Ruská pravoslávna cirkev Ako biskupi a kňazi otvorene agitujú za vojnu a verbujú nových bojovníkov

Patriarcha Kirill, hlava Ruskej pravoslávnej cirkvi, sa začiatkom októbra nezúčastnil v Sieni sv. Juraja v Kremli na ceremónii „pripojenia“ obsadených regiónov Ukrajiny k Rusku.

V ten deň ráno tlačová služba patriarchátu oznámila, že patriarcha ochorel na koronavírus a má predpísaný pokoj na lôžku. Zdravotný stav patriarchu sa doteraz udržiaval v striktnej tajnosti. Dosiaľ neexistujú dostatočné dôkazy pre tvrdenie, že patriarcha predstieral chorobu, aby si zachoval zdanie neutrality.

Ruská pravoslávna cirkev bola na ceremónii zastúpená menej prominentnými osobnosťami: v Kremli boli prítomní metropolita Dionisij (Porubaj), správca Moskovského patriarchátu, a metropolita Antonij (Sevrjuk), vedúci Oddelenia pre vonkajšie cirkevné vzťahy.

Prítomní boli aj zástupcovia Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi – luhanský a alčevský metropolita Panteleimon (Povorozňuk) a archimandrita Ján (Prokopenko), rektor Monastiera svätého Savu v Melitopoli. Obaja sú známi pre svoj kolaborantský proruský postoj a ich prítomnosť v Kremli asi sotva Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi uľahčí život na Ukrajine.

V marci 2014 bol patriarcha Kirill takisto neprítomný v tej istej Sieni svätého Juraja v Kremli na slávnostnom vyhlásení „pripojenia“ Krymu k Rusku. Vtedy sa hovorilo, že v prezidentskej administratíve to bolo pociťované ako demarš a poškodilo to vzťah patriarchátu s Kremľom.

Pred ôsmimi rokmi existovalo racionálne vysvetlenie: patriarcha mal ešte stále ilúziu, že udržiavaním status quo krymských eparchií (ich podriadenosť Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi) by mohol zabrániť vytvoreniu autokefálnej, t. j.  od Moskvy nezávislej cirkvi na Ukrajine, ktorá vznikla v roku 2018 a zapríčinila vážny konflikt medzi Ruskou pravoslávnou cirkvou a Ekumenickým patriarchátom.

Teraz možno vysvetliť neprítomnosť patriarchu v Kremli len tým, že sa nechce zbytočne ukazovať pred západným publikom, aby sa vyhol osobným sankciám. Kirillovu osobu sankcionovala už Británia, Kanada a Ukrajina a Litva mu zakázala vstup na svoje územie na päť rokov. Pravdepodobne sa teraz obáva sankcií zo strany EÚ (pred ktorými ho už raz zachránil Viktor Orbán) a USA.

Zároveň patriarcha osobne a ďalší predstavitelia Ruskej pravoslávnej cirkvi od začiatku vojny zaujali jasný postoj podporovania vojny. Patriarcha nazval bojovníkov na Ukrajine „obrancami vlasti“, povedal, že na Donbase sa odohráva „metafyzický boj“ a obyvatelia nechcú nijaké sprievody homosexuálov.

Pápežovi Františkovi vo videohovore ukázal mapu a prečítal argumenty, ktoré na jednom kuse papiera ospravedlňujú ruskú inváziu na Ukrajinu. Inými slovami, patriarcha plne stotožnil Ruskú pravoslávnu cirkev s Putinovým štátom a je pripravený deliť sa o jeho osud.

Ruská pravoslávna bojovná cirkev

Dvadsiateho prvého septembra prezident Putin vyhlásil „čiastočnú mobilizáciu“ a teraz vojna dosiahla každého Rusa: každý má príbuzných alebo známych, ktorí dostali predvolanie. Státisíce mužov v brannom veku opustili Rusko, aby netiahli do vojny.

