Prenasledovanie cirkvi v Nikarague Prečo prezident, ktorý mal vo vláde kňazov, bojuje proti cirkvi?

Vyhostili apoštolského nuncia aj misionárky lásky Matky Terézie, uväznili biskupa a ďalších kňazov, zatvorili katolícke médiá, zakázali procesiu a prezident označil biskupov za diablov v sutane.

V Nikarague sa v ostatných mesiacoch stupňujú represie proti Katolíckej cirkvi. Pritom súčasný prezident mal pred 35 rokmi vo vláde troch kňazov a pred 15 rokmi navrhoval nikaragujského kardinála na Nobelovu cenu mieru.

Dôvodom je kritika prezidenta zo strany cirkvi.

Začiatkom augusta Nikaragua zrušila sedem katolíckych rozhlasových staníc a katolícku televíziu a biskup Matagalpy Roland Álvarez bol uvrhnutý do domáceho väzenia a obvinený z podnecovania násilia a z „páchania činov nenávisti voči obyvateľstvu“.

Čo sa to v tejto stredoamerickej krajine deje?

Ortega spolupracoval s cirkvou, keď mu to vyhovovalo

Ako vysvetľuje americká katolícka agentúra CNA a píše aj agentúra AP, za všetkými represiami stojí 76-ročný prezident Daniel Ortega, ktorý sa snaží umlčať kritikov, medzi ktorými vyčnieva Katolícka cirkev.

Potom ako bol v Nikarague v roku 1979 zvrhnutý diktátor Anastasio Somoza Debayle, moc prevzala päťčlenná junta, ktorej súčasťou bol aj Daniel Ortega. Ten v roku 1984 vyhral slobodné voľby a junta mu odovzdala moc.

Po zvrhnutí diktátora sa do vlády dostali aj traja katolícki kňazi, ktorým to vtedy dovolili biskupi. Kňazi politici však potom začali presadzovať teológiu oslobodenia poznačenú marxistickými ideálmi.

Kňaz Miguel D’Escoto bol ministrom zahraničných vecí (1979 – 1990); Ernesto Cardenal bol ministrom kultúry (1979 – 1987) a Edgar Parrales bol námestníkom generálneho riaditeľa Nikaragujského inštitútu sociálneho zabezpečenia (1979 – 1980), ministrom sociálnej starostlivosti (1980 – 1982) a nikaragujským veľvyslancom pri Organizácii amerických štátov (1982 – 1986).

Účasť kňazov vo vláde neskôr vyvolala napätie s biskupmi, ktorí v januári 1980 rozhodli, že kňazi nemôžu byť súčasťou sandistickej vlády, a požiadali ich, aby z nej odišli. Tí to odmietli, a tak ich v roku 1984 suspendoval pápež Ján Pavol II.

Zomrel kňaz-revolucionár Ernesto Cardenal

TASR

Pápež František minulý rok z nikaragujského kňaza sňal trest suspenzie, ktorý naňho pre neposlušnosť uvalil pápež Ján Pavol II.

Cirkvi sa však postupne prestali páčiť niektoré kroky vlády Daniela Ortegu, ktorý sa hlásil k myšlienke marxizmu, a už počas 80. rokov ho biskupi kritizovali za porušovanie ľudských práv. Jeho najvýraznejším kritikom bol arcibiskup a neskorší kardinál Miguel Obando y Bravo, ktorý vystupoval otvorene aj proti Somozovej diktatúre, a tak sa nebál poukázať ani na prešľapy novej vlády.

Kardinálova úloha bola rozhodujúca aj pri zamedzení šírenia takzvanej „ľudovej cirkvi“ podporovanej kňazmi a rehoľníkmi hlásiacimi sa k teológii oslobodenia.

Vláda Ortegu sa cirkvi pomstila a začala diskreditovať prominentných kňazov a desiatich zahraničných duchovných z krajiny vyhostila. Neskôr v krajine vypukla občianska, respektíve partizánska vojna medzi Ortegovou stranou a jeho odporcami. V komisii, ktorá dohodla mierovú zmluvu, bol opäť aj kardinál Bravo.

V čase, keď bol Ortega v opozícii, uzavrel s Katolíckou cirkvou mier a v roku 2003 sa dokonca ospravedlnil za excesy a chyby svojej vlády voči katolíkom a o rok neskôr kardinála Brava nominoval na Nobelovu cenu mieru.

