Ekonomické a pastoračné rady farností Formalita alebo príklad správneho fungovania cirkvi?

„Stretávame sa približne dva razy ročne, nie pravidelne, po iniciácii správcu farnosti. Program a témy navrhuje farár. Šesť až osem členov vyjadrí svoj názor, nápady, riešenia. Konečné výsledky, realizácie pastoračných aktivít realizuje, financuje a upravuje správca farnosti. Komunikácia medzi finančnou a pastoračnou radou sa deje iba cez správcu farnosti. Zdá sa mi, že sme skôr len formálnou, poradnou radou, bez praktických nástrojov a nastavenia kompetencií.“

Takto opísal pre Svet kresťanstva svoje pôsobenie vo farskej pastoračnej rade v jednom okresnom meste laik Ján.

Téma farských pastoračných a ekonomických rád rezonovala počas synodálneho procesu na Slovensku, pričom zo záverečných materiálov vyplynulo, že v tejto oblasti máme značné slabiny.

Celoslovenská syntéza otvorene poukazuje na to, že „napriek dobrým príkladom sú ekonomické, no najmä farské pastoračné rady poväčšine nefunkčné, existujú len formálne alebo vôbec neexistujú, a to tak na farskej, ako aj na diecéznej úrovni“.

A dokument pokračuje slovami, že „priama spoluúčasť na rozhodovaní nie je bežná ani podporovaná. Niekedy sa ukazuje úplná svojvoľnosť kňaza či biskupa pri rozhodovaní (napr. pri spravovaní majetku či iných pastoračných rozhodnutiach)“.

Farská ekonomická rada je povinná, no má len poradný hlas

Svet kresťanstva sa na farské rady pýtal dvoch kňazov z odlišných regiónov, ktorí sú správcami farností a zároveň aj cirkevnými právnikmi.

Ako vysvetľuje dekan v Ružomberku Dušan Pardel, ustanovenie hospodárskej (alebo ekonomickej) rady farnosti vyplýva z Kódexu kánonického práva, je povinné (kánon 537). Tvoria ju farár, menovaní a volení členovia, pričom volených členov je o jedného viac ako menovaných, a to na obdobie päť rokov.

Rozhodnutia hospodárskej rady nemajú pre farára povahu povinnosti, ale poradenstva. Sú však prípady, keď je farár povinný vypočuť si stanovisko hospodárskej rady, napríklad pri prestavbe interiéru či exteriéru kostola, stavbe alebo prestavbe fary, prenájme budov, pozemkov a podobne.

Hospodárska rada farnosti sa riadi okrem kánonického práva aj normami vydanými diecéznym biskupom. V prípade Bratislavskej arcidiecézy boli takéto normy vydané v roku 2009 a sú záväzné. Obsahujú ustanovenia o zložení, výbere členov, sľub členov, trvanie a zánik členstva a ďalšie ustanovenia.

„Farár alebo správca farnosti nemá bez porady farskej ekonomickej rady rozhodovať o spravovaní cirkevného majetku vo vlastníctve farnosti, ktorého hodnota prevyšuje 630 eur,“ približuje štatút rady farár v bratislavskej Petržalke Milan Puškar.

Podľa štatútu Bratislavskej arcidiecézy má mať táto rada minimálne troch a maximálne piatich členov. Slobodne ich menuje farár alebo správca farnosti. Členmi majú byť plnoleté, bezúhonné a zodpovedné osoby.

„Osobne sa domnievam, že by to mali byť osoby aktívne sa zapájajúce do života farnosti a majú znalosti v oblasti správy majetkov,“ povedal Puškar s tým, že pomoc laikov môže podľa jeho slov farára odbremeniť od činností, ktoré priamo nevyplývajú zo sviatostnej vysviacky.

Farár Puškar hovorí, že počas pandémie bolo fungovanie ekonomickej rady značne obmedzené, ale verí, že v súčasnosti sa jej činnosť riadne obnoví. „Táto rada ako poradný orgán farára v ekonomických a hospodárskych záležitostiach mi značne pomáha. Je pre mňa veľmi užitočné a obohacujúce konzultovať niektoré investičné zámery a pýtať sa na názor a radu odborníkov, keďže sa necítim dostatočne vzdelaný a kompetentný v tejto oblasti,“ uviedol pre Svet kresťanstva.

Čítajte tiež

Závery synody za celú krajinu Čo si o cirkvi na Slovensku prečítajú vo Vatikáne

Pavol Rábara

KBS už poslala do Ríma záverečnú správu zo synodálnej debaty v našich diecézach. V čom sa líši oproti tej z Česka?

Dušan Pardel, ktorý je ružomberským farárom od júla tohto roku, vraví, že po príchode do farnosti našiel fungujúcu hospodársku radu a jedno z prvých osobných stretnutí bolo práve s jej členmi.

„Pokračujeme v nastavených prioritách. Ďalšie stretnutie bude ku koncu roka, kde budeme bilancovať hospodárenie a podávať informáciu ostatným veriacim,“ približuje a dodáva, že keď si to okolnosti vyžiadali, stretáva sa pravidelne osobne aj s jej jednotlivými členmi a niekoľkokrát si žiadal ich stanovisko operatívne aj mailom.