Cirkev podporuje svojho prezidenta a naďalej požehnáva bojovníkov. Po vyhlásení mobilizácie patriarcha Kirill predniesol dve kázne. V jednej prirovnal smrť vojakov v boji priamo ku Kristovej zmiernej obeti, keď povedal, že ten, kto „zomrie pri plnení svojich vojenských povinností [...], vykoná čin, ktorý sa rovná obeti. Ponúka seba ako obetu za druhých. A táto obeta zmýva všetky hriechy, ktoré človek spáchal“ (z hľadiska kresťanskej náuky ide o očividnú herézu).

V ďalšej kázni vyzval na „duchovnú mobilizáciu“ Rusov, ktorá by mala viesť k „zmiereniu medzi Ruskom a Ukrajinou“.

Spor medzi patriarchami Bartolomeja šokovala Kirillova kázeň o vojne, ktorá zmýva všetky hriechy

Ján Krupa

Vedie moskovský patriarcha Kirill križiacku výpravu kresťanov proti kresťanom? Odborník na pravoslávie vidí historické paralely.

O niekoľko dní neskôr boli vyhlásené výsledky prezidentom vyhlásenej špeciálnej súťaže pre projekty k sociálnej podpore Donbasu (t. j. obsadených území). Oboma najväčšími príjemcami príspevku boli Nemocnica sv. Alexeja Moskovského patriarchátu (dostala 48,8 milióna rubľov) a projekt Cirkevná pomoc pre utečencov Synodálneho oddelenia charity a sociálnych služieb (27,4 milióna rubľov).

Nemocnicu aj Synodálne oddelenie vedie ten istý biskup Panteleimon (Šatov) z Ruskej pravoslávnej cirkvi. De facto sa táto cirkev stala jedným z najväčších poskytovateľov pomoci utečencom z okupovaných území Ukrajiny, ktorí sa zdržiavajú v Rusku.

Medzičasom dostávali predvolania aj pravoslávni kňazi. Telegramový kanál Christians Against War vníma situáciu takto: veľkú časť duchovných tvoria muži v brannom veku, z ktorých niektorí stihli ešte pred kňazskou vysviackou slúžiť v armáde. Ruská pravoslávna cirkev sa neusilovala o výhrady alebo odklady pre duchovných a ani sa ich nepokúsila získať. Biskupi začali vo svojich eparchiách šíriť listy, v ktorých, ako napríklad lipecký a zádonský metropolita Arsenij, prosili o rokovanie s miestnymi vojenskými výbormi, aby duchovní mohli byť nasadzovaní v armáde ako „nebojujúci“.

Podľa kánonov pravoslávni kňazi sa nesmú previniť krviprelievaním. Ak napríklad nejaký kňaz sedel za volantom a mal smrteľnú nehodu, má zakázané pokračovať v službe.

Historička Nadežda Beljaková poukázala na to, že jedným z bodov, na ktorých sa zhodli Stalin a metropolita Sergej (Stragorodskij) počas druhej svetovej vojny, bolo „uznanie osobitného postavenia duchovných“: ak boli registrovaní v štátnych orgánoch, neboli mobilizovaní. Za Putina napriek neochvejnej lojalite Ruskej pravoslávnej cirkvi a jej ideologickej službe úradom neexistujú nijaké takéto dohody.

Jeden pracovník horúcej linky, ktorý odpovedá na otázky občanov o mobilizácii, korešpondentovi RBC povedal, že „všetci občania Ruskej federácie, ktorí sú v zálohe ozbrojených síl, podliehajú mobilizácii. Ak nejaký mních je držiteľom vojenského preukazu, tak je v zálohe. […] Je ruským občanom ako každý iný“.

Noviny Rjazanskie Novosti dostali rovnakú otázku o kňazoch: „Ak je kňaz vo vojenskom registri, je možné všetko. Čo sa stalo s predvolanými kňazmi, to zatiaľ nie je známe. Neexistujú otvorené prípady kňazov, ktorí by utiekli do zahraničia alebo opustili miesto výkonu služby.

