Slovo kňaza Kríž nie je iba symbol

Spomínam si na filmový pás, ktorý zobrazuje vynesenie červenej zástavy na kopulu berlínskeho Reichstagu na konci vojny. Vyznel trochu propagandisticky a ťažko povedať, či vojaci s takouto úlohou mali skutočne kameramana, ale chápem, že ukázať víťaznú zástavu v hlavnom stane nepriateľa bolo symbolicky veľmi dôležité. Ukoristenie bojovej či štátnej zástavy nieslo v sebe vždy trochu hrdinstva a jej strata zase poníženie.

Symboly boli vždy dôležité. Sme nimi obklopení. Sú predzvesťou, že niečo robíme dobre alebo zle. Dokonca môžu dávať nádej. Vezmime si obyčajné smerovacie tabule pri cestách, ktoré uvádzajú počet kilometrov do nejakého cieľa. Jazdíme okolo nich s dôverou, že čím je číslo nižšie, tým skôr budeme v cieli.

Tabuľa poukazuje na blízkosť cieľa, ale sama osebe cieľom nie je. Mnohé konflikty nesú v sebe symboliku víťaza, ktorý agresivitou a silou dáva najavo, že je pánom a nič ho nezastaví. 

Aj my ako jednotlivci sme takí. Ubližujeme si navzájom, dávame najavo nadradenosť, aj vtedy, keď nie sme na to odkázaní, len si chceme niečo dokazovať a toho druhého ponížiť, dať mu pocítiť moc.

Ježiš rozumie reči symbolov, ale zároveň ju chce prekročiť. V známom rozhovore s Nikodémom povie, že tak ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto v neho verí, mal večný život.

Keď onoho času boli Izraeliti na púšti neverní Bohu, tak podľa tradície boli potrestaní tým, že sa okolo nich rozmnožili jedovaté hady, ktorým nedokázali čeliť. Mať ich vo svojej blízkosti bolo nebezpečné. Uštipnutie mohlo viesť k smrti alebo ťažkým zdravotným komplikáciám. Keď už toho bolo veľa, vodca Mojžiš prosil Boha o milosrdenstvo. Toho sa im dostalo.

Mojžiš zároveň dostal pokyn vyhotoviť medeného hada. Keď sa naň pohryzený človek pozrel, tak sa uzdravil. Táto podoba medeného hada, ktorá sa stala symbolom lekární, samozrejme, sama osebe nemohla uzdraviť. Bola symbolom uzdravenia.

„Pohľad viery, ktorý túži po spoločenstve s Bohom a odpustení hriechov, dáva večný život a nádej už v tomto svete.“Zdieľať

Pre Ježiša bolo určite ťažké vysvetľovať súčasníkom, čo ho čaká a prečo. Koniec života naznačuje veľmi opatrne. Hovorí v obrazoch, používa prirovnania z udalostí, ktoré sa už stali a kde sa ukázala veľká Božia moc, o čom boli presvedčené celé generácie. Preto povie, že tak ako kedysi Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, aby boli ľudia uzdravení, tak má byť vyzdvihnutý aj Syn človeka kvôli záchrane ľudstva.

Lenže Ježišovo „vyzdvihnutie“ na kríži, to nie je iba symbol niečoho iného. Kríž nie je zástava na kupole ani smerovník na diaľnici, ale naša spása.

Ježišova smrť na kríži nie je symbolická, ale skutočná. Skutočne za nás zomiera. Skutočne je „vyzdvihnutý“, aby každý, kto v neho verí ako v Spasiteľa a s takouto vierou sa na neho pozrie, bol zachránený, čiže povedané náboženským jazykom: spasený. Presnejšie, pohľad viery, ktorý túži po spoločenstve s Bohom a odpustení hriechov, dáva večný život a nádej už v tomto svete.

Pravda o moci kríža je pre mnohých kresťanov, žiaľ, len informáciou. Mnohí nedozreli k poznaniu objaviť v kríži Ježišovo sebaobetovanie za vlastné hriechy. Nerozumejú spáse ani záchrane, lebo vo svojej každodennej iluzórnosti sa domnievajú, že niet čo zachraňovať. Buď pre nich odpustenie hriechov už nemá takmer žiadnu hodnotu, alebo vnímajú svoj život ako sériu zlyhaní, ktoré k nemu patria bez nevyhnutného happyendu.

Život je však veľmi zložitý. Aj tí, čo veria, aj tí, čo neveria; všetci hľadáme cesty k porozumeniu seba samých a prekonaniu tráum, ktorým sa nikto nevyhne. Evanjeliá nehovoria, že kto verí v Ježiša, sa im vyhne alebo nebude nikdy zo seba sklamaný a frustrovaný.

Ježiš však hovorí, že kto v jeho doráňanom a zničenom ľudskom tele na kríži vo viere uvidí v ňom svojho Záchrancu, bude mať večný život. Inými slovami, nielenže sa jeho ľudské zápasy, hriechy, traumy a frustrácia raz skončia (to sa skončí smrťou u každého), ale v spojení s Kristom na vlastnom tele takýto človek spozná, že nad ním nezvíťazili, lebo moc Ježišovho kríža je väčšia, on tam to všetko ľudské vzal a premohol. Na konci prichádza odpustenie, láska, zmierenie a pokoj.

Toto je skutočný poklad. Toto je nádej, ktorú nám svet nemôže dať. Žiadna veda, žiadne filozofie, žiadne civilizácie, kultúra či spoločenské systémy.

Túto spásu, uzdravenie, záchranu a spoluúčasť na víťazstve dáva iba ukrižovaný Ježiš.