Ortega cirkev využil na politické body

Napätie medzi Ortegom a cirkvou sa opäť objavilo v roku 2009, keď vláda poslala médiám dokument, kde vykresľuje biskupov ako skorumpovaných, čo vyvolalo reakciu episkopátu.

V júni toho istého roka sa Ortega pokúsil umlčať kritiku niekoľkých biskupov na adresu svojej vlády tým, že ich namiesto komentovania politiky vyzval na modlitbu. Preláti odpovedali, že sa nestačí modliť, ak človek nepracuje pre spravodlivosť.

Ortega sa stal opäť prezidentom v roku 2006 a niektorí poukazujú, že mu pomohlo aj to, že sa tváril ako priateľ Katolíckej cirkvi. Podľa hodnotenia medzinárodných pozorovateľov však tieto voľby neboli transparentné. Biskupi na to reagovali vo vyhlásení, kde uviedli, že legitimita výsledkov je „veľmi otázna“.

Protivládni demonštranti v roku 2018 s transparentom, na ktorom sú biskupi a citát Jána Pavla II., ktorý v španielčine znie: „Cirkev je prvá, ktorá chce mier!“ Foto: TASR/AP

V roku 2014 si prezident Ortega dal schváliť zákon, ktorý umožňuje prezidentovi kandidovať neobmedzene, čo biskupi opäť verejne kritizovali. V júni 2016 episkopát vyzval Ortegu, aby zaručil, že voľby 6. novembra budú transparentné a za prítomnosti miestnych i zahraničných pozorovateľov. Voľby opäť vyhral, ale znova čelil obvineniam z podvodu.

Za vlády Ortegu si Nikaragua vybudovala silné väzby na Kubu a Venezuelu.

Ortegu jeho odporcovia pravidelne prirovnávajú k Somozovi, a to pre jeho autoritárske sklony, a obviňujú ho z dynastických ambícií. Viceprezidentkou v krajine je totiž jeho manželka Rosario Murillová, ktorá má silné právomoci.

Súčasné represie spôsobili reformy

Súčasné vážne represie voči cirkvi siahajú v Nikarague do roku 2018, keď v krajine po reforme sociálneho zabezpečenia vypukli masívne protesty, ktoré podporovali podnikatelia, rôzne sektory a katolícki lídri.

Reakciou vlády bol tvrdý zásah voči demonštráciám, pri ktorom prišlo o život najmenej 355 ľudí, asi dve tisícky utrpeli zranenia a vláda zadržala asi 1 600 ľudí. Pred minuloročnými voľbami sa ukázalo, že podpora opozičných kandidátov ohrozuje Ortegovo znovuzvolenie, a tak dal prezident piatich protikandidátov a ďalších dvoch potenciálnych zatknúť a obvinili ich zo zodpovednosti za nepokoje a za pokus o teroristický prevrat podporovaný USA.

Keď v krajine vypukli protesty, Ortega požiadal Katolícku cirkev, aby sprostredkovala rozhovory. Nikaragujská cirkev však bola demonštrantom a ich požiadavkám naklonená. V roku 2018 cirkev chránila v katedrále v Manague protestujúcich študentov a pre demonštrantov organizovala zbierky jedla a peňazí.

Cirkevné osobnosti v krajine otvorene odmietli násilie a kardinál Leopoldo Brenes dokonca označil protesty v krajine za oprávnené. Pomocný biskup Managuy Silvio Báez zasa odmietol akékoľvek politické rozhodnutie, ktoré by poškodilo ľudí. Báez, ktorý je pomocným biskupom v hlavnom meste Managua, v roku 2019 na žiadosť Vatikánu a pre vyhrážky opustil krajinu. Tento krok vládnuca strana oslavovala, no v radoch opozície vyvolal sklamanie.

Kardinál Leopold Brenes, arcibiskup v Manague, počas omše 23. augusta. Foto: TASR/AP

Prezident Ortega obvinil niektorých biskupov z účasti na sprisahaní s cieľom zvrhnúť ho a označil ich za teroristov a za diablov v sutane. V marci musel krajinu opustiť nuncius Waldemar Stanisław Sommertag, ktorý loboval za prepustenie uväznených oponentov voči vláde. Vatikán rozhodnutie vyhostiť nuncia označil za neoprávnené.

Väznenie biskupa Álvareza

Od začiatku augusta prichádzajú z Nikaraguy informácie o domácom väzení biskupa Rolanda Álvareza, ktorý stojí na čele diecézy Matagalpa. Biskup doplatil na svoju výzvu na reformu volieb s cieľom dosiahnuť demokratizáciu krajiny a žiadal o prepustenie 190 politických väzňov.