Na mnohých fotografiách a videách nasnímaných v rôznych regiónoch počas narukovania do armády sa opakujú takmer identické obrázky: kňazi požehnávajú tých, ktorí idú na front. Kropia svätenou vodou, rozdávajú kríže, ikony, modlitebné knižky a evanjeliá a hovoria slová na rozlúčku. Účasť kňaza sa stala súčasťou obradu odchodu do vojny, ako keby v Rusku existoval nový obrad prechodu. Každý má ikony, modlitebné knižky a existujú kapláni – biskupi v najprednejšej línii.

„S Božou pomocou zvíťazíme,“ povedal ruský herec a poslanec Štátnej dumy Dmitrij Pevcov pri stretnutí so zmobilizovanými výtržníkmi. Mnohí kňazi zverejňujú fotografie regrútov na sociálnych sieťach a píšu posolstvá na podporu ruskej armády. Georgij Parfjonov, kňaz a umelec z Vladimírskej oblasti, na facebooku napísal, že dvoch svojich vlastných synov poslal na front.

Niektoré eparchie centrálne oznámili, že v chrámoch treba zbierať peniaze na „pomoc pre vojakov, ktorí teraz bránia našu vlasť“. Jekaterinburský metropolita Evgenij napríklad požehnal takúto „zbierku do pohára“ po nedeľnej liturgii. Vychádza sa z toho, že peniaze obyčajných farníkov sa použijú na „nákup vecí potrebných v každodennom živote a na bojisku“ – zbiera sa pre milície, nie pre riadnu armádu, ktorá musí byť financovaná zo štátneho rozpočtu.

V Kaliningrade zasa duchovenstvo vyzvalo veriacich, aby sa modlili a desať dní postili za vojnu a na konci tohto pôstu prišli na špeciálnu modlitbovú bohoslužbu v katedrále.

Duchovní za vojnu

Medzi duchovnými existujú takí, ktorí počas vojnových mesiacov cestujú na front a obsadené územia a verejne v médiách agitujú za vojnu. V chrámoch sa modlia za víťazstvo ruskej armády a „požehnávajú tých, ktorí sa mobilizujú do vojnovej zóny“ a skladajú modlitby „za Rusko a jeho armádu“.

Jedným z najaktívnejších je protojerej Alexander Timofejev, ktorý je známy ako odborník na biblické dejiny, teológ a docent na Moskovskej teologickej akadémii. Nielenže cestuje do vojnovej zóny, ale aj vedie o nej kanál na Telegrame a pravidelne poskytuje komentáre pre televízny kanál Ortodox Spas a ďalšie médiá.

„Novorossija je teraz krvácajúcou základňou ruského sveta, svätého Ruska, ktorého duchovnými občanmi ste vy i ja,“ píše napríklad protojerej Timofejev. Na zverejnených fotografiách slúži s ďalšími kňazmi v pivniciach a telocvičniach na okupovaných územiach, požehnáva vojakov v maskáčoch, podáva sväté prijímanie a spovedá ranených v nemocniciach.

„Pri Krasnom Limane bojujú naši chlapci, ktorí včera pristúpili k svätému prijímaniu na liturgii. Po spovedi a pristúpení k svätému prijímaniu si okamžite nasadili prilby a nepriestrelné vesty a vydali sa na svoje pozície,“ hovorí protojerej Alexander Timofejev o dňoch, keď ruská armáda ustupovala v Doneckej oblasti.

Títo kňazi, ktorí sprevádzajú armádne jednotky, ale nemajú žiadny špeciálny výcvik, ako napríklad vojenskí novinári, vážne riskujú svoje životy.

Medzi duchovnými existujú takí, ktorí počas vojnových mesiacov cestujú na front a obsadené územia a verejne v médiách agitujú za vojnu.Zdieľať

Napríklad 25. septembra zomrel protojerej Evfimij Kozlovcev z Orenburskej kozáckej armády, ktorý mal päť detí. Dva týždne pred ním zomrel Anatolij Grigorjev, kňaz z Tatarstanu. O ich smrti nie sú uvedené žiadne podrobnosti, s výnimkou toho, že boli na ceste so svojou skupinou ruských vojakov, v jednom prípade išlo o kozákov, v tom druhom o tatársky prápor Alga.

Biskupi Ruskej pravoslávnej cirkvi buď mlčia alebo vojnu naplno podporujú.