„Môžem hodnotiť hospodársku radu farnosti ako promptne fungujúci organizmus, ktorý mi je oporou v záležitostiach ekonomického charakteru,“ konštatuje Pardel.

„Dosť dobre nechápem, ak by farár v súčasnej dobe, keď zažívame ekonomickú krízu, nekonzultoval a úzko nespolupracoval s jej členmi. Nie je čas na dobrodružstvá a hazard v tejto oblasti a je potrebné dobre zvážiť, ako farnosť ekonomicky zastabilizovať vzhľadom na rastúce ceny energií a podobne,“ dodal.

Pastoračná rada je nepovinná, ale dôležitá

Zriadenie pastoračnej rady farnosti nie je podľa kánonického práva záväzné, ako približuje Milan Puškar, jej existencia je vyjadrením spoluzodpovednosti laických veriacich za život vo farnosti.

„Z vyjadrenia zákonodarcu je zrejmé, že pastoračná rada nie je záväzná, lebo je tu uvedené kritérium ,vhodnosti‘, čiže – ak je to vhodné. Táto vhodnosť závisí od rôznych podmienok, ako je schopnosť laických veriacich takúto radu vytvoriť, ich schopnosť poskytnúť radu farárovi a podobne,“ uvádza farár vo Farnosti Sedembolestnej Panny Márie v Petržalke.

Kódex teda nehovorí nič o počte členov pastoračnej rady ani o spôsobe vstupu do nej.

Tieto normy ponecháva kódex na úsudok diecézneho biskupa. V Bratislavskej arcidiecéze takéto normy vydané neboli. Podľa Puškara by bolo pravdepodobne vhodné, aby členmi takejto rady boli napríklad katechéti, pracovníci kancelárie, vedúci spoločenstiev a hnutí pôsobiacich vo farnosti, hudobníci, pomocníci pri liturgickom živote farnosti a ďalší.

Ilustračné foto: Postoj/Andrej Lojan

V prípade Spišskej diecézy existuje štatút pastoračnej rady farnosti, ten hovorí o tom, že rada má poradný hlas a jej cieľom je poskytovať svoju pomoc pri rozvíjaní pastoračnej činnosti.

Skladá sa z členov úradných (farár, kaplán), menovaných (kantori, kostolníci, katechéti, ich zástupcovia 2 – 5), zvolených (tvoria nadpolovičnú väčšinu) a delegovaných (jeden zástupca reholí).

„Aby farská pastoračná rada pokryla všetky oblasti, je možné vytvoriť sekcie: organizačno-hospodárska, charitatívna, liturgická, katechetická, pastoračná,“ približuje ružomberský farár a dekan Pardel.

Štatút tejto rady v Spišskej diecéze dáva možnosť, aby sa zástupcovia farských pastoračných rád dekanátu príležitostne stretávali a koordinovali pastoračné aktivity na úrovni dekanátov. „Nemám vedomosť, či takéto niečo v našej diecéze funguje. Je to hudba budúcnosti,“ priznáva Pardel.

V Ružomberku farskú pastoračnú radu síce zvolili, ale keďže nebola zvolaná do 10 dní od volieb z dôvodu pandémie, nariadením diecézneho administrátora z augusta tohto roka budú voľby opakovať do jedného roka.

Farár Pardel vníma túto radu ako jeden zo základných nástrojov života farskej rodiny. A hoci prišiel do farnosti len nedávno, vytvorili zatiaľ tzv. pastoračný tím, ktorý opisuje ako konzultačný tím dobrovoľníkov, ktorí by boli ochotní pomôcť pri rozbehu a nastavení pastoračných aktivít v nastávajúcom období.

Čítajte tiež

Večer s Postojom Musíme rozmýšľať, kde nájsť peniaze na zamestnávanie laikov, povedal arcibiskup

Pavol Hudák

Na debate denníka Postoj sa hovorilo o laikoch v štruktúrach cirkvi, zmysle synody aj svätení žien.

Vo Farnosti Sedembolestnej Panny Márie v Petržalke pastoračná rada nebola nikdy ustanovená. Počas synodálnych konzultácií ju však veriaci viackrát spomínali a podľa farára Puškara bude zrejme osožné v budúcnosti túto radu ustanoviť. „Je však pravda, že mám viacerých dobrých spolupracovníkov, ktorí mi ochotne pomáhajú, radia mi a ja sám sa ich niekedy dopytujem na ich názor. Síce nie sú riadne ustanovení do nejakej formálnej rady, ale v podstate túto službu vykonávajú,“ ozrejmil.

Témy farských rád sme sa dotkli aj počas podujatia Večer s Postojom, keď sme tento utorok diskutovali o synodálnom procese na Slovensku. Bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský sa počas debaty vyjadril, že zo záverov synody sa mu práve oblasť farských pastoračných a ekonomických rád javí ako jedna z tých ľahšie a rýchlejšie realizovateľných cieľov.

O potrebe funkčných ekonomických a pastoračných rád sa podľa jeho slov hovorí dlhodobejšie, teraz téma zosilnela cez synodálne rozmýšľanie. Upozornil však na to, že jedna vec je zriadiť komisiu či radu, ale druhá vec je, aby bola aj činná a pre farnosť užitočná.