Minizamyslenie Úctyhodní tyrani

Kráľ sa zarmútil, ale aj tak poslal kata, aby bez zbytočného zdržiavania vykonal popravu. Nie je predsa dobré skaziť zábavu mladej tanečnici a jej matke.

Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolustolujúcim. Kráľ povedal dievčine: „Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti.“ A veľmi jej prisahal: „Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva.“ Ona vyšla a vravela svojej matke: „Čo si mám žiadať?“ A tá jej povedala: „Hlavu Jána Krstiteľa.“ (Mk 6, 17 – 29)

„Eugen Drewermann v súvislosti s Herodesom hovorí o meštiackom živote, ktorý je omnoho nebezpečnejší ako otvorená brutalita a sadizmus. Zjavná krutosť je ihneď odhalená, zatiaľ čo mentalita ‚rozkaz je rozkaz‘, že ‚poriadok musí byť‘, a to za každú cenu, pôsobí navonok niekedy úctyhodne a môže napáchať viac zločinov ako akcie rafinovaných teroristov,“ napísal Jan Jandourek.

Vrahovia 21. storočia sú pre mnohých sympatickí páni v kravatách, ktorí sa navyše zaštiťujú bojom proti rozvodom, potratom či ďalším hriechom západnej spoločnosti. Presne túto lišiacku hru odkryl Ján Krstiteľ, ktorý nemal strach povedať to tyranovi rovno do očí.

Jeho odkaz tkvie práve v nutnosti mať oči na stopkách a rozoznávať, či tento preľúbezný kráľ, prezident, predseda politickej strany je naozaj taký roztomilý, ako vyzerá. Alebo posiela ľudí na smrť iba preto, aby neskazil zábavu. Alebo svoju vlastnú samoľúbosť. (Jozef Husovský)