Pskovský a porchovský metropolita Tichon (Ševkunov), jeden z najvplyvnejších biskupov a osobný priateľ prezidenta Putina, tvrdí, že „Ukrajina sa dala na cestu nacizmu“ a ruská armáda ho prekvapila slovami, že „napriek všetkým skúškam – mučenie a vraždy –, ktoré sa okolo nich odohrávali, nebola v nich nenávisť. Toto je skutočné plnenie Kristových prikázaní“.

Biskup Sava (Tutunov), jeden z priateľov patriarchu Kirilla, prevádzkuje telegramový kanál, kde pravidelne komentuje správy a informácie súvisiace s vojnou (ako je „návrat domov“ Donbasu) a preberá vojensko-vlasteneckých blogerov odsudzujúcich Západ za gay sprievody a rusofóbiu.

Klinský metropolita Leonid (Gorbačov) zverejnil video zosmiešňujúce ukrajinských väzňov s uštipačným komentárom a po oznámení „pripojenia“ okupovaných území povedal, že to bol „silný prejav prezidenta, ruského občana a kresťana“.

„Je to Vladimír Putin, kto je dnes garantom medzinárodnej cesty slušnosti,“ povedal rjazanský metropolita Mark po tom, čo Putin vyhlásili mobilizáciu: „Vidíme, ako sa zmobilizovali iné krajiny […], ak sa prijme takéto rozhodnutie, tak potom je to Božia vôľa a s bolesťou v srdci sa musí urobiť niečo pre vlasť.“

A skopinský a šacký biskup Pitirim (Tvorogov) oznámil: „Na fronte je peklo, ale naši vojaci prechádzajú cezeň do neba.“ Podľa jeho názoru „mobilizácia je spásou pre mužov, ktorí stratili zmysel života a teraz sa môžu stať mučeníkmi. […] A neexistuje dôvod báť sa, nie každý zomrie, ale tí, čo zomrú, budú hrdinovia a každý bude na nich hrdý. A verejná mienka by mala byť taká, aby pohŕdala ľuďmi, ktorí sú zbabelí“.

Kňazi proti vojne

Andrej Šiškov, výskumník na Fakulte teológie a religionistiky na Univerzite v Tartu, je toho názoru, že ruskí pravoslávni kňazi, biskupi a mnísi, ktorí požehnávajú vojnu, spadajú vo svojom postoji k týmto udalostiam do dvoch kategórií: „Cynici a slepci. Tí prví vedia, že slúžia zlu, no robia to výmenou za rôzne výhody pre seba, tí druhí nevedia, kam idú, a ľudí vedú do priepasti.“

Ale podľa Šiškova existuje ešte tretia, početnejšia skupina pastierov – tí, „ktorí si myslia, že ich svedomie je čisté, pretože nikoho nepožehnávajú pre vojnu, dokonca sa modlia za mier. Ale v skutočnosti títo pastieri prispievajú k normalizácii zla. Pomáhajú poslušne akceptovať všetko, čo prichádza od nezákonných autorít. V skutočnosti sú väčšinou v Ruskej pravoslávnej cirkvi“.

Podľa Šiškova toto zodpovedá aj rozdeleniu v ruskej spoločnosti celkovo: existujú cynici – štátni úradníci, politici a pracovníci propagandy, ktorí profitujú z vojny, ďalej úprimní „patrioti“, ktorých nie je až tak veľa, ale sú veľmi aktívni, silne zideologizovaní, dokonca sú posadnutí a činmi podporujú vojnu, a obrovská masa, ktorá je „mimo politiky“ a vo všeobecnosti „pro-mierová“, no je nečinná a bez slov. Mobilizácia podkopáva tento konštrukt, keďže tí „mimo politiky“ sú teraz doslova pod hrozbou smrti vťahovaní do politiky, ale následky sú ešte nedozerné.

Ale tak v spoločnosti, ako aj medzi duchovenstvom existuje ďalšia malá skupina – tí, ktorí sa protivia vojne a riskujú, že sa ocitnú pod represívnym palcom štátu. A v prípade duchovenstva je táto úloha dvojaká: riskujú represálie tak v rámci cirkvi, ako aj zo strany orgánov činných v trestnom konaní.