To neostalo zo strany vlády bez odozvy. Nikaragujský inštitút telekomunikácie a poštových služieb oznámil, že od 1. augusta uzavrie rádio Hermanos v diecéze Matagalpa. Rozhodnutie úrad odôvodnil tým, že rádiu vypršala licencia, diecéza však reagovala, že biskup Rolando José Álvarez v roku 2016 osobne predložil všetky dokumenty potrebné na predĺženie licencie.

Okrem tejto stanice vláda cenzuruje aj ďalšie. Rádio aj napriek tomu vysielalo po 1. auguste, a tak do jeho priestorov vtrhla polícia a vysielanie prerušila násilím.

Biskupa Álvareza spolu so šiestimi kňazmi a šiestimi laikmi 3. augusta obkľúčila polícia a nepustila ho, ani keď sa pokúšal odísť z biskupského úradu odslúžiť omšu.

Dva dni nato obvinila biskupa a ďalších cirkevných predstaviteľov v Matagalpe z využívania médií na organizovanie násilných skupín a ich podnecovanie, z vykonávania aktov nenávisti voči obyvateľstvu, vytvárania atmosféry úzkosti a neporiadku a z narúšania pokoja.

„Účelom takýchto akcií je destabilizácia štátu Nikaragua a útok na ústavné orgány,“ píše sa v tlačovej správe polície.

Plagát biskupa Rolanda Álvareza a pápeža Františka v katedrále v Matagalpe. Foto: TASR/AP

Polícia nechala biskupa v domácom väzení až do 19. augusta do tretej hodiny ráno. Potom policajti vtrhli do jeho rezidencie a biskupa odviedli. Podľa štátnych orgánov biskup pokračoval v „provokatívnych a destabilizujúcich aktivitách“. Polícia údajne čakala niekoľko dní s veľkou trpezlivosťou, rozvahou a zmyslom pre zodpovednosť na pozitívnu komunikáciu z biskupstva, no tá sa nikdy neuskutočnila, uviedli štátne orgány.

Biskupa však odviedli z domu len na niekoľko hodín s cieľom vypočuť ho. Polícia tvrdí, že biskupovi umožnili stretnúť sa s príbuznými a stretol sa aj s kardinálom Brenesom.

Nikaragujská právnička Martha Patricia Molina Montenegro, členka Observatória pre transparentnosť a boj proti korupcii, vo vyhlásení pre ACI Prensa uviedla, že Ortegova diktatúra je schopná všetkého, a svojvoľné vniknutie polície do biskupskej rezidencie označila za protiústavné.

„Polícia koná ako zločinecká skupina, ktorá sa nepodriaďuje zásadám právneho štátu, a opäť dáva najavo, že Nikaragua je diktatúra, kde postupujú podľa nálady prezidenta Daniela Ortegu a jeho manželky,“ dodala právnička.

Podľa posledných informácií je biskup stále v domácom väzení a okolo rezidencie hliadkujú aj drony. Vláda v krajine prenasleduje aj ďalších kňazov, ktorí sa voči režimu ozvali, a viacerí duchovní boli zatknutí.

Zákaz tradičnej procesie

Režim Ortegu pokračuje voči represiám aj naďalej a 15. augusta zakázal tradičnú procesiu so sochou Panny Márie Fatimskej.

Kardinál Leopoldo Brenes, arcibiskup Managuy, vo svojej homílii zdôraznil, že „nič a nikto nemôže vziať našu lásku k Fatimskej Panne, pretože jej obraz je vrytý do mysle a srdca každého z nás Nikaragujčanov“.

Repliku sochy mala dostať každá diecéza v krajine, ale niektorým kňazom polícia znemožnila prísť do katedrály v hlavnom meste. Napríklad dvoch kňazov z El Tuma, ktorí išli po sochu nákladným autom, zastavila polícia, prehľadala im auto a zadržala im dokumenty od vozidla a kňazovi aj vodičský preukaz.

Represie proti cirkvi sa dotkli aj sestier Matky Terézie. Rehoľné sestry z Kongregácie misionárok lásky museli odísť z Nikaraguy začiatkom júla. Tamojšia vláda totiž vydala dekrét, následne schválený parlamentom, ktorým zrušila právnu subjektivitu 101 mimovládnych organizácií vrátane misionárok lásky.

