Slovo kňaza Lepší ako najsmelšia z predstáv

Bože Otče, tvoj Syn hovorí, že sa treba stále modliť a neochabovať. Rozumiem a niečo mi našepkáva, že to bude preto, lebo treba obmäkčiť srdce. 

Viem, že mnohí by hneď povedali, že vytrvalou modlitbou a neúnavnými prosbami treba pohnúť teba. Ale čo ak to srdce, ktoré treba obmäkčiť a ktoré treba prehovoriť, nie je tvoje, ale je ním to moje? 

Môj Pane, ty vieš, ako často sa tvoja vôľa používa ako lacné vysvetlenie všetkého vo svete: „Stalo sa to, lebo Boh chcel, bola to Božia vôľa.“ Áno, naša obmedzená ľudská vôľa nemôže prekaziť definitívne plány tvojej božskej vôle, ale, dobrý Pane, viem, že sa nemýlim, keď poviem, že veľa z toho, čo sa deje, nie je a predsa ani nemôže byť tvoja vôľa. Veľa z toho, čo sa tu deje, je dôsledkom nášho tvrdého srdca. 

Ak sa mi treba neustále modliť a neochabovať, bude to možno preto, aby som svoje srdce nakláňal k tvojmu a aby sa postoje môjho srdca pripodobňovali postojom tvojho.

Možno mám priveľa skúseností s tým, že ľudia používajú iných ľudí na to, aby dosiahli svoje ciele. Lenže čo ak naozaj existuje ešte stále aj dobroprajnosť a nezištná neha, čo ak je medzi ľuďmi stále veľa takých, ktorí celkom úprimne myslia aj na iných, a čo ak je ich dobrota odrazom tej tvojej? 

A keby aj na celom svete nebolo už ani jedného dobrého srdca, prečo by to malo byť tak, že ty konáš ako ľudia a tvoje spurné deti? Možno si môžem dovoliť veriť, že hľadáš moje dobro a že si na mojej strane. Potom už modlitba nemusí byť doprosovaním sa urazenému a malichernému božstvu, čo treba stále presviedčať, aby sa zľutovalo, ale bude to rozhovor. Veď ty zaraz vypočuješ a dokonca ešte predchádzaš moje volanie.

Ak mojou úlohou pri modlitbe nie je lúdiť a drankať, možno zas na druhej strane nemusím skĺznuť ani do toho, aby som ťa mentoroval: možno pri rozhovore s tebou netreba netrpezlivo a donekonečna hovoriť, čo máš urobiť. Veď ty napokon asi nepotrebuješ projektového manažéra, čo by ti mal predostrieť paletu možných riešení, z ktorých si povinný jedno vybrať si. 

Možno je dobré prijať, že ja nie som Boh a že sa do takejto pozície v dialógu s tebou ani nemusím štylizovať. Keď tak nad tým uvažujem, trochu sa mi rozjasňuje, že Boh si ty a ty si dobrý Boh, a tak som v dobrých rukách. Možno bude dobré pripustiť, že tvoje riešenia a tvoje načasovanie sú to najlepšie pre mňa a ja môžem celkom jednoducho spoznávať, čo si praješ pre moje dobro. Chcem tomu veriť.

A možno môžem pokročiť ešte ďalej a nehľadať ťa pre tvoje dary a pre to, čo mi môžeš dať. Môj Bože, ty vieš, že tých, ktorých mám rád, mám rád preto, že sú, a nie pre to, čo mi dávajú. A hoci toho, čo od nich prijmem a čím ma obohatia, je veľa a sýti to moje srdce, nechcem odísť, keď nebudú mať čo dať.

Veď viem, že tí, ktorí majú radi mňa, neodišli, keď som nemal čo dať ja a keď zostať pri mne nebol vrchol potešenia. Môj Bože, nakloň moje srdce k tvojmu srdcu a nech ťa nehľadám pre tvoje dary, ale pre teba. Nech zostanem pri tebe vtedy, keď bude prievan v peňaženke, ale budú sa kumulovať papiere v zdravotnej karte. 

Nech zostanem pri tebe, keď ma nebudú vedieť a chcieť pochopiť, a nech zostanem pri tebe vtedy, keď čas modlitby bude iba blúdenie mojich roztržitých myšlienok, čo sa nedarí pozbierať.

Srdce moje, zostaň pri svojom Bohu, keď výsledkom modlitby nebude žiaden zázrak, ale iba väčšia hmla a rozpaky. Bože môj, prosím, prihovor sa môjmu srdcu a vtlač doň nezvratne pravdu, že si lepší, ako si ťa predstavujem. Daj mi poznať, že si lepší ako moja predstava o tebe a že ty prevyšuješ najsmelšiu z nich.