Zo sveta pravoslávia Ruská cirkev chce spolupracovať s armádou pri vojensko-vlasteneckej výchove

NÖK - Nachrichtendienst östliche Kirchen Ján Krupa

Ruská armáda experimentuje so zavádzaním mobilných chrámov, ide o vojenské vozidlá prispôsobené na bohoslužobné úkony.

Po vypuknutí vojny mal kňaz Ioann Burdin, rektor chrámu Vzkriesenia v regióne Kostroma, protivojnovú kázeň, ktorú si vypočulo 10 ľudí. Jeden z nich však informoval políciu a kňaz bol trestnoprávne stíhaný podľa článku k diskreditácii Ozbrojených síl Ruskej federácie. Dostal pokutu, ale Ruská pravoslávna cirkev bola brutálnejšia ako ruský súd – odňali mu farnosť a vykázali ho zo služby.

Kirovský kňaz Dmitrij Bajev bol zaradený na federálny zoznam hľadaných za zverejnenie „vedome nepravdivých informácií o nasadení ruských ozbrojených síl na ochranu záujmov Ruskej federácie a jej občanov“. Vjatský metropolita Mark mu zakázal službu a pohnal ho pred cirkevný súd. Tento bývalý kňaz opustil Rusko.

Krasnodarský kňaz Maksim Nagibin vo svojej veľkonočnej kázni označil vojnu na Ukrajine za zločin a „veľkú hanbu“. Následne bolo spísané udanie proti nemu a bol začatý proces proti nemu pre diskreditáciu armády.

Žaloba z protivojnových vyjadrení bola podaná aj proti protodiakonovi Andrejovi Kurajevovi, ktorý sa stavia proti patriarchovi Kirillovi, hrozí mu zatknutie.

Už v marci, krátko po začatí ruskej invázie na Ukrajinu, takmer 300 duchovných z Ruskej pravoslávnej cirkvi podpísalo otvorený protivojnový list. „Rešpektujeme božskú slobodu človeka a veríme, že ukrajinský ľud by sa mal rozhodnúť sám, nie v tieni automatických zbraní, bez tlaku zo Západu alebo Východu,“ píše sa v liste, ktorý sa končí slovami: „Zastavte vojnu!“  

Títo 300 signatári sú skutočne odvážni ľudia. Je známe, že ruské bezpečnostné služby sa zaujímajú o mnohých kňazov, ktorí v minulosti podpísali otvorené listy (najznámejší v roku 2019 na obranu väznených v takzvanom „Moskovskom prípade“ – tých, ktorí boli zatknutí na mítingoch vyzývajúcich na spravodlivé voľby do Moskovskej dumy). Boli predvolaní na rozhovory s FSB a prostredníctvom biskupov dostali vyhrážky. Pre kňazov z provincie by následky mohli byť katastrofálne.

To isté sa stalo niektorým signatárom protivojnového listu. Prvý podpis na tomto liste patril igumenovi Arsenijovi (Sokolovovi). Koncom marca urobil niekoľko poznámok vo svojom telegramovom kanáli: „Beda tým, ktorí bratovražednú vojnu nazývajú mierovým opatrením!“; „Modliť sa ‚na slávu Ruska‘ alebo akejkoľvek inej krajiny (a nie na slávu Božiu) je čistá modloslužba“; „Vlasť je naháňaná do tábora. […] Čím budeme my, pastieri cirkvi, v tomto tábore? Väzňami alebo dozorcami?“

Telegram jeho kanál zablokoval o deň neskôr a potom bol igumen Arsenij odvolaný z niekoľkoročnej pozície zástupcu Moskovského patriarchu pri Antiochijskom patriarcháte v Sýrii a vrátil sa do Moskvy.