Policajti hliadkujú pred katedrálou v Manague v Nikarague v sobotu 13. augusta 2022. Katolícka cirkev vyzvala veriacich, aby v sobotu pokojne dorazili do katedrály v Manague po tom, čo polícia zamietla povolenie plánovanej procesie. Foto: TASR/AP

Podľa ministerstva vnútra rehoľníčky nesplnili niektoré zákonné povinnosti a porušili predpisy proti praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu a financovaniu šírenia zbraní hromadného ničenia. V správe sa zároveň uvádza, že misionárky lásky nemajú akreditáciu ministerstva rodiny na vykonávanie svojich aktivít a že nemajú povolenie ministerstva školstva na vykonávanie svojej činnosti v oblasti vzdelávania.

Exekutíva okrem toho tvrdí, že sestry nenahlásili finančné transakcie ani nezverejnili svoje aktivity v meste Granada a že ich príjmy z darov sa nezhodujú s predloženou dokumentáciou. Okrem toho je správna rada ich združenia zložená výlučne z občanov iných národností, zatiaľ čo nový zákon 1115, ktorý upravuje mimovládne organizácie, stanovuje, že len 25 percent členov správnej rady môže pochádzať zo zahraničia.

Sestry prijali v susednej Kostarike, kde našli dočasné útočisko. Niektoré z budov, ktoré patrili sestrám, medzitým vláda znárodnila.

V krajine sú zaznamenané aj ďalšie útoky na cirkevné budovy či kostoly, ktoré sa stávajú terčom vandalizmu. Najvážnejší incident sa stal v júli pred dvoma rokmi, keď sa vandali pokúsili podpáliť katedrálu v hlavnom meste krajiny.

Prenasledovanie kritizujú biskupi, OSN aj pápež

Proti prenasledovaniu cirkvi v Nikarague sa ozval už aj pápež František a viaceré biskupské konferencie.

„So znepokojením a zármutkom pozorne sledujem vzniknutú situáciu v Nikarague, ktorá sa týka jednotlivcov i inštitúcií. Chcel by som vyjadriť svoje presvedčenie a nádej, že prostredníctvom otvoreného a úprimného dialógu sa ešte dajú nájsť základy na úctivé a pokojné spolužitie. Prosme Pána na príhovor Prečistej Panny Márie, aby vzbudil v srdciach všetkých takúto konkrétnu vôľu,“ povedal pápež František v nedeľu 21. augusta počas modlitby Anjel Pána.

Vyjadrenie pápeža však podľa niektorých malo prísť už skôr.

Mlčanie pápeža kritizovala napríklad ľudskoprávna aktivistka Bianca Jaggerová, ktorá ešte v polovici augusta uviedla, že je „hlboko zarmútená a znepokojená mlčaním Svätého Otca“.

Podľa Jaggerovej sa Ortegov režim, ktorý dlho utláča nikaragujských občanov, občianske organizácie a médiá, teraz zameriava na útoky proti cirkvi.

„Teraz, keď režim umlčal nezávislých novinárov, politickú opozíciu a aktivistov za ľudské práva, pochopil, že veľkí vodcovia krajiny sú aj členmi Katolíckej cirkvi: biskupi, kňazi, rehoľné sestry a laici,“ vysvetlila Jagerová perzekúcie voči cirkvi.

Procesia s Fatimskou Pannou Máriou sa konala len v malom na nádvorí katedrály. Foto: TASR/AP

Znepokojenie nad „vážnym obmedzovaním demokratického a občianskeho priestoru v Nikarague a nad nedávnymi zásahmi proti organizáciám občianskej spoločnosti vrátane Katolíckej cirkvi“ vyjadril aj generálny tajomník OSN Antonio Guterres.

Honduraský kardinál Óscar Rodríguez Maradiaga takisto vyjadril solidaritu s cirkvou v susednej krajine. Podľa správ miestnych médií počas nedeľnej omše 14. augusta povedal, že „táto tichá vojna, ktorú vedú, aby prenasledovali Ježiša v jeho cirkvi v sesterskom štáte Nikaragua, nie je tým ohňom, ktorý prišiel priniesť Ježiš“.

Voči udalostiam v Nikarague a zvlášť proti zatknutiu biskupa Álvareza protestoval aj predseda talianskych biskupov kardinál Matteo Zuppi, ktorý to označil za „veľmi vážny čin“.

Bolonský arcibiskup zaslal tiež list predsedovi nikaragujských biskupov, kde mu vyjadril solidaritu a podporu. Podobne urobil aj predseda španielskych biskupov kardinál Juan José Omella.