Slovo kňaza Malému ja v nás

Stlačil som kľučku a otvoril dvere. Oba úkony som urobil presne tak, ako som si pamätal, že ich treba urobiť, aby ani kľučka, ani dvere nezavŕzgali. Vkročil som potichu a s takou dávkou úcty, s akou sa na posvätné miesta plné spomienok vstupuje.

Všetko v miestnosti zostalo úplne rovnaké ako kedysi. Záclony a závesy na oknách, plyšový koberec s kvetinovým vzorom, drevený nábytok a poličky s keramickými zvieratkami a čajovou súpravou z porcelánu. Všetko také isté, len akési nápadne maličké. Aj miestnosť sa mi zrazu videla nie taká priestranná ako voľakedy. Zvláštne, že sa mi v pamäti uchovalo všetko nejaké väčšie.

Urobil som prvé kroky po miestnosti. Chodidlá som kládol tak, aby parkety nezavŕzgali. Ako veľa urobí pohybová pamäť. Aj vzduch tu voňal ako kedysi. V nose ma pošteklilo. Určite z prachu vo vzduchu.

S očami upretými niekde von za záclonu som minul pianíno pri stene a rukou som zľahka prešiel po odkrytej klaviatúre. Tak zľahka, že sa neozval ani jeden tón. Potiahol som nosom, lebo ma v ňom zase čosi pošteklilo, a vylúdil som nazálne glissando. V nose ma svrbelo určite iba pre prach, čo tu všade bol. A možno ani nie. Možno na mňa doľahol nápor melanchólie.

Sadol som si do kresla pri okne a znova sa rozhliadol po dôverne známej miestnosti z iného uhla. Knihy na poličkách za posuvným sklom, stolík a poťahy na kreslách rovnaké, len všetko akési menšie, ako som si pamätal. Raz darmo, zmenili sa proporcie pozorovateľa. Vyrástol som. Tu sa síce nezmenilo nič, no u mňa zmien nastalo viac ako len tá týkajúca sa fyzického vzrastu. Dospel som.

Tlmené svetlo neskorého decembrového popoludnia a ticho tej istej odrody sú dobrými spoločníkmi tým, čo si dovolia nezaplatiteľný luxus, akým je introspekcia a upratovanie myšlienok vo vlastnej hlave. A keďže také svetlo a ticho mi tu boli dopriate a prestať uvažovať nedonúti žiadna trestná novela, zamyslel som sa, čo by som povedal svojmu mladšiemu ja, keby som ho stretol, ako sa tu bezstarostne hrá ako pred rokmi.

Najprv by som sa objal, lebo viem, ako sa ľudia natrápia, keď neobjímu svoje ja a hnevajú sa naň, keď sa hnevajú na seba.

„Tým, ktorých máme radi, to máme často hovoriť a prejaviť a žiadnu príležitosť na to si nemáme nechať ujsť.“

Malému Tomáškovi by som povedal, aby sa nedal oklamať, že na veci treba ideálne podmienky a okolnosti. Vysvetlil by som mu, že keby na také čakal, riskoval by čakať donekonečna, ale že ono je to tak, že niečo veľké a Božie môže vzísť aj v krivých a hrboľatých súvislostiach. 

Možno tak, ako keď nad Jánom Krstiteľom zaznel Boží hlas, keď bol pri moci nad Judeou Pilát a nad Galileou Herodes, a tak, ako keď sa malý Ježiš na tento svet narodil za Herodesa Veľkého.

Malý Tomáš by tomu ešte asi dobre nerozumel, ale ten veľký by si to možno takto v hlave ešte lepšie utriedil.

Tomáškovi by som tiež povedal, aby sa nebál zmeny, ani takej nútenej, takej, ktorú by si jakživ dobrovoľne nevybral a iba bude pred ňu životom postavený. Vysvetlil by som mu, že pri každej zmene napokon vyrastie a dospeje, zvlášť pri takej, s ktorou by sám od seba nikdy nesúhlasil.

A ubezpečil by som ho, že to tak bude preto, lebo dobrý Boh bude stále pri ňom a Tomáškovi bude všetko slúžiť na dobré. To malé chlapča nebolo nejako prvoplánovo nábožné, ale myslím, že keby sa mu veci takto už v malom veku vysvetlili, aj by tomu lepšie rozumel.

A ešte by som mu povedal, že vyrásť a dospieť sú dve rozdielne veci. Nech pekne uvažuje vlastnou hlávkou a je kritický a nech sa nenechá zmiasť predpokladom, že všetci veľkí sú dospelí. Veľa veľkých iba vyrástlo, no chcú sa baviť ako deti a mať pri tom publikum ako dospelí: žiada sa im roztopašne sa zabávať s autíčkami, maľovankami a vlajočkami.

Zas by som Tomáška objal, lebo tým, ktorých máme radi, to máme často hovoriť a prejaviť a žiadnu príležitosť na to si nemáme nechať ujsť.

Toho prachu je tu v miestnosti akosi priveľa. Už šteklí aj na očných spojivkách. Zase som potiahol nosom. Tentoraz o dosť razantnejšie, takže z minulého glissanda bolo rezké staccato. Postavil som sa, aby som z izby, rýchlo sa ponárajúcej do šera, odišiel.