Osem mesiacov, ktoré uplynuli od začiatku vojny, ukázalo, že cirkev sa skutočne „zmobilizovala“. Je dobrovoľnou propagandistkou, dobrovoľne sa dala k dispozícii štátu a potláča akýkoľvek nesúhlas vo svojom vnútri tým, že sa solidarizuje s represívnym štátnym aparátom.Zdieľať

Istý otec priviedol svojho syna k jednému kňazovi pri Moskve a prosil ho o požehnanie, „aby šiel a bránil svoju vlasť“. Kňaz odpovedal, že nemôže dať požehnanie, pretože „táto vojna je nespravodlivá, my sami sme vtrhli na územie cudzej krajiny. A jediné požehnanie, ktoré mohol dať, bolo „držať sa bokom od krutosti a zostať ľudským“. Tento kňaz sa dodatočne trpko vyjadril, že nemôže priamo povedať, že je lepšie sa vyhýbať a ísť do väzenia alebo utiecť do inej krajiny než byť a zomrieť vinný za smrť niekoho druhého, lebo tento otec a tento syn boli pre neho cudzí a mohli by ho udať.

Protojerej Andrej Kordočkin, ktorý slúži v pravoslávnom chráme Márie Magdalény v Madride, sa od začiatku vojny otvorene vyjadroval proti ruskej invázii na Ukrajinu a priamo kritizuje prezidenta Putina: „Ruský svet je doktrína, ktorá je nielen nesprávna, ale aj nebezpečná. Vo vzťahu k Ukrajine znie takto: ,Vy ako národ neexistujete, vaša štátnosť je nedorozumenie, a keďže my sme vy, o vašej budúcnosti rozhodneme za vás.‘“ 

Keďže tento cieľ je v skutočnosti nedosiahnuteľný, je nemožné vyhrať vojnu. Aj keď vidíme potláčanie odporu na Ukrajine, strategicky je vojna už stratená a neexistuje spôsob, ako zmyť hanbu, povedal pre DW.

Koncom augusta Kordočkina odvolali z pozície eparchiálneho sekretára španielsko-portugalskej eparchie Ruskej pravoslávnej cirkvi, trest, ktorý sa zatiaľ javí ako veľmi mierny. Tento duchovný však nemlčí a ďalej sa verejne vyjadruje proti vojne. Nedávno zverejnil text Modlitby ľudu v smútku, ktorý napísal.

Píše sa v nej napríklad: „Naše kniežatá vedú našich mužov a mládencov ako ovce na porážku, ale so svojimi vlastnými deťmi majú zľutovanie a súcit. Ako si ty sám, Pane, utiekol do Egypta pred rukami premocného Herodesa so spravodlivým Jozefom a svojou prečistou Matkou, tak teraz naši muži a mladí muži utekajú do Gruzínska, Kazachstanu, všetkých krajín od východu až po západ slnka (Žalm 112, 3) a dokonca končín zeme“. Teologická a literárna úroveň tohto textu niekoľkonásobne prevyšuje Modlitby za ruské vojny, ktoré recitovali vlasteneckí duchovní.

Osem mesiacov, ktoré uplynuli od začiatku vojny, ukázalo, že cirkev sa skutočne „zmobilizovala“. Je dobrovoľnou propagandistkou, dobrovoľne sa dala k dispozícii štátu a potláča akýkoľvek nesúhlas vo svojom vnútri tým, že sa solidarizuje s represívnym štátnym aparátom.

Na oplátku dostáva bonusy vo forme prezidentských príspevkov a rôznych foriem nepriamej podpory, hoci to krajinu nestojí toľko ako televízne stanice a iné mediálne zdroje. Nálada a názory duchovenstva zároveň odrážajú rozloženie stanovísk v rámci ruskej spoločnosti a jej stáda.

Na rozdiel od svojich farníkov však nesúhlasní duchovní vo všeobecnosti nemôžu opustiť Rusko, aby sa vyhli prenasledovaniu a odvodom – neexistujú žiadni zradní klerici. Môžu len zostať a čakať so všetkými ostatnými na zrušenie mobilizácie, z ktorej Ruská pravoslávna cirkev pravdepodobne nevyjde bez škôd.

Pôvodne publikované na netschrift.de Z nemčiny preložil o. Ján Krupa