„Ach, keby som to bol vedel!“ Povedali ste si už niekedy túto vetu? Je až neuveriteľné, koľko vecí okolo nás sa za posledné týždne udialo, pri ktorých táto veta má obrovský význam a silu.

Keby som to bol vedel, urobil by som veci inak, nešiel by som na niektoré miesta či neopustil niektoré vzťahy. Keby som to tušil, dával by som si viac pozor alebo by som sa viac obetoval, bol by som viac zdržanlivý či mierny? Viac trpezlivý či láskavý? Žiaľ, na toto konštatovanie musíme veľakrát so sklonenou hlavou, pokorení či hlboko zasiahnutí povedať – nevedeli sme to, netušili sme a nemali sme možnosť to ovplyvniť.

V kontexte Božieho slova sa zamýšľam nad postavami, o ktorých v Biblii čítame, a skúšam sa na tieto postavy pozrieť z ich uhla pohľadu. Skúsme čítať tieto príbehy s tým, že prežívame daný opisovaný okamih a predstavíme si seba v paralelných situáciách.

Čo asi prežíval Mojžiš v momente, keď stál pred Červeným morom, ktoré ešte nebolo rozdelené, volal na Boha a ten začal svoju odpoveď „Čo voláš ku mne...“? Čo bolo v tej chvíli v Mojžišovej hlave, keď sa na neho a celý židovský národ valila armáda Egypťanov v plnej zbroji? V tej chvíli, keď bol úplne v pasci?

My to dnes vieme, more sa rozostúpilo a bol to víťazný moment, ale ako sa asi cítil Mojžiš? Koľko viery musel investovať v tejto chvíli? A ako by sme sa zachovali my, išli by sme hlavou proti akejkoľvek logike a vydali sa na cestu do stredu mora?

„Žijeme v dobe, keď by sme hrozne chceli vedieť, ako veci dopadnú, ,vygoogliť‘ si to a nie sme ochotní vystavovať sa riziku, vstupovať do vecí s vierou či niekedy riskovať svoju povesť či svoj imidž pre to, do čoho nás Boh volá.“ Zdieľať

Ako sa cítil Pavol, keď ho uväznili, kameňovali či keď sa mu posmievali? Nemal pokušenie povedať si, keby som to bol vedel, nechodil by som sem? Toto síce nedokážeme s určitosťou povedať a áno, sú to len domnienky, no predstavme si seba v takejto situácii.

Nie sme dnes uväznení vo väzení svojej nenávisti, nepokoja či stresu z vecí okolo nás? Čo nás sem doviedlo a nehovoríme si niekedy, že sme sa sem nikdy nechceli dostať, a keby sme to boli vedeli, boli by sme veci urobili inak? Inak sa rozhodli, inak zvolili, inak veci povedali, urobili a podobne?

Ako sa cítil Samson vo chvíli, keď zistil, že prišiel o svoju silu, lebo sa dal zviesť, oklamať a vyzradil svoje tajomstvo? Ako premýšľal tesne predtým, ako sa mu sila vrátila a on zrútil dom, kde bol väznený? Koľko viery vyžadoval tento krok?

Ako sa mal cítiť Noe, keď staval koráb v strede púšte, v čase, keď ľudia nepoznali dážď a celý svet sa mu smial ako totálne šibnutému mužovi? Pochyboval? Nemal strach, že príde o svoj imidž alebo o svoju povesť?

Viete, zdá sa mi, že žijeme v čase, keď by sme hrozne chceli vedieť, ako veci dopadnú, „vygoogliť“ si to a nie sme ochotní vystavovať sa riziku, vstupovať do vecí s vierou či niekedy riskovať svoju povesť či svoj imidž pre to, do čoho nás Boh volá. Chceli by sme mať vo všetkom istotu, poistku alebo jasné ciele, no niekedy je život proste o tom, že nevieme, ako veci dopadnú, a napriek tomu musíme kráčať vpred. Jediné, čo si v tej chvíli môžeme vybrať, je postoj nášho srdca a to je to najdôležitejšie. Aký máme úmysel a ako sme sa rozhodli vo viere vykročiť?

Viera má totiž jednu nevýhodu – nie je to život vo vyváženosti, v nejakej strednej ceste, kde si môžeš zachovať svoj imidž na každú stranu.

Dnes je doba neistoty a my stojíme pred svojimi Červenými morami. Niektorí z nás budujú koráb na súši, iní ohlasujú evanjelium na miestach, kde nás kameňujú a chcú nás uvrhnúť do väzenia. Niektorí sa snažíme posunúť svoje rodiny, mestá, dediny či akékoľvek sféry svojho vplyvu, no stojíme oproti obrovským vlnám rozzúreného mora sveta a nevieme alebo si netrúfame vykročiť oproti zjavnému nelogickému kroku.

„Viera má totiž jednu nevýhodu – nie je to život vo vyváženosti, v nejakej strednej ceste, kde si môžeš zachovať svoj imidž na každú stranu.“ Zdieľať

No ja si myslím, že práve toto je našou úlohou, ak sa snažíme žiť skutočný vzťah s Bohom – tam, kde sa to ľuďom zdá stratené, prinášať nadprirodzené riešenia a kráčať vpred, no neuhnúť a nevzdávať to, čo nám Boh zveril.

Je skvelé vedieť, ako dopadli príbehy biblických postáv ako Mojžiš, Noe, Samson, Gedeon, Pavol a mnohí iní, no v bežnom živote nepoznáme konce príbehov a nemôžeme vedieť, čo príde. Preto zvolania „ach, keby som to bol vedel“ zostanú len utópiou.

No mali by sme sa zo všetkých tých situácií a okolností poučiť. Lebo prestáva byť dôležité, čo by bolo, keby sme to boli vedeli, ale to, čo je dôležitá otázka, je, čo bude teraz, keď to už vieme. Pretože dnes už poznáme nielen konce biblických príbehov, ale aj mnohé svoje skúsenosti a mnohé príbehy okolo nás.

Niekto raz povedal, že nemôžeme nič urobiť s príležitosťami a okolnosťami, ktoré sú za nami a sú stratené alebo pokazené, no môžeme urobiť všetko pre to, aby sme využili príležitosti a situácie, ktoré prídu, a zachovali sa správne, správne sa rozhodli, správne komunikovali a konali.

Čo teda bude dnes s našou vierou? Aké budú dnes naše postoje lásky?