Pôstne minizamyslenie Človek s Božím podpisom

Čo sa náboženským lídrom nepodarilo v pondelok, keď chceli Ježiša nachytať ako rúhača, ktorý si z Mojžišovho zákona robí dobrý deň, to sa im (skoro) podarilo dnes. Kamene už boli pripravené.

Židia mu povedali: „Teraz už vieme, že si posadnutý zlým duchom. Abrahám zomrel aj proroci, a ty hovoríš: ‚Kto zachová moje slovo, neokúsi smrť naveky.‘“ (Jn 8, 51 – 59)

Ježišova dišputa v chráme sa končí jeho podpisom, ktorý je totožný s Božím: „Ja som.“ Oni si však myslia, čuduj sa, svete, že je posadnutý. Áno, Abrahám a ďalšie uznávané prorocké celebrity umreli. Je teda nad slnko jasnejšie, že Ježišove slová o neokúsení smrti neplatia. 

Ježiš však hovorí v inom leveli. Nadväzuje skôr na nelichotivé slová, ktoré vyriekol na adresu svojich oponentov: „Ja idem a budete ma hľadať, ale zomriete vo svojom hriechu“ (Jn 8, 21). Hovorí, že tí, ktorí zachovávajú jeho slovo, neokúsia smrť, aj keď fyzicky zomrú. 

Nie je to rúhanie, ale ponúknutá cesta, ako sa dostať zo „smrti hriechu“. Zachovávanie jeho slov v praxi znamená to, o čom píše Richard Rohr: „Ukázal nám, ako by mohol vyzerať Človek v plnosti, keby sme doňho boli schopní dorásť (Ef 4, 12 – 16). Úprimne povedané, Ježiš nám prišiel ukázať skôr to, ako byť ľudskí, ako to, ako byť duchovní, a tento proces je podľa všetkého stále ešte len v raných fázach.“ (Jozef Husovský)