Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
02. október 2022

Slovo kňaza

Veriť napriek všetkému

Kresťanská viera je racionálna, my nie sme fatalisti.

Veriť napriek všetkému

Ilustračné foto: cathopic.com

Ľudia si vieru spájajú s náboženstvom, ale tento princíp používame každodenne. Verím svedkom – a pokojne to môžu byť odborníci –, že sa veci nejako majú a svet nejako funguje. O viere sa zvykne hovoriť, že je barličkou, keď všetko ostatné zlyháva. Za určitých okolností je to tak.

Sledujeme vývoj na Ukrajine a veríme, že konflikt nebude eskalovať. Čítame o pseudoreferendách a veríme, že po nich nebude nasledovať jadrový útok. Dúfame, že Putin a jeho okolie napriek všetkému, čo už urobili, predsa len nebudú hľadieť iba na politické prežitie a vlastné záujmy, ale zasadnú k rokovaciemu stolu a veci sa napravia.

Možno to tak nie je ani nebude, ale chceme veriť, že sa to aspoň nebude zhoršovať, ak už to nemá byť lepšie. Či sa naše želania splnia, ukáže čas. Ak by sme však neverili, žili by sme v neustálom strachu a ten by nás paralyzoval. A čo by to bol za život, keby sme sa neustále báli?

Strachu a obáv máme dosť aj bez vojny. Bojíme sa toho, čo sa nestalo, ale čo sa môže prihodiť. Máme strach o rodinu a priateľov. S veľkými obavami počúvame o nepredstaviteľnom náraste cien energií. Obávame sa straty práce a sociálnych istôt. Máme strach, že nám kvôli štrajku lekárov nebude včas poskytnutá pomoc. Bojíme sa rýchlej a nedôstojnej smrti. Tej zvlášť. Pritom si chceme zachovať vieru, že to všetko nakoniec také zlé nebude. Veríme, že Putin príde k rozumu. Máme nádej, že vláda zastropuje ceny energií. Dúfame, že sa lekári s vládou nakoniec dohodnú.

To je naša ľudská viera. Nie sme súčasťou Putinovho vojenského štábu, takže nevieme, či naše dôvody, že sa upokojí, sú racionálne. Nerokujeme o cenách energií s nemeckými obchodníkmi, a tak netušíme, či tie ceny skutočne klesnú. Nie sme aktérmi rokovaní lekárskych odborov s vládou, a tak nevieme, či budeme ich rukojemníkmi len pár týždňov alebo oveľa dlhšie. Máme málo rozumných dôvodov, aby sme dúfali v zlepšenie, ale predsa veríme.

Kresťanská viera je racionálna, my nie sme fatalisti. Veríme v Boha a Bohu, lebo svedkovia v dejinách spásy, a najmä Boží Syn, nám hovoria o Bohu a o tom, ako konal v týchto dejinách. Vieme, že Boh nás oslobodzuje z otroctva hriechu a smrti tým, že za nás zomrel na kríži a vstal z mŕtvych tak, ako stáročia predtým vyslobodil Izraelitov z egyptského otroctva a doviedol do zasľúbenej zeme.

Keď apoštoli prosia Ježiša „Daj nám väčšiu vieru!“, ukazujú svoju ľudskosť a pochybnosti. To nebolo váhanie nad tým, kým je Ježiš. Skôr túžba posilniť sa, aby zvládli budúcnosť, o ktorej nevedeli, aká je.

„Veríme napriek všetkému, a predsa nie sme fatalisti, lebo vieme, že Boh je mocný, zasahuje do ľudských dejín, mení ich a dáva požehnanie.“ Zdieľať

Kresťanská viera človeka posilňuje a dodáva mu odvahu. Skúšky prišli. Samotný Ježišov záver pozemského života bol veľkou skúškou viery. A neskôr, keď sa po zmŕtvychvstaní vydali apoštoli ohlasovať evanjelium na rozličné miesta, to bolo z ľudského hľadiska ešte ťažšie. Silnou motiváciou nevzdávať sa bolo presvedčenie o Ježišovom víťazstve nad hriechom a smrťou a vedomie Božej prítomnosti spojenej s účinkovaním Ducha Svätého. Z toho rástlo ich odhodlanie ísť ďalej.

Na čo myslíme, keď voláme spolu s apoštolmi „Daj nám väčšiu vieru“? To nie je iba o tom, aby sme nestratili vieru v Boha, tú máme. Viac je za tým túžba nestratiť z duchovného zraku Božiu prítomnosť a vedomie Pánovej starostlivosti o nás vo chvíľach, keď prežívame svoju temnú hodinu.

Inzercia

Veriť napriek všetkému. Nie v zmysle viery v nemeniteľný a vopred daný osud, ale veriť a dôverovať Pánovi napriek tomu, že všetkému nerozumieme a že na nás ťažko doliehajú životné rany a zlyhania. Veriť tomu, že aj keď som na dne, môžem sa oprieť o Boha a rátať s jeho pomocou. Takúto vieru potrebujeme.

Jej potreba sa derie zo srdca vtedy, keď je to s nami naozaj zlé. Vtedy zostáva viera, inšpirovaná Božím pôsobením v dejinách spásy, že tak ako Boh toľkokrát mocne zasiahol do osudov jednotlivcov a národov a v núdzi ich neopustil, budeme na vlastnom živote svedkami niečoho podobného.

Veríme napriek všetkému, a predsa nie sme fatalisti, lebo vieme, že Boh je mocný, zasahuje do ľudských dejín, mení ich a dáva požehnanie. Verím, že Boh je so mnou prítomný vtedy, keď nemám síl zápasiť s vlastnými slabosťami; ba dokonca ich vyhľadávam. Verím, že dobrý Pán ma ani vtedy nezavrhne, ale kráča za mnou ako za stratenou ovečkou, aby mi obviazal rany, ktoré som si spôsobil, a svojou láskou ma vytiahol zo začarovaného kruhu, kde som sa ocitol.

Verím, že Boh ma neopúšťa, keď sa rúca všetko, čo som vybudoval, do čoho som mylne vkladal svoju nádej. Verím, že Pán je so mnou v mojich telesných trápeniach, ktoré ma s vekom budú obmedzovať stále viac, až nakoniec všetko a všetkých opustím, aby mi zostal iba on. Takúto vieru potrebujem.

Že nie som a nebudem sám, že môžem prekonať sám seba, že nebudem vydaný napospas vlastným slabostiam, ale že ma v každej životnej situácii pohladí láskavá Pánova ruka.

Veriť napriek všetkému. Naša situácia môže byť z ľudského hľadiska bezvýchodisková. Svätý Pavol hovorí, že nič nás nemôže odlúčiť od Božej lásky. Preto veríme a chceme veriť.

Pane, daj nám väčšiu vieru!

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.