Minizamyslenie Budúcnosť v našich rukách

Jeden z hlavných protagonistov podobenstva je zhodou okolností bohatý a má rád svoje bohatstvo. Za to ho však neposadíme do väzenia. Usadil sa tam nevedome sám.

Ježiš povedal farizejom: „Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone.“ (Lk 16, 19 – 31)

„Peniaze a hmotný majetok môžu byť požehnaním, keď sa dokážeme deliť, môžu pomôcť človeku, aby vyrástol, aby sa stal obdivuhodne veľkým! Vo väčšine prípadov sa však človek bohatstvom uzatvára a izoluje, bohatstvo ho zaslepuje a spôsobuje jeho hluchotu; stáva sa ľahostajným voči núdzi spolublížnych,“ podotýka Henri Boulad.

To sa zrejme stalo aj bezmennému boháčovi z podobenstva. Mal pocit, že si vystačí sám a nikoho nepotrebuje. A Lazára, ktorý mu kazí výhľad, už tobôž nie! „Peklo je stav odlúčenosti od Boha a života s ním, falošné sebapresadenie oproti láske k Bohu a druhému človeku. (...) Je dobré premeditovať si skutočnosť, že peklo je stvorené človekom, a nie Bohom,“ odporúča Jan Jandourek.

Boháč z podobenstva skončil za priepasťou, ktorú sám vyhĺbil. V presvedčení, že si sám aj vystačí. Je teda na mieste, ktoré celý život budoval. Lazár je v Božom náručí, po ktorom celý život túžil.

Vo svojich rukách máme veľkú moc. Sú v nich naše túžby a budúcnosť. (Jozef Husovský)