pričom je dôležité, že aj tam, kde nepanuje zhoda, necítiť nenávisť.

„Iný pohľad je pre nás často výzvou, mení naše myslenie, čo môže byť prorocké,“ dodal canterburský arcibiskup s tým, že v Anglikánskom spoločenstve sa môžu cítiť ako doma jedni aj druhí.